Návrat “Bezručky“, ktorá po sedemnástich rokoch opäť otvára svoje brány pre pacientov

Nedávno sme vám na našich stránkach priniesli informáciu o tom, že svoje brány onedlho otvorí Bratislavská poliklinika na Bezručovej ulici. “Bezručka“, ktorú takto familiárne nazývali Bratislavčania niekoľko desaťročí, a ktorú si dnes môžete prezrieť aspoň prostredníctvom televíznych obrazoviek.

A to vďaka seriálu „Druhá šanca“ si aj po rekonštrukcii zachovala pôvodnú architektúru, o ktorú sa medzi rokmi 1932 až 1939 postarali poprední architekti Alois Balán a Jiří Grossman.

Pre mnohých obyvateľov nášho hlavného mesta sa táto budova stala akýmsi symbolom zdravotníctva. Prečo? Nuž, nazrite spolu s nami trošku do histórie tohto zdravotníckeho zariadenia.

         prečítajte si tiež: https://instacks.sk/bratislavska-poliklinika-na-bezrucovej-ulici-sa-coskoro-docka-svojho-otvorenia

Môžu za to predovšetkým budovy dnešnej polikliniky. Tie sa radia k vrcholným dielam medzivojnovej funkcionalistickej architektúry na Slovensku. V ich priestoroch v minulosti sídlila Okresná sociálna poisťovňa a robotnícka poisťovňa, ale aj Liečebný ústav Robotníckej sociálnej poisťovne, ktorý viedol profesor Ladislav Dérer. Po vojne sa pôvodný objekt stal základom a následne i sídlom jedného z najvýznamnejších zdravotníckych zariadení v hlavnom meste. Hovoríme o vtedajšej nemocnici s poliklinikou, ktorá bola po dlhé desaťročia synonymom modernej zdravotníckej stavby. Budova má pôdorys nepravidelného písmena H s ústrednou halou, ktorá prechádzala cez tri podlažia. Keďže stojí na starších nánosoch naplavených ramenom Dunaja, jej stavba nebola vôbec jednoduchá. Takzvaný únosný štrk sa nachádza v pomerne veľkej hĺbke a spodná voda z hlavného toku Dunaja presakuje v týchto miestach do značnej výšky. Na to, aby bola schopná vzdorovať vztlaku spodnej vody, bolo nutné pod budovu umiestniť hrubú betónovú dosku a zároveň jej suterén dôkladne odizolovať. Pri návrhu budovy autori použili všetky prostriedky, aby budova mala moderné, kvalitné vybavenie. Veľa materiálov i zariadení bolo v Bratislave použitých po prvý raz.

Archív mesta Bratislava 1701/5

Avšak „Bezručku“, ako si ju pamätáme azda všetci, urobila z tejto budovy až prestavba v 60-tych rokoch minulého storočia. Táto prestavba mala za následok optické aj funkčné prepojenie budov. O jej dobré meno a povesť sa zaslúžilo aj otvorenie prvého špičkového neonatologického pracoviska na Slovensku, ktoré tu zriadili v roku 1965. Aj vďaka nemu na túto vtedajšiu nemocnicu spomínajú mnohí Slováci s láskou. Nečudo, lekári sa tu starali o predčasne narodené deti v kritických stavoch. Len vďaka nim a tomuto pracovisku sa mnohí z nich dožili dospelosti.

Táto nadčasová a funkcionalistická budova bola v roku 1989 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, pričom svoje poslanie, čoby nemocnica a poliklinika, plnila ďalších 16 rokov. Jej fungovanie ukončila v roku 2005 racionalizácia zdravotníctva, ktorej sa v tom čase nevyhlo veľa zdravotníckych zariadení.

Zdroj: Denis Trenčanský

Po jej zatvorení budova chátrala a podliehala útokom vandalov. Nakoniec sa však kultúrna pamiatka, ktorá od svojho prvopočiatku slúžila ľuďom desaťročia, dočkala vytúženej rekonštrukcie. Jej realizácia odštartovala pod prísnym dohľadom pamiatkového úradu v roku 2016. Do zrekonštruovaného komplexu po takmer 17 rokov opäť vráti zdravotnícke zariadenie. Presne 1. marca 2022 budú môcť bránami staro-novej polikliniky Bezručova prejsť prví pacienti.

Zdroj: Denis Trenčanský

My sme sa na názor a pocity k znovuzrodeniu Bezručky opýtali pani Tatiany, ktorá v nej pôsobila v 80tych rokoch minulého storočia ako personalistka, keď jej služby využívali denne stovky pacientov. „Na prácu v tejto nemocnici mám prevažne pekné spomienky a zároveň sa teším z jej opätovného vrátenia do života. Páči sa mi súčasný vzhľad budovy, ktorý bral ohľad na jej pôvodnú tvár. Práve vďaka citlivej rekonštrukcii, ktorá zachovala pôvodný štýl, mi je umožnené pri pozeraní nového seriálu, natáčanom na danom mieste, vrátiť sa v čase aspoň v spomienkach. Schodisko, ktorým som chodila na balkón, vyzerá rovnako. Je len obalené v novom plášti. Občas je skutočne menej viac. Istú chvíľu som sa bála, že aj táto budova podľahne tlakom developerských aktivít a na jej mieste vyrastú iba moderné byty. Teším sa, že tomu tak nie je.“