ROZHOVOR a SÚŤAŽ: „Len mŕtva ryba pláva s prúdom,“...

...tvrdí Ján Gordulič, s ktorým sme sa tentoraz porozprávali o tom, aký je, ako sa mu darí zladiť pracovný i súkromný život, ale reč bola aj o jeho nových projektoch či (ne)splnených snoch. 

„Premýšľam nad tým, čo by bolo, keby.“

Pôsobíte ako človek, ktorý vždy dosiahne, čo si zaumieni. Je to tak? Vyskytla sa vo vašom živote situácia, keď ste mali chuť všetko zabaliť?

Ono by to tak všeobecne malo byť. Robím takú mini prednášku pre študentov, dá sa povedať, že som taký „zlý“ motivačný speaker.😊 Práve tam hovorím, že sa treba snažiť a zároveň veci prehodnocovať. Aby sme si boli istí, či tie naše sny a predstavy stoja za to. Pamätám si, ako som v roku 2010 odišiel študovať do Ameriky kurz sitkomovej scenáristiky. Mal som taký malý sen, že by som sa tam usadil a živil sa písaním scenárov. No rýchlo som zistil, že v Los Angeles žije stotisíc luďí s rovnakým snom, pritom majú viac ambícií, vytrvalosti, a navyše majú navrch v tom, že sú z toho prostredia. Vtedy som si uvedomil, že mám veľmi dobrú východziu pozíciu a zázemie práve v Bratislave. Navyše ako autor Mafstory a Profesionálov som mal tú istotu, že sa mám vždy kam vrátiť. Rovnako som si uvedomoval, že tu sa viem rýchlejšie presadiť, hoc na oveľa menšom priestore. Práve toto bol u mňa naozaj silný moment. Vtedy som sa vzdal svojho „malého sna“ a rozhodol sa presadiť na Slovensku. Pravdou ale je, že občas sa zasnívam. Vtedy premýšľam nad tým, čo by bolo, keby ... keby som tam zostal, zabojoval a začal žiť v Amerike. Či by som bol šťastnejší, bohatší, známejší, alebo by som zostal zaseknutý?! No v zásade sa vždy snažím ísť za svojím. Našťastie mám okolo sebe viacero ľudí, na ktorých názore mi záleži a s nimi sa radím, či to, čo chcem, je reálne. Áno stane sa, že mi povedia: „Nechoď do toho, je to hovadina!“ Ale aj tak si urobím po svojom.

Dá sa povedať, že neľutujete, že ste zostali na Slovensku?

Určite nie. Toto rozhodnutie som urobil opakovane a ani raz ho neľutoval. Otázka, ktorú som si kládol, znela: „Chcem byť úspešný na Slovensku, alebo možno raz a veľmi ťažko v Amerike?“ Napriek tomu, že dosiahnuť úspech za veľkou mlákou bezpochyby znamená viac, vybral som si Slovensko. Ako kedysi povedala Adela: „Pred bohom a v Hainburgu sme si všetci rovní.“

Za fanúšíkov asi môžem povedať, že my tvoje rozhodnutie určite kvitujeme.

Veľmi pekne ďakujem.

„...moja manželka je veľmi zhovievavý človek.“

Venujete sa toľkým aktivitám a projektom, musí to byť časovo mimoriadne náročné. Ako sa vám darí zladiť s prácou váš osobný život?

Popravde, stále ten prienik hľadám. Práve koncom minulého roka som mal také ťažšie obdobie. Aj kvôli korone, ale aj vďaka tomu, že sme spúšťali online eventy. Teraz som hlavne producent, takže som zahrabaný v rozpočtoch a papieroch. Snažím sa predávať naše online eventy a snažím sa udržať Silné reči pri živote.

Musím však povedať, že moja manželka je veľmi zhovievavý človek. No ani my sme sa nevyhli manželským debatám. V čase, keď sa učila na advokátske skúšky, som mal asi najviac roboty. To malo za následok takmer katastrofu vo vzťahu, v manželstve aj vo všetkom. Musel som uznať, že asi nie je bohviečo, keď sa celý čas musí pozerať na odutého „týpka“, ktorý celý čas len pracuje. Rovnako ako to, že ak odo mňa čokoľvek potrebuje, tak sa ohradím: „Preboha nevidíš, že to, čo teraz riešim, je tá najdôležitejšia vec vo vesmíre? Práve upravujem rozpočet!“  

Musel som sa teda vážne zamyslieť, vstúpiť si do svedomia a prehodnotiť svoje reakcie a prístup. Inšpiroval som sa svojím psychológom, ktorý má vyhradený čas pre svoju manželku. A tak aj my máme vždy v piatok niekoľko hodín len pre seba. Vtedy nás nič neruší, chodíme na prechádzky, prosto venujeme sa jeden druhému. Naozaj sa snažím viac zamýšlať nad tým, ako reagujem, čo a ako riešim. Ak moja žena Lucia teraz niečo potrebuje a ja práve pracujem, snažím sa reagovať inak. Namiesto nemám čas, jej poviem: „Vnímam ťa, rozumiem, toto dorobím a hneď sa ti venujem“. Samozrejme, potom jej už venujem plnú pozornosť a naozaj sa sústredím na to, čo mi hovorí. Veľmi sa snažím chrániť si víkendy a nepracovať Rovnako sa snažím mať voľné večery, teda aspoň od tej siedmej večer. Zatiaľ sa to však stále iba učím.

Autor fotografie: Stano Klačanský

„Človek musí šliapať vodu, aby zostal na hladine.“

Patríte k ľuďom, ktorí od začiatku veľmi zodpovedne pristupujú k súčasnej pandemickej situácií. Boli ste aj medzi prvými, ktorí nabádali na dodržiavanie opatrení. Rovnako rýchlo ste zareagovali na zrušené vystúpenia a prešli do online priestoru. Dnes vysielate online podcasty pre svojich divákov - fanúšikov, pridali ste ponuku firemných eventov v online prostredí, spustili TV Silné reči. Bolo pre vás prirodzené vydať sa touto cestou alebo ste sa aj trošku potrápili?

Ja som veľký fanúšik technológií. Zároveň to bola pre mňa výzva, na ktorú som sa ozaj tešil. Preto som si hneď prenajal server, na ktorom sme spustili virtuálne streamovanie a začal som učiť seba aj svojich ľudí, ako to robiť. Musel som sa naučiť pracovať so strihacím softwerom. Bola to pre mňa možnosť realizovať sa vo svojom koníčku. Okrem toho, nemám v povahe zbytočne nariekať. Aj v tíme sa vždy snažím vytvárať náladu a príležitosti k tomu, aby sme nesedeli na zadku a niečo robili. Keď sme zostali doma po prvý raz, tak sme začali vysielať nielen pre ľudí, ale tiež kvôli tomu, že sme si vzájomne chýbali a chýbala nám práca. Odvtedy sme náš biznis plán zmenili viackrát. Online eventy sú asi náš štvrtý biznis plán.

Mám také osobné heslo: „Len mŕtva ryba pláva s prúdom“. Človek musí šliapať vodu, aby zostal na hladine, stále reagovať a vymýšlať niečo nové.  Snažím sa nielen držať krok s trendom, ale byť na špici a skôr o krok vpred.

Aby toho nebolo málo, nie je to tak dávno, čo mediálnym priestorom preletela správa o otvorení vášho vlastného klubu. Takže už máte vlastné priestory, pódium, dokonca ak sa nemýlim, ich súčasťou je kaviareň. Ako k tomu prišlo, a prečo ste sa rozhodli pre bývalú Malú scénu?

Niekedy v roku 2017/2018 som sa začal pohrávať s myšlienkou, že sme už asi dosť veľkí na to, aby sme mali vlastný klub. Vystúpenia stále pribúdali, nechcem to zle odhadnúť, no už v roku 2019 sme mali asi 150 vystúpení  ročne. V tom čase to bolo asi 15 vystúpení mesačne a z toho v Bratislave boli 3-4 (open majk, tématické silné reči, best of silné reči... ). Zároveň, existujúca spolupráca s Luna barom nebola práve ideálna. Preto sme prešli do V klubu, kde sme museli absolvovať zdĺhavý proces rôznych odsúhlasení, keďže je to štátna inštitúcia. Vtedy sme sa začali pohrávať s myšlienkou vlastných priestorov. No a práve v tom čase sme sa paradaxone kvôli niečomu úplne inému stretli s ľuďmi z kultúrnych zariadení Petržalka. Konkrétne s Monikou Korenčiovou, ktorá tomu šéfuje. Práve oni prevádzkujú aj divadlo Malá scéna STU a ukázalo sa, že by sme sa vedeli teoreticky dohodnúť na spolupráci.  Navyše s Monikou máme naozaj pekný, korektný pracovný vzťah, sme taktiež súčasťou dramaturgického plánu divadla Malá scéna STU. Okrem toho tu máme kancelárie, čo je viac ako praktické a veľmi nám to pomohlo. Z priestorov máme radosť a sme na ne pyšní.

Autor fotografie: Stano Klačanský

Ako to vyzerá s novými projektmi? Pripravujete niečo, o čom ešte fanúšikovia nevedia?

Teraz sa najviac venujem a doslova hrajkám s online eventmi. Dokončili sme platformu digitalna.party, ktorú na tieto eventy prenajímame. V skratke ide o to, že vám zabezpečíme program a zároveň to odvysielame na peknej platforme. Priamo v jednej stránke tak máte k dispozícií video, ktoré sa streamuje, chat a môžete sa pýtať otázky či hrať online kvíz. Radi by sme sa stali veľmi dôstojným zástupcom v online zábavných eventoch. Samozrejme, vrátane celého zabezpečenia, námetu, scénarov, umelcov, priestorov až po live stream a platformu, na ktorej to ľudia môžu sledovať, a ktorá bude prispôsobená pre konkrétnu spoločnosť. No hlavne by sme sa už radi vrátili na pódium a začali opäť vystupovať.

Povedal som si: „Áno, je to zlé, dajme si pozor, nepodceňujme to.“

Súčasná doba a situácia nás všetkých vytrhla z pohodlia zaužívaných vecí, z komfortnej zóny a našich zvykov. Čo vám najviac chýba, či už v osobnom alebo pracovnom živote? Ako som už spomínala, patríte k ľuďom, ktorí od začiatku zodpovedne pristupujú k súčasnej pandemickej situácií. Avšak, bolo niečo, čo vám prišlo takpovediac absolútne nelogické?

Mne na začiatku prišli absolútne logické všetky opatrenia. Dávali zmysel. Či to bol lockdown, ktorý prebehol, alebo ďalšie obmedzenia. Povedal som si: „Áno, je to zlé, dajme si pozor, nepodceňujme to“. A naozaj sme zostali doma a správali sa zodpovedne. Ukazovali to aj výsledky z celosvetového pohľadu. No z ničoho nič sme sa v lete všetci začali tváriť, že nič ako korona neexistuje a vlastne nie je žiadny problém a všetko je v poriadku. Teraz mi už logiku nedáva takmer nič. Toľkokrát sa otváralo a zas zatváralo, že sme na to nestíhali reagovať. U nás to nejde zo dňa na deň, takže sme sa o to prestali pokúšať a vystúpenia odložili na neurčito. Osobne čakám, a asi by to bolo i lepšie, aby sa urobil tvrdý lockdown. Vyčistime to, ustrážme si hranice a poďme začať normálne žiť. Toto už totiž vyzerá ako nezmyselné naťahovanie agónie, ktorá nemá konca. Následky vo finále môžu byť horšie, než zavretie krajiny, ktorému sa zrejme aj tak nevyhneme.

Na záver tip našej redakcie na originálny darček: darujte svojmu blízkemu originálne prianie od niektorého z komikov Silných rečí, na ktoré nikdy nezabudne.

https://silnereci.sk/personalizovane-priania/

Ak vás Silné reči bavia a chcete im pomôcť rozvíjať sa aj v súčasnej situácií, môžete ich podporiť:

https://silnereci.sk/podpora/

 

INSTACKS ODMEŇUJE

Spolu s tímom Silných rečí máme pre vás prekvapenie. Jedného čitateľa odmeníme tričkom „Silných rečí“. Stačí, ak do komentára na našej FB stránke označíte človeka, ktorému by ste chceli venovať tričko ako darček a napíšete: muž/žena a veľkosť.

https://merch.sk/silne-reci/tricko-silne-reci?variant=muz-cierna

 

AKTUALIZOVANÉ: Výherkyňou súťaže sa dňa 29.3. stala Monika Tomeková, ktorá si tričko priala pre Luciu Gemzickú.

 

prečítajte si tiež: https://instacks.sk/jan-gordulic-nepaci-sa-mi-95-komikov-ktorych-skusam-na-tom-ale-az-tak-nezalezi

prečítajte si tiež: https://instacks.sk/jan-gordulic-cokolvek-co-nespada-do-kategorie-bezneho-hejtu-beriem-velmi-vazne