Naši rodáci, ktorých vynálezy sa preslávili aj vo svete (časť 4.)

Miniseriál o významných slovenských rodákoch, ktorí sa vo svete preslávili vďaka svojim vynálezom, uzatvárame Aurelom Stodolom.

Bol to jeden z najtalentovanejších vynálezcov, zakladateľ teórie parných a plynových turbín. Ako prvý skonštruoval tepelné čerpadlo.

     prečítajte si: https://instacks.sk/nasi-rodaci-ktorych-vynalezy-sa-preslavili-aj-vo-svete-cast-1

     prečítajte si: https://instacks.sk/nasi-rodaci-ktorych-vynalezy-sa-preslavili-aj-vo-svete-cast-2

     prečítajte si: https://instacks.sk/nasi-rodaci-ktorych-vynalezy-sa-preslavili-aj-vo-svete-cast-3

Učil samotného Einsteina

Aurel Stodola sa narodil 11. mája 1859 v Liptovskom Mikuláši. Po absolvovaní strednej školy v Levoči odišiel študovať techniku do Budapešti, neskôr do Zürichu, Berlína a Paríža. V roku 1892 prijal ponuku zo Spolkovej polytechnickej školy v Zürichu, ktorú sám v minulosti absolvoval, na pozíciu docenta. V tom čase bol jedným z jeho študentov aj Albert Einstein. Čoskoro sa na univerzite stal profesorom a pôsobil tam ďalších takmer štyridsať rokov, až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1929. Ako vedúci Katedry stavby strojov sa venoval novému odboru parných a plynových turbín. Jeho teórie i výpočty boli také presné, že sa niektoré z nich dodnes využívajú v praxi.

Jeho kniha sa stala učebnicou

Stodola je považovaný za otca parných turbín, keďže sa im venoval od začiatku svojej kariéry. Mnohé parné a plynové turbíny projektoval a aj sám skonštruoval. Určitý čas pracoval pre pražský strojársky podnik Ruston & Co., ľudovo nazývaný Rustonka. Pôsobil tu ako technik a konštruktér. Po roku sa stal hlavným inžinierom v sekcii parných strojov, piestových čerpadiel i dúchadiel a bol zodpovedný za ich výrobu. Je autorom konštrukčných plánov parnej turbíny pre parník „Cisárovná Mária Terézia“, ktorý sa plavil po Bodamskom jazere viac ako štyridsať rokov.

V roku 1903 vydal svoje najznámejšie dielo „Parné turbíny a ich výhľady tepelných strojov". Zhrnul v ňom všetky doterajšie poznatky z tohto odboru, ku ktorým vo veľkej miere sám prispel. Kniha vyšla hneď v niekoľkých vydaniach, postupne autorom doplňovaných o nové informácie. Šieste vydanie, preložené do ruštiny, francúzštiny, angličtiny a čínštiny, sa stalo vyhľadávanou učebnicou pre niekoľko generácií strojných inžinierov po celom svete.

Aurel Stodola v roku 1928 navrhol a zostrojil prvé, dodnes funkčné tepelné čerpadlo, ktorého veľkou prednosťou je jeho dlhá životnosť. Čerpadlo dodnes vykuruje budovu mestskej radnice v Ženeve.

Na fotografii Aurel Stodola, zdroj foto: Wikipedia

Zdravotnícka technika bola ďalšou oblasťou, kde profesor Stodola našiel uplatnenie. Spoločne s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom skonštruovali v roku 1915 pohyblivú protézu ruky, známu ako Stodolova umelá ruka. Neskôr zostrojili aj náhrady nôh a chodidiel, založených na rovnakom princípe. Za svoju priekopnícku činnosť mu bolo udelených niekoľko čestných doktorátov z prestížnych európskych univerzít i najvyššie vyznamenania od významných vedeckých spoločností. Je držiteľom Grashofovej medaily, najvyššieho vyznamenania nemeckých inžinierov, ako aj Zlatej medaily Jamesa Watta, najprestížnejšieho ocenenia, ktoré je obdobou Nobelovej ceny v technických vedách.

Nadaná rodina

Hoci Stodola pochádzal z rodiny garbiara, všetci jeho súrodenci boli takisto výnimočne nadaní a talentovaní. Právnik Emil sa stal úspešným advokátom a politikom, Kornel bol spolumajiteľom rodinného garbiarskeho podniku, národohospodárom a signatárom Martinskej deklarácie, Jozef zastával funkciu starostu Liptovského Mikuláša a taktiež podnikal.

Aurel našiel svoju lásku a uplatnenie v technike. No okrem technického nadania bol aj vynikajúci hudobník. Hral na klavír i ďalších hudobných nástrojoch a angažoval sa v študentskom orchestri. Láska k hudbe ho sprevádzala po celý život a ani v neskoršom veku nevynechával pravidelné cvičenia. Jeho synovcom bol Ivan Stodola, zapísaný v dejinách slovenskej literatúry ako významný dramatik (bol autorom známych divadelných hier Jožko Púčik a jeho kariéra alebo Bačova žena).

Aurel Stodola zomrel 25. decembra 1942 v Zürichu. Od roku 1989 je pochovaný v Liptovskom Mikuláši.