Najtragickejšie lavínové udalosti v dejinách Slovenska. Tieto otriasli i skúsenými záchranármi

Zima na horách prináša, okrem príjemných radovánok, aj niekoľko rizík. Jedným z najnebezpečnejších je zosuv snehových nánosov v podobe lavín, ktoré ohrozujú životy ľudí, nachádzajúcich sa v ich blízkosti.

Slovenskom otriaslo hneď niekoľko takýchto katastrof, ktoré si vyžiadali i obete na ľudských životoch.

Február 1924

V lesníckej osade Rybô sa v noci zo 6. na 7. februára 1924 odohrala najväčšia lavínová tragédia na Slovensku. Stalo sa tak okolo pol deviatej večer v Hornojeleneckej doline vo Veľkej Fatre. Na juhovýchodných svahoch pohoria Krížna sa uvoľnila obrovská masa snehu, zasiahla i zničila tri domy v hornej časti a ďalšie dva poškodila. Dva a pol kilometra dlhá lavína zavalila dovedna 22 osôb, z nich 18 nešťastie neprežilo. Najmladší človek, ktorý tragédiu prežil, bol v tom čase iba trojmesačný chlapček spolu s rodičmi a susedom. Niektoré obete vyhrabávali spod miestami až 35 metrového nánosu snehu niekoľko týždňov.

Marec 1956

8. marca 1956 zasiahla Kulichovú dolinu mohutná lavína, ktorá sa zosunula z juhovýchodného svahu Žiarskej hole v Nízkych Tatrách. Bola taká prudká, že zo zeme vytrhávala stromy i s koreňmi, niektoré vplyvom tlaku a obrovskej sily doslova rozštiepila na kusy. Zasypala lesnú chatu pre drevorubačov, ktorá jej stála v ceste. V čase nehody sa tu kvôli nepriaznivému počasiu nachádzalo 17 robotníkov a 2 kuchárky. Všetci pochádzali z Pohorelej alebo Telgártu. V čase nehody nepracovali, pretože pre silné sneženie boli práce v lese zastavené. Dodnes nie je známe, prečo v chate zostali. Tragédiu neprežilo 16 z nich, tri osoby skončili s ťažkými zraneniami v nemocnici. Zničených bolo viac než 25 hektárov lesa. Výška lavínového nánosu v miestach, kde záchranári pátrali po nezvestných, sa pohybovala od 2 do 7 metrov.

Január 1968

Neďaleko lyžiarskeho vleku na Kubínskej holi na Orave sa 16. januára 1968 uvoľnila lavína a zachytila 53 českých lyžiarov. Bola široká zhruba 500 metrov a hlboká približne 2,5 metra. Valila sa dolu svahom z výšky 1 320 metrov nad morom. V tom čase boli na lyžiarskom výcviku vysokoškolskí študenti z Brna. Osem z nich utrpelo ťažké zranenia, traja ľahšie a šesť osôb neprežilo. Lavína sa zastavila až približne 600 metrov pred Kubínskou chatou. Táto tragická udalosť sa radí medzi najväčšie katastrofy v bývalom Československu. "Našťastie", vrstva snehu mala v čase dopadu asi dva metre, preto sa niektorým zo zasypaných ľudí podarilo vyhrabať svojpomocne a okamžite sa zapojiť do hľadania svojich kamarátov. Šesť obetí však takéto šťastie nemalo.

Január 1974

20. januára 1974 postihlo veľké nešťastie študentov z Komárna, ktorí sa vo Vysokých Tatrách zúčastnili lyžiarskeho výcviku. Vedúci kurzu sa napriek upozorneniu chatárov na intenzívne sneženie rozhodol v ňom pokračovať. Študenti boli rozdelení do dvoch skupín. Výcvik jednej z nich prebiehal na svahu pod prístupovou cestou na Popradské pleso, smerom k Hincovmu potoku. Pre stále sa zhoršujúce počasie ho ale prerušili a učiteľ s desiatimi študentmi sa zhromaždil na ceste, kde čakali na ostatných z protiľahlého svahu. Práve v tom čase sa medzi vrcholmi Patrie a Malej Bašty, tesne pod sedlom nad Skokom, uvoľnila veľká dosková lavína. Vysokou rýchlosťou smerovala do protisvahu, na ktorom sa nachádzal zvyšok vracajúcej sa skupiny. V lavíne sa vtedy ocitlo 11 študentov so svojím učiteľom a jeho 13-ročným synom. Študenti, čakajúci na spolužiakov, boli zasiahnutí iba čiastočne a väčšina z nich sa dokázala vyslobodiť sama. Okamžite sa rozbehla pátracia akcia, do ktorej sa zapojil každý, kto nebol zranený. Pod snehom skončilo 31 osôb, 14 z nich zahynulo.

December 2005

Mohutná lavína v Spálenom žľabe v Roháčoch v Západných Tatrách zasiahla 31. decembra 2005 ôsmich českých turistov. Tí sa z nepochopiteľných dôvodov rozhodli prenocovať v horách napriek tomu, že bol vyhlásený štvrtý stupeň lavínového nebezpečenstva. Rútiaca sa masa snehu zmietla ich stany okolo pol šiestej ráno. Lavína bola približne 1 200 metrov dlhá, na konci vytvorila 30 metrov široký a asi 350 metrov dlhý snehový nános. Jednému zo zasypaných mužov sa podarilo vyhrabať a privolať pomoc. Jeho siedmi kamaráti však prírodný živel neprežili.

Marec 2009

25. marca 2009 pustošila Žiarsku dolinu storočná lavína. Tvorilo ju sedem menších, ktoré sa uvoľnili v relatívne krátkom čase, no spolu vytvorili jeden ucelený obrovský nános snehu. Jeho výška dosahovala okolo 150 až 200 centimetrov. Storočnou sa nazýva i preto, že na svojej ničivej ceste vylámala množstvo stromov, medzi nimi aj tie staršie než sto rokov. Lavína zničila nielen niekoľko hektárov lesa, no poškodila Žiarsku chatu, chatku HS Alpina, trafostanicu, meteostanicu Horskej záchrannej služby, cestný most, turistické prístrešky a tabule. Tentokrát nedošlo k stratám na životoch, a to vďaka výstrahám horskej služby i médiám, ktoré o nebezpečenstve informovali. Na ten deň bolo vyhlásené veľké lavínové nebezpečenstvo, Žiarsku dolinu uzavreli a chatu evakuovali.

Marec 2010

V polovici marca roku 2010 napadlo vo Vrátnej doline viac ako pol metra snehu. Na svahoch Malej Fatry sa pod nohami dvoch mladých mužov uvoľnila relatívne malá lavína. Jej dĺžka predstavovala približne 20 metrov a výška od 20 do 40 centimetrov. Mladíci sa s ňou kúsok viezli, ale sneh sa začal postupne v kotline kumulovať. Jeden z mužov zostal zahrabaný po prsia, zo snehu mu trčala len hlava a jedna ruka, druhý bol zasypaný celý. Mužovi sa podarilo nahmatať telefón a privolať pomoc, žiaľ, jeho kamaráta sa už zachrániť nepodarilo. Našli ho pod 130 centimetrovou vrstvou snehu.