Na Slovensku žije množstvo chránených živočíchov. O tejto pätici ste tušili?
01.07.2022 | Chránené zvieratá | Redakcia
V súčasnosti žije na Slovensku viac ako 800 druhov chránených živočíchov. Mnohým z nich reálne hrozí vyhynutie, pretože ich počet na našom území klesá.
Veľa živočíšnych druhov vymrelo ešte skôr, než sa na scéne objavil človek. Nedokázali sa prispôsobiť meniacim sa životným podmienkam, zmene klímy alebo sa stali obeťami iných predátorov. Neskôr sa o vymieranie mnohých živočíchov zaslúžil človek, ktorý začal loviť zver nielen preto, aby si zabezpečil potravu, ale aj pre radosť z lovu, ktorý bezohľadne ničil a stále ničí životné prostredie drancovaním dažďových pralesov, ťažbou nerastných surovín, výstavbou miest a s tým súvisiacej infraštruktúry, úpravou vodných tokov a v neposlednom rade aj stále sa rozvíjajúcim turistickým ruchom.
V roku 1963 vydal Medzinárodný zväz pre ochranu prírody a prírodných zdrojov Červenú knihu, ktorá uvádzala zoznam ohrozených živočíchov a rastlín. V tom čase obsahovala údaje o 211 druhoch cicavcov a 312 druhov vtákov. Posledné vydanie z roku 2014 už zahŕňa 63 837 reprezentantov fauny i flóry, z nich je 19 817 ohrozených vyhynutím.
Predstavíme vám aspoň podaktoré z nich.
Orol skalný
Je to jeden z najväčších a najmajestátnejších dravých vtákov v strednej Európe. V prírode prakticky nemá prirodzených nepriateľov, okrem človeka. Na hniezdenie si vyberá ťažko prístupné miesta v skalách alebo na vysokých stromoch. Stretnúť ho môžete vo Vysokých, Nízkych a Belianskych Tatrách, v Spišskej Magure, Muránskej planine, Levočských vrchoch, Slovenskom rudohorí, Pieninách a v Malej a Veľkej Fatre. V rokoch 2013 – 2018 bol počet hniezdiacich párov odhadnutý na 120 – 165.
Samček orla skalného meria 75 – 90 cm, váži od 2,8 do 4,5 kg a rozpätie jeho krídiel je okolo dvoch metrov. Samičky sú o niečo väčšie, dorastajú do dĺžky 90 – 100 cm, vážia 3,8 až 6,7 kg a rozpätie ich krídel je viac ako dva metre. Pár orlov žije počas celého života v monogamnom vzťahu. Samička znáša na prelome mája a júna zvyčajne dve vajíčka, z ktorých sa po 43 - 45 dňoch vyliahnu mláďatá, pokryté šedým a bielym páperím. Už po 80 dňoch od vyliahnutia sú schopné samostatného letu. Orly sa živia malými cicavcami, ako sú zajace, mláďatá líšky, kamzíčatá, svište, hraboši, kuny, v zime nepohrdnú ani zdochlinami. Orol skalný sa dožíva až 100 rokov.
Medveď hnedý
Na území Slovenska je celoročne chránený. Ohrozuje ho iba človek lovom, vyrušovaním a ničením jeho prirodzeného životného priestoru nadmerným výrubom zmiešaných a ihličnatých lesov. V období od roku 2013 – 2018 sa veľkosť populácie odhadovala na 900 až 1300 jedincov. V prírode sa medvede dožívajú 25 až 30 rokov, v zajatí je to o niekoľko rokov viac.
Medveď hnedý je naša najväčšia šelma. Má zavalité telo, huňatú srsť, krátky chvost, malé oči i ušnice a silné nohy so širokými labami, ktoré sú zakončené ostrými pazúrmi. Trvale žije v horských oblastiach severného, severovýchodného a stredného Slovenska. Samec medveďa hnedého dorastá do dĺžky 2 metrov a váži od 130 do 400 kg. Medzi samcom a samicou nie je veľký rozdiel v dĺžke tela, napriek tomu sú samice dvakrát ľahšie, pretože majú menšie a ľahšie kosti. Medveď žije po väčšinu roka ako samotár. S medvedicou je iba v období párenia. To prebieha od konca mája do začiatku augusta. V januári vrhne samica najčastejšie dve, výnimočne aj 3 mláďatá. Tie zostávajú s matkou dva až tri roky.
Medvede sú všežravce. Konzumujú zelené časti rastlín, hríby, ovocie, rôzne lesné plody, vajcia vtákov, príležitostne aj raticovú zver a nepohrdnú ani zdochlinou. Obľubujú včelí med, preto často ohrozujú včelstvá, umiestnené v ich teritóriu. Na zimný spánok sa ukladajú v novembri, niekedy až v decembri. Zimujú na neprístupných miestach, pod vývratmi stromov, v skalných štrbinách a jaskyniach. Z brlohu vychádzajú vo februári, výnimočne aj v apríli.
Vlk dravý
V súčasnosti patrí k menej ohrozeným druhom. Nie vždy však tomu tak bolo. Na začiatku 20. storočia bol takmer vyhubený. Zapríčinil sa o to človek intenzívnym lovom, nadmernou ťažbou dreva v pôvodných lokalitách jeho výskytu a bezohľadným vyrušovaním. Až zaradením vlka dravého na zoznam chránených živočíchov v roku 1975 sa jeho populácia zvýšila a v roku 2020 ich počet dosiahol takmer 700 kusov.
U nás je rozšírený najmä v pohoriach stredného a východného Slovenska, v členitej lesnej krajine s pasienkami alebo lúkami v stredných a vyšších polohách.
Vlk dravý váži približne 50 kg, dorastá do výšky 100 – 120 cm, jeho telo je pokryté hustou srsťou. Má okrúhle uši a šikmé oči, veľké a silné nohy a dlhý ovisnutý chvost, ktorý u niektorých jedincov dosahuje dĺžku až 50 cm. Ich hlavnou potravou je voľne žijúca vysoká zver, zajace a iné zvieratá, v čase hladu však nepohrdnú ani zdochlinami a korienkami rastlín. Na lov vychádzajú prevažne v noci a lovia vo svorkách. Niekedy sa ich korisťou stávajú aj hospodárske zvieratá, najmä ovce a kozy, čo spôsobuje veľké hospodárske škody ich chovateľom.
Vlky žijú v šesť až osemčlenných svorkách. Najvyššie vo svorke stojí Alfa pár, ktorý privádza na svet mláďatá. Párenie prebieha od januára do februára. Samica rodí po dvoch mesiacoch gravidity zvyčajne štyri, maximálne osem mláďat. Tie pohlavne dospievajú v dvoch rokoch. Vlk dravý sa dožíva 12 – 16 rokov.
Rys ostrovid
Rys ostrovid je naša najväčšia voľne žijúca mačkovitá šelma. Dorastá do dĺžky 80 – 130 cm, dospelý jedinec váži od 18 do 30 kg, samice o niečo menej, od 10 do 21 kg. Základná farba jeho srsti je šedá s hrdzavým zafarbením a s hnedými až červenohnedými škvrnami. Charakteristické pre rysa ostrovida sú jeho uši. Majú trojuholníkový tvar a zakončené sú čiernymi chumáčikmi chlpov.
U nás sa vyskytuje v horských oblastiach stredného a severného Slovenska, v zmiešaných a ihličnatých lesoch vyšších a stredných polôh. V posledných rokoch sa stále častejšie presúva do Vysokých Tatier, kde môže byť hrozbou pre kamzíka tatranského. Žije samotárskym spôsobom života, len v čase párenia sa určitý čas zdržiava v blízkosti samice. Párenie prebieha vo februári a marci. Po desaťtýždňovej gravidite, zvyčajne v máji, porodí samica dve, niekedy aj štyri mláďatá. Tie sa rodia slepé a sú celkom závislé od matky. Tento stav trvá približne 16 – 17 dní a ďalšie dva až tri mesiace samice svoje mláďatá koja. Približne vo veku jedného roka nastáva obdobie ďalšieho párenia, vtedy sa mláďatá osamostatňujú a opúšťajú doterajšie teritórium. V prírode sa dožívajú 14 – 17 rokov.
Rys je aktívny hlavne za šera. Loví podvečer a nadránom, živí sa výlučne mäsom a jeho korisťou bývajú zajace, lasice, líšky, drobné hlodavce, no trúfne si i na srnčiu zver alebo kamzíky. V lete sa uspokojí aj s menším úlovkom, napríklad s drobnými cicavcami alebo na zemi hniezdiacimi vtákmi. Za potravou dokáže za jeden deň prejsť až 25 km.
Napriek veľkému úsiliu záchranárov zostáva rys ostrovid vzácnym a ohrozeným živočíšnym druhom. Dôvodom je jeho ilegálny odstrel, masívny výrub lesov v pôvodných lokalitách jeho výskytu a tiaž nadmerné vyrušovanie ľuďmi.
Kamzík vrchovský tatranský
Aj tento bylinožravec patrí k chráneným druhom. Žije v čriedach v Západných, Východných a Nízkych Tatrách, vo vysokohorskom teréne nad hranicou lesa. Môžeme ho vidieť v Tatranskom národnom parku a v Národnom parku Nízke Tatry, ďalšie nájdeme vo Veľkej Fatre a Slovenskom raji. V tejto oblasti však nepredstavujú pôvodnú populáciu. Boli sem umelo prenesení v rokoch 1964 – 1976 kvôli obave z ich prežitia vo svojich pôvodných teritóriách. Dospelí jedinci majú svalnatú postavu asi 80 cm dlhú a 70 – 80 cm vysokú, vážia 35 až 50 kg. Samice sú o niečo menšie a rovnako ako samci majú kužeľovité rohy, ale oproti samcom nie sú také mohutné a hákovite ohnuté. Staršie samce žijú samotárskym spôsobom života a k čriede sa pripájajú iba v čase ruje. Tá zvyčajne prebieha od konca októbra do decembra. Gravidita samice trvá 26 týždňov. Mláďatá, jedno, výnimočne dve, privádza na svet koncom mája a začiatkom júna. Medzi ich prirodzených nepriateľov patrí rys ostrovid a orol skalný, ktorí sa pri love zameriavajú najmä na malé kamzíčatá. Kamzík sa dožíva v priemere 15 rokov.
Kamzík vrchovský tatranský je symbolom Tatranského národného parku. Je veľmi citlivý na faktory ohrozenia, ktorými sú rôzne druhy ľudskej činnosti. Hlučnosť, vysoká návštevnosť a rozširujúce sa športové aktivity ľudí negatívne ovplyvňujú reprodukčný proces kamzíkov. Reálnym ohrozením je aj pytliactvo, najmä v oblasti Západných a Belianskych Tatier.
Zamestnanci TANAP- u a Správy TANAP- u pravidelne, 2x za rok vykonávajú kamzičiu inventúru, v priebehu ktorej spolu s dobrovoľníkmi vyrážajú do terénu a rátajú kamzíky, žijúce na Slovensku. V záverečnej správe z roku 2010 uviedli celkový počet jedincov 699, z toho 57 jahniat.
