PETER LIPA: „Mal som 36 rokov , keď som sa vzdal zamestnania a išiel na “voľnú nohu”.“

Keď sa povie „Džez“a predovšetkým slovenský džez, zrejme každému z nás sa okamžite vybaví meno speváka a skladateľa Petra Lipu. Mnohí ho označujú aj za otca slovenského džezu, no on sa k danému titulu stavia so všetkou skromnosťou odmietavo.

Neodškriepiteľne však patrí medzi významné osobnosti slovenského džezu a dlhé roky bol jediným známym interpretom tohto žánru na Slovensku. Najmä v 80 rokoch sa úšpešne umiestňoval na popredných priečkach najlepších európskych džezových spevákov v ankete časopisu Jazz Forum, vydávaného Medzinárodnou džezovou federáciou. Okrem toho sa dlhé roky angažuje a pohybuje v centre džezového diania aj ako organizátor hudobných podujatí či ako dlhoročný dramaturg a promotér popredného európskeho festivalu Bratislavské jazzové dni.

„Napriek tomu, že to, čo robím, robím dosť dlho, nie som a ani sa nepovažujem za nestora“

My sme sa so známym hudobníkom porozprávali o jeho láske k hudbe, nesmelých začiatkoch, úspechoch, ale tiež o tom, ako ho ovplyvnila súčasná situácia, prípadne čo mu najviac chýba.

Spievate už niekoľko desaťročí, na konte máte množstvo hitov a viac ako dvadsiatku albumov. Ako vyzerali vaše začiatky? Čo považujete za najdôležitejšie z pohľadu vašej speváckej kariéry?

Moje začiatky by som datoval do čias, keď som sa stal nadšeným a vášnivým poslucháčom vtedajšej populárnej hudby. Také programové, cielené počúvanie a záujem o hudbu považujem za najdôležitejší atribút pri začiatkoch každého mladého hudobníka. Ja som s tým začínal asi v pätnástich a za poslucháča sa považujem ešte aj teraz. Som presvedčený, že na to, aby sa hudba pre mňa mohla stať životným poslaním, ju musím mať najskôr rád. Na začiatku som hľadal ten správny nástroj, na ktorom by som dokázal zahrať to, čo sa mi páči.  V mojom prípade to boli husle, trúbka, gitara a nakoniec som skončil pri speve.

Často sa o vás hovorí ako o otcovi slovenského džezu. Ako vnímate toto oslovenie?  

Už som si zvykol nekomentovať charakteristiky, ktoré mi niekto pripisuje, spotrebuje to veľa energie. Napriek tomu, že to, čo robím, robím dosť dlho, nie som a ani sa nepovažujem za nestora. Pretože predo mnou tu boli mnohí hudobníci a nadšenci. Ja som len rozvíjal svoj záujem o milovanú hudbu. Všetko ostatné prišlo prirodzene, pretože som to robil intenzívne a s nasadením.

Ak by ste sa vrátili na začiatok kariéry, dokázali by ste si v tom čase vôbec predstaviť, že to v hudbe dotiahnete tak ďaleko?

To, že budem profesionálny hudobník, mi nikdy ani len nenapadlo. Mal som 36 rokov, keď som sa vzdal zamestnania a išiel na “voľnú nohu”.

No spev nie je vašou jedinou doménou. Okrem toho ste skladateľ, podnikateľ, moderátor či organizátor hudobných podujatí. Rovnako tak dramaturg a promotér popredného európskeho festivalu Bratislavské jazzové dni. Čo z toho je vašou srdcovou záležitosťou?

Tu mám jednoznačnú odpoveď. Spev. Všetko ostatné môžeme nazvať popularizáciou hudby, najmä džezu. Robím to preto, aby som ten verejný priestor, v ktorom sa hudba odohráva, trošku zväčšil.

Na čo ste vo svojej hudobnej kariére najviac hrdý? Stretli ste sa aj s naozaj náročnou výzvou?

Som hrdý na to, že som v spolupráci s mojimi kolegami začal s písaním vlastnej hudby a dokonca napísal aj piesne, ktoré sú úspešné. Nie je to samozrejmosť a vôbec to nie je jednoduché. Keďže som do mojich 40 rokov spieval prevzatý svetový repertoár, netušil som, že sa raz budem môcť identifikovať vlasnými skladbami. To je pre mňa veľká zmena.

Vaše piesne majú neskutočne hravé texty, vychádzajúce z reálneho života. Ak by ste mali niektorú zo svojich piesní označiť za najobľúbenejšiu, ktorá by to bola?

Toto je trochu nebezpečné, pretože piesne sú ako moje deti, nerád ich klasifikujem. Ak hovorím o piesňach, mám na mysli len ich hudobnú zložku. Texty nepíšem, ale našťastie sa nájdu autori, ktorí mi svoje texty radi zveria . A tak vznikne nová pesnička. Na to, aby som vám vedel odpovedať na túto otázku, by sme si museli spoločne prebrať takých 10 mojich piesní. Ja by som sa pokúsil vysvetliť čo považujem na tej - ktorej za dobré, a vy by ste potom urobili rebríček. Vkus je individuálna vec.

Takmer každý spevák má vo svojom repertoári i skladbu, ktorá mu z nejakého dôvodu nie je blízka a nemá ju rád. A to napriek tomu, že ani jeden koncert sa bez nej nezaobíde. Je to aj váš prípad?

Takou sa pieseň možno stáva vtedy, keď vás s ňou diváci identifikujú a stále ju vyžadujú. Ja našťastie taký prípad nemám. Ale na vysvetlenie musím poznamenať, že všetky piesne človek robí preto, aby boli úspešné. Keď sa to podarí, tá radosť je oveľa dôležitejšia. Základným zámerom asi každého autora je napísať hit. Preto je podľa mňa neskoršia nechuť k takejto pesničke nelogická.

„...v januári som spieval v New Yorku v Carnegie Hall. A potom to prišlo.“

Momentálne žijeme v zvláštnej dobe, ktorá je poznačená pandémiou. Ako ju prežívate vy? Čomu sa venujete v tomto čase, ktorý nepraje verejným vystúpeniam, veľkým podujatiam a koncertom?

Rok 2020 pre mňa začal veľmi dobre. Už v januári som spieval v New Yorku v Carnegie Hall. A potom to prišlo. Presne 10. marca som sa odsťahoval na pár týždňov na chatu asi 40 kilometrov od Bratislavy. Povedal som si, že keď to prehrmí, tak sa vrátim. Ale za celý rok som sa nevrátil. Som stále na chate. Nikdy v živote som si nemyslel, že raz budem bývať na vidieku. Ten Covid nás najprv prinútil a potom naučil žiť a premýšľať inak. Mnohé z toho, čo sme mali, už neplatí a nám neostáva nič iné, len sa prispôsobiť. Musíme si v tejto situácii nájsť takú psychickú polohu, v ktorej sa cítime dobre, a zvykáme si na tieto nové podmienky. Je smutné, že nemôžem robiť to, čo mám rád. Mám na mysli spievanie, stretnutia s priateľmi a kontakt s publikom. No aj v tejto situácií sa pokúšam nájsť niečo, čo mi neskôr pomôže v „poCovidovom“ živote, na ktorý sa teším.

Na záver by som rada opýtala, načo sa môžu vaši fanúšikovia tešiť v budúcnosti?

Verím, že budem spievať ďalej. Je to môj život a veľmi mi to chýba. Zvykol som si na kolegov, publikum, cestovanie a dobrodružstvo pri hraní a pri tvorbe nových piesní. V decembri som vydal nové CD zhudobnených básní Milana Rúfusa. Je to spoločný projekt s brnenským skladateľom Davidom Rotterom. Domáca izolácia mi poskytla dostatok času na tvorbu nových pesničiek. V kalendári mám zarezervovaných niekoľko dátumov. Koncerty, festivaly. Semafór rozhodne, čo z toho bude a čo nie. 😊

A fanúšikovia Petra Lipu, ako i naši čitatelia, sa okrem nových pesničiek môžu tešiť aj na pokračovanie tohto rozhovoru. Ten si už čoskoro prečítate na našich stránkach. Tentoraz na tému zásadných histrorických zlomov, ktoré ovplyvnili aj život tohto úspešného džezového speváka.