Naši rodáci, ktorých vynálezy sa preslávili aj vo svete (časť 2.)

Azda najznámejším slovenským vynálezcom je Štefan Banič. Do povedomia sa dostal ako strojca prvého použiteľného padáka, ale tiež ako spoluobjaviteľ malokarpatskej jaskyne Driny.

Narodil sa v novembri 1870 v Neštichu, v časti dnešných Smoleníc. Už odmalička bol neuveriteľne zručný a technicky založený. Po ukončení ľudovej školy pracoval na statku grófa Pálfyho, odkiaľ ho neskôr pre vyhranené názory na maďarizáciu vyhodili. Vyučil sa za murára a participoval aj na stavbe Smolenického zámku. V dôsledku zlej existenčnej situácie odišiel za lepším životom do Ameriky, kde príležitostne pracoval na farmách a v baniach. Neskôr sa usadil v Pensylvánii v meste Greenville. Už v tom čase sa zaujímal o leteckú techniku. V roku 1912 bol svedkom jednej z početných leteckých nehôd. Začal premýšľať, ako zostrojiť padák, ktorý by mohol zachrániť posádke na palube život.

                    prečítajte si tiež: https://instacks.sk/nasi-rodaci-ktorych-vynalezy-sa-preslavili-aj-vo-svete-cast-1

Dômyselný vynález

Už o rok neskôr predložil vylepšený návrh padáka, zloženého z teleskopickej konštrukcie v tvare dáždnika, ktorá mala tkanivové krytie v podobe hrubého plátna. Otváral sa pomocou pružín a upevňoval na telo - konkrétne na hruď pod ramenami. Letec tak nevisel na lanách, ako to poznáme pri bežnom padáku, ale bol doslova vtesnaný do dáždnika. Zariadenie vedelo regulovať rýchlosť klesania a pristátie na vhodnom mieste, hoci odborníci dodnes spochybňujú jeho funkčnosť a využiteľnosť v praxi. Keďže vtedajší úradníci sa na vynález dívali s veľkou nedôverou, Banič sám demonštroval jeho používanie v praxi skokom zo strechy 15-poschodovej budovy, neskôr i z lietadla. V roku 1914 naň získal patent od amerického patentového úradu, o ktorý prejavila záujem aj americká armáda. Patentová listina s číslom 1 108 484 mala takýto úvod: „Nech je známe, že ja, Stephan Banič, pôvodom z rakúsko-uhorského cisárstva, usadený v Greenville, okres Mercer, štát Pennsylvánia, vynašiel som isté nové, účelné zlepšenie padákov, o čom podávam v nasledujúcom podrobné vysvetlenie." Okrem prehlásenia o vynájdení padáka osvedčenie obsahovalo aj podrobný opis, funkcie jednotlivých častí a presné technické nákresy. Hoci americké letectvo prejavilo záujem, nakoniec ho nepoužívali a nezaviedli ani do výstroja počas prvej svetovej vojny. Peniaze a slávu mu teda objav nepriniesol, preto sa Š. Banič vrátil (v roku 1920) do rodnej domoviny a živil sa murárstvom.

Zdroj foto: Wikipedia

Ďalšie vynálezy a objav jaskyne

Okrem padáka získal i patent na drevenú hračku v podobe hlavolamu. V roku 1917 pribudol ďalší, tentoraz na mechanizované sane poháňané prostredníctvom motora a pedálov, ovládané volantom. V roku 1929 spoluobjavil počas potuliek po Malých Karpatoch kvapľovú jaskyňu Driny. Na jeho počesť zriadili v Múzeu Molpír v Smoleniciach pamätnú izbu, kde sa nachádza aj originál získaného patentu. Pocty sa mu dostalo vyobrazením jeho podobizne na známkach.

V súčasnosti má Štefan Banič na Slovensku postavené dva pamätníky, jeden na bratislavskom letisku Milana Rastislava Štefánika a druhý v rodných Smoleniciach. V obci sa nachádza i náhrobný kameň v tvare padáka a pamätná tabuľa umiestnená na rodnom dome. Minulý rok v októbri bola v predaji Národnej banky Slovenska strieborná zberateľská minca v hodnote 10 €, vytvorená pri príležitosti 150. výročia jeho narodenia.