Zaujímavé archeologické lokality na Slovensku. O týchto unikátnych miestach ste tušili?
16.02.2022 | Archeologické lokality na Slovensku | Milan Cigánik
Územie Slovenska bolo osídľované už od praveku, čo dokazujú nálezy, pochádzajúce z rôznych historických období ešte spred nášho letopočtu. Mnohé objavené archeologické lokality sú jedinečným svedectvom o prítomnosti pravekého obyvateľstva v tejto oblasti.
Zopár z nich vám v nasledujúcich riadkoch predstavíme.
Jedinečné archeologické múzeum v prírode, s krásnym výhľadom na Liptovskú Maru, nájdete v obci Liptovská Sielnica. Dokumentuje najstaršie keltské osídlenie na tomto území, v období od 4. až 1. storočia pred naším letopočtom. Našli sa tu pozostatky sídliska z mladšej doby železnej, ktorá sa označuje aj ako doba laténska. Archeológovia objavili na mieste množstvo železných predmetov, šperkov a úlomkov keramiky. Zaujímavosťou je, že pri archeologických prácach uplatnili takzvanú experimentálnu archeológiu (napodobovanie pravekých techník a života). Mnoho objektov zrekonštruovali, prípadne postavili ich repliky. Dnes môžete pod holým nebom obdivovať zvyšky hradieb, zrenovované pôvodné obydlia, pec na vypaľovanie keramiky, obetisko a valy s bránou.
V lokalite Zámeček, neďaleko Nitrianskeho Hrádku, je vybudovaný archeopark prezývaný Slovenská Trója. S rozlohou 15 hektárov patrí k najväčším a najbohatším archeologickým náleziskám v strednej Európe. Množstvo objavených predmetov je dôkazom osídlenia tohto územia od neolitu až do obdobia, keď sem prišli Slovania. Najznámejším nálezom je vzácna plastika Hrádocká Venuša. Ide o repliku malej sošky bohyne plodnosti Magna Mater, ktorá patrí k najznámejším archeologickým nálezom na Slovensku. Ďalšie historické artefakty pochádzajú z lengyelskej, badenskej, maďarovskej, haltašskej či slovanskej kultúry. V archeoparku je osadených sedem informačných tabúľ, ktoré podrobne popisujú život našich predkov v danej lokalite.
Jedným z našich najzaujímavejších archeologických nálezísk je rímska vojenská pevnosť Kelemantia v obci Iža. Vybudovali ju v 2. storočí ako súčasť obrannej línie Limes Romanus, ktorá zabezpečovala hranice Rímskej ríše pred vpádmi barbarov, najmä Germánov. Dnes je z areálu múzeum, pre návštevníkov celoročne prístupné bez poplatku. Uvidíte tu časti pôvodných i zrekonštruovaných objektov, symbolickú prestavbu celej južnej časti opevnenia, pôdorys severnej brány, nárožné veže, kasárne z 3. storočia, studňu či cisternu. V tejto oblasti sa našli i ďalšie zaujímavé predmety - unikátny je najmä zlatý prsteň, drobná plastika antického herca či torzo reliéfnej travertínovej plastiky nahého muža.
Na vrchu Molpír, v blízkosti obce Smolenice, ležia zvyšky pravekého a neskôr i slovanského hradiska. Pôvodne šlo o opevnený komplex, pochádzajúci zo 7. storočia pred našim letopočtom, ktorý tvorili tri nádvoria chránené valmi. Opevnenie bolo postavené z voľne kladených kameňov a následne spevnené násypmi a drevenými konštrukciami. Našli sa tu pozostatky veží, opevnených brán, okrúhla bašta i dve napodobeniny historických zrubov. Náleziskom vedie náučný chodník, na ktorom sa návštevníci prostredníctvom informačných tabúľ dozvedia zaujímavosti o rôznych typoch jestvujúcich stavieb, ale aj poznatky o spôsobe života našich predkov. V Smoleniciach sa nachádza rovnomenné múzeum, kde sú zhromaždené predmety, objavené pri archeologických prácach v obci.
Miesto, kde stál rímsky vojenský tábor Gerulata, nájdete v bratislavskej satelitnej obci Rusovce. V jej rôznych častiach boli objavené pozostatky stavieb z obdobia od staršej doby bronzovej po laténsku kultúru. Tábor bol súčasťou rímskej hranice Limes Romanus na severe ríše. Okolo neho sa rozprestierala osada a za ňou sa našli aj pohrebiská. Časti pôvodných stavieb pochádzajú z 2. a 4. storočia. V múzeu Antická Gerulata majú vystavené nalezené šperky, zbrane, úlomky keramiky, mince, predmety bežnej potreby a podobne. Uložené sú vo vitrínach spolu s unikátnou zbierkou kamenných výtvarných prác. V exteriéri sa nachádzajú kamenné múry opevnenia druhej stavebnej etapy i piliere neskoroantickej pevnosti.
Veľkomoravské hradisko Kostolec z 9. storočia, a významná archeologická lokalita zároveň, sa nachádza nad obcou Ducové pri Piešťanoch. Toto územie malo z historického hľadiska výhodnú polohu, keďže leží v blízkosti dôležitých obchodných ciest. Preto bolo osídľované už od praveku. Stál tu veľkomoravský veľmožský dvorec, z ktorého sa zachoval kostolík v tvare rotundy, spolu s dobovou konštrukciou časti kolovej ohrady. Lokalita patrí medzi najvýznamnejšie, dnes známe pamätníky veľkomoravskej kultúry na Slovensku, a je národnou kultúrnou pamiatkou. V areáli je umiestnená jedna zo zastávok náučného chodníka Považský Inovec. Pozemok vlastní rímskokatolícka cirkev a širokej verejnosti je voľne prístupný.