Využite slnečné dni a vyrazte na miesto dýchajúce históriou. Náš ďalší tip pre vás sú Budmerice!

Pozývame vás na výlet do Budmeríc, malebnej dedinky ležiacej na okraji úrodnej Trnavskej pahorkatiny v okrese Pezinok.

S počtom obyvateľov len málo prevyšujúcim číslo 2500 ju môžeme zaradiť k menším obciam, čo ale rozhodne neplatí o ich význame.

Prvá zmienka o Budmericiach pochádza z roku 1296. Pôvodne sa volali Budimír, podľa prvého starostu, a podobne ako obce v okolí, aj Budmerice patrili k panstvu Červený Kameň. Počas svojej existencie trpeli jej obyvatelia mnohými živelnými pohromami, epidémiami, ale i nájazdmi krymských Tatárov a tureckých vojsk. Výraznú stopu tu zanechal jeden z najvýznamnejších uhorských šľachtických rodov – Pálffyovci. V priebehu cisársko-kuruckých bojov v roku 1705 porazili cisárske vojská pod vedením Jána Pálffyho uhorských povstalcov kniežaťa Františka Rákócziho a na dlhé roky ovládli Červenokamenské panstvo.

Vzácne cirkevné pamiatky

Budmerice sa môžu pochváliť hneď niekoľkými vzácnymi cirkevnými pamiatkami. Prvou z nich je rímskokatolícky kostol Povýšenia svätého Kríža. Pôvodne bol postavený v gotickom slohu a až neskôr, okolo roku 1782, bol prestavaný. Dnes v ňom nájdete hlavný oltár so vzácnym, neskorobarokovým obrazom Povýšenia svätého Kríža a barokovými sochami svätého Petra a Pavla po jeho stranách, pochádzajúcimi z 18. storočia.

Za pozornosť stojí tiež kaplnka Sedembolestnej Panny Márie. V roku 1768 ju dal na miestnom cintoríne postaviť gróf Rudolf Pálffi. Obec skrášľujú prícestné sochy z 19. storočia, zvyšky ľudovej architektúry však badať na viacerých obecných i súkromných objektoch.

Kaštieľ ako symbol Budmeríc

Pravdepodobne najznámejším objektom v Budmericiach je poľovnícky kaštieľ. V rokoch 1888 – 1889 ho vybudoval Ján Pálffy spolu so svojou, v tom čase iba 16- ročnou manželkou Alžbetou. Do kaštieľa sa vchádza po impozantnom schodisku, nad ktorým sú umiestnené dva erby pôvodných majiteľov - Jána a Alžbety Pálffyovcov.

Vonkajšia architektúra kaštieľa kopíruje viaceré umelecké slohy, známe z francúzskych zámkov. Interiér ale spĺňa najmodernejšie kritériá bývania, v 19. storočí nie celkom bežné. Nachádzalo sa tu centrálne vykurovanie, výťah na jedlo a niekoľko vnútorných schodísk. Izby sú zariadené nábytkom z konca 18. a začiatku 19. storočia. Hodnotu kaštieľa zvyšuje nádherný anglický park, ktorý najmä na jar láka na romantické prechádzky.

V roku 1945, po emigrácii posledného majiteľa, prešiel Budmerický kaštieľ do vlastníctva štátu. Najskôr slúžil ako rekreačné stredisko Literárnemu fondu a od roku 2011 je v správe Ministerstva kultúry SR. Návštevníci Budmeríc môžu spojiť prehliadku kaštieľa s pobytom v prírode. Na výber majú hneď z niekoľkých turistických trás či náučných chodníkov.

Náučný chodník Budmerice sa začína pri hlavnom vchode do kaštieľneho parku. Pokračuje okolo kaštieľa, cez park na asfaltovú cestu, kde je umiestnená úvodná tabuľa náučného chodníka. Smeruje ďalej popri Budmerických rybníkoch až k širokému mostu, v blízkosti ktorého je oddychová zóna a ďalšie informačné tabule. Naspäť sa dá vrátiť cez háj a zámocký park, a to buď trasou náučného chodníka alebo trochu dlhšou trasou, popri prírodnej rezervácii Lindava a lesnej kaplnke. Trasa je vhodná aj pre cyklistov.

Menej náročný náučný chodník Budmerice – Silnica spája tri obce - Jablonec, Jarnú a Budmerice. Začiatok má pri futbalovom ihrisku, vedie popri potoku Gidra, kde sa spája s náučným chodníkom Jablonca. Odtiaľ je to už len kúsok k obnovenému mlynu v Cíferi a do obce Jarná. Dĺžka trasy je 4,5 km, vhodná je i pre rodiny s malými deťmi.

Z ďalších možností spomenieme Vyhliadkovú vežu Jablonec. Otvorená bola v júni 2019. Nachádza sa v blízkosti náučno – poznávacieho chodníka, spájajúceho obce Cífer – Jablonec – Budmerice. Veža je vysoká 11m, jej súčasťou je taktiež altánok a obecná vinná pivnica.

Slávni rodáci

V Budmericiach sú právom pyšní aj na svojich slávnych rodákov. Patrí k nim Rudolf Fábry – slovenský básnik, novinár a publicista, Juraj Holeček – národný buditeľ a katolícky teológ či Ján Rášo, hrdina SNP. Karol Duchoň, ikona slovenskej populárnej hudby, síce nebol Budmerickým rodákom, no Budmerice sa dostali do povedomia mnohých Slovákov vďaka jeho legendárnej piesni Dievča z Budmeríc.

Zdroj foto: Facebook