Naši rodáci, ktorých vynálezy sa preslávili aj vo svete (časť 1.)

Aj u nás na Slovensku sa nájdu šikovní a vynaliezaví ľudia, ktorí to svojou usilovnosťou i zanietenosťou dotiahli veľmi ďaleko. Prvý človek na svete, ktorý začiatkom 20. storočia uskutočnil bezdrôtový prenos hovorenej reči, bol Slovák.

Viete o kom je reč? :-)

Z kňaza maliarom a elektrotechnikom

Jozef Murgaš sa narodil v obci Jabríková, neďaleko Banskej Bystrice, pričom už ako dieťa bol veľmi šikovný a mimoriadne vnímavý. V škole dosahoval vynikajúce výsledky a výnimočne nadaný bol i v maliarskom umení. Ďalšou oblasťou, ktorá mu učarovala bola elektrotechnika. O tú sa začal zaujímať už na bratislavskom, a neskôr aj na ostrihomskom seminári, kam odišiel po maturite študovať teológiu. Dôvodom jeho príchodu do Ostrihomu boli neporovnateľne lepšie podmienky štúdia maliarstva, než v Bratislave. Pozoruhodného maliarskeho talentu Jozefa Murgaša si všimol aj banskobystrický biskup Bendem, ktorý práve vysväteného kňaza vyslal do Budapešti, zdokonaliť si svoje maliarske zručnosti na škole pre učiteľov kreslenia a následne na Akadémii výtvarného umenia v Mníchove. Po skončení školy Murgaš vykonával funkciu kaplána v Dubovej. Keď bol, najmä z politických dôvodov, prekladaný z jednej fary na druhú, rozhodol sa opustiť rodnú zem a odísť do USA. Tu pôsobil ako pastor v novozaloženej baníckej obci Wilkes Barre, kde žilo približne tristo slovenských rodín. V tom čase sa už naplno venoval praktickej, technickej práci s provizórnymi mechanickými zariadeniami i elektrickými prístrojmi, no svoj záujem rozšíril aj na oblasť rádiotelegrafie. Aby mohol uskutočňovať nevyhnutné experimenty, zriadil si laboratórium a jeho činnosť financoval z predaja vlastných obrazov. Na Slovensko sa vrátil v roku 1920, túžil sa tu usadiť natrvalo a stať sa učiteľom elektrotechniky. To sa mu však, kvôli nedostatočnému vzdelaniu v odbore, nepodarilo.

Dva významné patenty

V rokoch 1903 a 1904 federálny patentový úrad vo Washingtone pridelil Jozefovi Murgašovi až dva patenty. Prvý bol na Tón-systém, čo je spôsob prenosu správ bezdrôtovou telegrafiou. Bodku a čiarku Morseovej abecedy s rozdielnou dĺžkou nahradil dvoma rôznymi tónmi, čo umožnilo skrátiť dĺžku jednotlivých znakov. Druhým bolo zariadenie na bezdrôtový prenos správ prostredníctvom Tón-systému nad zemským povrchom. Týmto objavom sa zapísal do histórie ako priekopník vo vývoji rádia. Neskôr vo Filadelfii založil spoločnosť Universal Aether Telegraph Company, ktorá postavila vysielaciu a prijímaciu stanicu s dvomi šesťdesiat metrov vysokými stožiarmi. S ich pomocou boli vykonané prvé oficiálne skúšky vynálezu nerušeného bezdrôtového prenosu. 23. novembra 1905 sa uskutočnilo rádiové spojenie medzi 30 kilometrov od seba vzdialenými obcami Scranton a Wilkes-Barre. O dva roky neskôr už fungovala úplne prvá bezdrôtová hlasová komunikácia medzi starostami oboch dedín. V tom čase sa o uznanie prvenstva vynálezu sporili viacerí svetoví bádatelia, venujúci sa danej problematike, no Murgaš bol o niekoľko krokov pred nimi. Počas svojho života získal až 16 patentov na rôzne originálne vynálezy. Medzi ne patrí aj patent, na všetkým známy navijak na rybársku udicu, vydaný v apríli 1912. Rybárom umožňuje zabrzdiť cievku, ak sa vlákno odmotá a náhodou sa ovinie okolo držadla udice.

Na fotografii je Jozef Murgaš, Zdroj: Wikipedia

Nesplnený sen byť pedagógom

V čase vojny sa Jozef Murgaš významne angažoval pri vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov. Mal veľmi dobré kontakty, na základe ktorých si na svoju stranu získal najvyššie rozhodovacie inštitúcie v USA. Tie mu umožnili pripraviť zázemie pre kľúčové rokovania na podporu vzniku jednotnej republiky. Československo malo vzniknúť na základe Pittsburghskej dohody z mája 1918. Murgaš bol jedným z jej signatárov a zorganizoval aj finančnú zbierku u amerických Slovákov, ktorej výťažok v hodnote jeden milión dolárov putoval na základný valutový fond ČSR. Po svojom návrate do novovzniknutej republiky sa tu chcel usadiť a vyučovať elektrotechniku na niektorej odbornej elektrotechnickej škole, prípadne pracovať vo výskumnom ústave pre rádiotechniku. Kvôli nedostatočnému vzdelaniu však bola jeho žiadosť zamietnutá. Sklamaný sa vrátil späť do USA, kde v dedinke Wilkes Barre 11. mája 1929 zomrel.

V jeho rodnej obci Tajov-Jabríková je dnes zriadená pamätná izba, dokumentujúca život a dielo tohto jedinečného slovenského vynálezcu. Nachádzajú sa tu zaujímavé exponáty – makety jeho patentov, súkromná zbierka hmyzu a motýľov, obsahujúca takmer 9000 exemplárov či originály fotiek a obrázkov. Izba sa nachádza v budove bývalej školy a je súčasťou Pamätného domu Jozefa Gregora-Tajovského.