Rozhovor: PETER LIPA potešil fanúšikov a prichádza s novým projektom "NOLA"!

„...toto je pokus trochu potešiť tých, ktorí majú radi moju hudbu. Pretože táto pesnička je presne to, čo mám v hudbe rád,“ tvrdí o svojom novom singli „Niekde som čítal“, ktorý po prvý raz predstavil ešte koncom minulého roka, náš najväčší jazzman Peter Lipa.

V nasledujúcich riadkoch nám porozprával viac o tom, ako vznikla myšlienka nového projektu, čo od neho očakávať, i kto na ňom spolupracoval.

Pieseň „Niekde som čítal“ je úvodnou skladbou pripravovaného projektu pod názvom NOLA. Vznikla na základe textu jeho dlhoročného spolupracovníka Ruda Rusiňáka. „Nola je slangový názov mesta  New Orleans, ktoré som po prvý raz navštívil v roku 1991. A odvtedy milujem jeho muzikantskú atmosféru i hudbu samotnú. Nola dala a stále dáva celému hudobnému svetu geniálnych hudobníkov. Od Louisa Armstronga po Jona Batistu. Tá hudba má v sebe nákazlivú magickú silu. Mojím dávnym snom je navštíviť Nola, strenúť sa v štúdiu s tamojšími hudobníkmi a spolu nahrať niekoľko pesničiek. Tento sen sa stal mojím cieľom,“ priznáva Peter Lipa.

„Ruda Rusiňáka som ako textára objavil v čase, keď som sa chystal nahrať Čierneho Petra. V tých časoch som trpel nedostatkom textov. Milan bol zaneprázdnený a hlavne mal pri sebe Jara, ktorý všetko pohotovo zhudobňoval. Pamätám sa, že keď som Andrejovi Šebanovi, ktorý vtedy CD produkoval, zahral demo Rusiňákových Maturantiek, tak mi povedal, že môžem pokračovať v stavbe domu. A keď si to potom vypočul Milan, opýtal sa ma, prečo to nenapísal on. Taký nenápadný kompliment. Mnohí to ani nevedia, ale Rudo mi napísal veľa dobrých textov. Niektoré mám stále doma v počítači a čakajú. V tejto uzamknutej dobe si jeden z nich vyberiem a skúšam urobiť novú pesničku. Možno z toho bude raz aj celý album, no zatiaľ postupujem po krokoch. Keď showbusiness ešte len začínal. Stačilo mať singel. Ja vlastne stále začínam. Viem, dnes je všetko ináč, ale toto je pokus potešiť tých, ktorí majú radi moju hudbu. Táto pesnička je presne to, čo mám v hudbe rád. Blues tam počuť od prvej po poslednú notu. Keď som si prečítal text, potešila ma jeho stručnosť, priamočiarosť i jednoduchosť. Mal som to hotové za chvíľu. Ostatné je zásluha Rolanda Kánika (klávesy, produkcia) a Maťka Zajka (gitara). Nezľaknite sa vokálov na začiatku. Človek ľahko podľahne štúdiovým možnostiam, ale je za tým iba môj obyčajný ľudský hlas,“ prízvukuje známy hudobník.

A čo o tejto spolupráci a jej výsledku hovorí Roland Kánik?

„Spolupráca s Petrom je vždy radosť, lebo má jasnú predstavu o pesničke a zároveň ju môžem slobodne tvarovať podľa svojich predstáv a nakoniec sa na výsledku zakaždým zhodneme. Tentokrát prišiel s textom, ktorý hravým spôsobom filozofuje o našej vlastnej konečnosti. Ten bluesový sound pesničky vlastne prirodzene vyplynul z textu, lebo blues dokáže aj temný obsah podať s nadhľadom. A v neposlednom rade, tento štýl spievania Petrovi nesmierne sedí. Gitary bravúrne nahral Martin Zajko - majster hry slide technikou. Pri práci na pesničke nás netlačil žiadny termín odovzdania a myslím, že tá bezstarostnosť sa dostala aj do nahrávky. Presne v duchu textu: "...sme tu len raz. A na akú dobu? To ukáže čas." Tak si ten čas poďme užiť najlepšie, ako sa dá.“

Keď hudobník a textár majú blízky hudobný aj umelecký vkus, úspech je zaručený. Presne táto symbióza funguje aj medzi Petrom Lipom a textárom Rudolfom Rusiňákom, pričom ich úspešná spolupráca trvá od čias hitu Maturantky z roku 1998. Na tú si textár zaspomínal nasledujúcimi slovami: „Príbeh tejto skladby je v podstate rovnaký, ako príbeh, dnes už možno povedať legendárneho hitu, MATURANTKY. Aj vtedy bol prvý text, v podstate ničím extra výnimočný.... skvelú pesničku z toho textu urobila až hudba, aranžmán a spev."

Rovnako je to aj v prípade tejto skladby. Tomuto textu opäť dala život  hudba. Prvé tóny a hlasy pripomínajú spevy tibetských mníchov, ktorí dobre vedia čo, a hlavne prečo tak spievajú, čo chcú svojimi tónmi povedať. Takmer idú človeku po chrbte zimomriavky, takú to má silu a atmosféru. Text pesničky nie je smutný, akoby niekto mohol poznamenať po prvom vypočutí. "Nie, vôbec smutný nie je. Smutné pesničky sú napr. o konci vzťahu dvoch ľudí, o nešťastí, o nepochopení, o sklamaní... V tomto texte nič také poslucháč nenájde. Tento je o reálnom živote, o reálnej  pravde, s ktorou sa každý z nás narodí a s ktorou aj odíde, keď "dohrá jeho platňa". Obsah textu sa týka absolútne každého človeka na tejto planéte. Úplne bez výnimky, každého, či sa mu to páči alebo nie.  Autor hudby fantasticky vystihol jeho atmosféru a náladu, či sa jedná o melodickú linku alebo farbu jednotlivých hudobných nástrojov a zvukov. Vznikla symbióza, ktorá sa nie vždy rodí ľahko. V tomto prípade sa to ale skutočne podarilo,“ prezrádza autor textu. 

O vizuálnu stránku skladby sa postaral režisér Richard Raiman. Režiséra zaujala hlavne asociatívnosť skladieb Petra Lipu, bolo však potrebné nájsť pre ne vhodnú lokalitu na natáčanie. „Nová pesnička Petra Lipu ma zaujala na prvé počutie. Hneď pri prvých tónoch som si predstavil krajinu a putovanie človeka. Klip sme vyrábali neďaleko Dechtíc, a keďže sme chceli mať na záberoch iba pána Lipu, museli sme začať točiť skoro ráno, keď tam ešte nie sú iní ľudia. Na mieste sme boli pred svitaním, zo zámerom zachytiť východ slnka. Počasie a oblačnosť nám nepriali. Nakoniec sa ukázalo, že všetko sa deje pre niečo, počasie i hmla dodali klipu istú dávku dramatickosti.“

Vypočujte si novinku od Petra Lipu:

prečítajte si tiež: https://instacks.sk/slovenska-jazzova-ikona-dojimavy-odkaz-pre-mamicku-do-neba

prečítajte si tiež: https://instacks.sk/peter-lipa-mal-som-36-rokov-ked-som-sa-vzdal-zamestnania-a-isiel-na-volnu-nohu