Zdenka Danková z Mensy: "Aj neúspechom a jeho riešením sa človek posúva vpred."
28.05.2021 | Mgr. Zdenka Danková | Iveta Hricková
Mensa sa snaží združiť svojich členov aj pomocou pravidelných aktivít a akcií, ktoré organizujú počas celého roka. Keďže z nich nechcú vynechať ani ich blízkych, postupne vzniká ďalší projekt - Mensa Family.
Vymýšľanie programu a aktivít tu má na starosti i Zdenka Danková, ktorá sa k danej činnosti dostala najskôr náhodne, no dnes je už neodmysliteľnou súčasťou jej života.
Jednou z vašich úloh v Mense je práca s deťmi. Pracujete nielen s tými nadanými, ale všeobecne s potomkami členov vašej organizácie. Ako ste sa k tomu dostali?
Pôvodne som ani len netušila, že budem strojcom aktivít v rámci Mensy. Skôr som sa v nej videla ako bežný člen, ktorý sa sem – tam zúčastní pripraveného podujatia, zažije niečo nové, zaujímavé, pripravené na vynikajúcej úrovni. Pred rokmi bolo snahou Mensy rozšíriť činnosť na ďalšie aktivity a naskytla sa možnosť prezentovať organizáciu aj mimo Bratislavy. Vzniklo podujatie Mensa deň pod Čiernou horou pre šikovné deti druhého stupňa z okolia Mikroregiónu Čierna hora. Úspech podujatia ma potešil, hlavne nadšenie a radosť v očiach zúčastnených detí. Momentálne rozbiehame Mensu Family - projekt, v ktorom je priestor nielen pre členov Mensy, ale tiež pre všetkých členov rodiny, aby vzniklo podnetné prostredie pre deti i dospelých.
Rodičia neustále počúvajú rady o tom, že najdôležitejšie je vzdelávať deti formou zábavy. Čo to reálne znamená?
Každé dieťa je originál a všímavý rodič vie vycítiť, aké druhy aktivít jeho dieťa vyhľadáva. Vo všeobecnosti ale i ja zastávam názor, že zábava a smiech sú korením života. Je to tá správna ingrediencia, ktorá nám robí bežné veci v živote príjemnejšími. Ak má byť niečo ľahšie pochopiteľné a zapamätateľné, je vhodnejšie smerovať činnosti u detí zážitkovo. Dospelý človek už čerpá zo získaných vedomostí. Deti by nemali mať získavanie vedomostí spojené iba s neustálym stresom a napätím zo skúšania. Veď i neúspechom a jeho riešením sa človek posúva vpred. Nadobúdanie vzdelania formou hry či edukačných procesov je podľa mňa dôležité od prvých krôčikov. Je ťažké nadväzovať v puberte či adolescencii na základy niečoho, čo deťom chýba.
Stretávate sa aj s opačnými prípadmi, keď je dieťa nadané, ale na druhej strane si nedokáže nájsť kamarátov a nevie sa dostatočne socializovať?
Aj v živote platí: Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá. I deti, ktoré sú nadané, chcú byť svojimi rovesníkmi akceptované, prijaté, nechcú byť odstrkované preto, lebo im nik nerozumie. Stretla som sa s deťmi, ktoré nezapadli do bežného prostredia rovesníkov. Pre lepšiu socializáciu ich rodičia skúsili začleniť medzi ostatných v letnom tábore pre nadané deti. Tam rovesníci okolo nich rozprávali podobne zložitým detským jazykom, s podobnými sociálnymi schopnosťami a zistili, že sú natoľko obyčajné ako aj všetky ostatné deti pri nich. Nadobudli väčšiu istotu v komunikácii, v osobnej prezentácii a našli si nových kamarátov.
A čo hranie sa? Aký typ hier majú najradšej? Ktorá z nich je tá NAJ a vždy ňou zabodujete?
Najväčším ťahúňom bývajú hry spojené s hľadaním cieľa prostredníctvom šifier. Čím sú náročnejšie, tým je to pre deti zaujímavejšie, samé si pýtajú ťažšie a ťažšie úlohy. Potom sú to hry netypické či bláznivé. Napríklad, vyrobiť obal na surové vajce tak, aby vydržalo pád z výšky, alebo postaviť čo najvyššiu vežu zo špajlí a marshmalow, prípadne v časovom limite prostredníctvom zrkadielok a svetielka svietiť na cieľ. Zmyslom všetkých takýchto hier je vytváranie vzájomnej spolupráce a socializácie detí v kolektíve, ako aj využívanie vedomostí a hľadanie ciest na čo najlepšie nachádzanie cieľov pri hre, ale i v živote.
Robí Mensa aj špeciálne testy pre deti? Hľadá medzi nimi tie s veľkým talentom a vysokým IQ?
Testovanie detí je ošetrené zákonom, býva tiež časovo a finančne náročné. Test pre možnosť vstupu do Mensy je zatiaľ možné absolvovať až po dovŕšení 14-tich rokov.
Ako by mali rodičia správne pracovať s nadpriemerne nadaným dieťaťom? Aký program mu vymyslieť, aby sa nenudilo a využilo vlastný potenciál?
Pokiaľ je dieťa skutočne nadpriemerné, čiže výrazne presahuje to, čo je bežné pre mentálny vývin v jeho veku, je dôležité, aby si to rodičia uvedomili a prijali ako dar, s ktorým je potrebné adekvátne "naložiť". Stretla som sa s rodičmi, ktorí napriek tomu, že videli nadpriemernosť svojho dieťaťa, nechceli ho zaťažovať a umiestnili ho do predškolského zariadenia k rovesníkom. Dieťa zosmutnelo, pretože ostatní rovesníci ho odmietali, nerozumeli mu. Nepokoj a neistota sa preniesli do jeho správania, bolo to vidieť i na kresbe, ktorá je zrkadlom psychiky dieťaťa. Po presune do školy pre nadané deti však dieťatko začalo napredovať a získalo psychickú pohodu.
Dychtivosť po informáciách je pre deti prirodzená, v tomto nadané deti nie je potrebné príliš hnať. Čo je pre ne dôležitejšie, je (z môjho pohľadu), zosúladenie mentálneho vývoja s emocionálnym, venovať pozornosť vzdelávaniu, výchove, sociálnym aj fyzickým zručnostiam.
V Mense sa venujete aj programu Mensa Family, určenému pre rodiny všetkých členov. Mohli by ste nám priblížiť, čo tento projekt zahŕňa?
Minulý rok bol na aktivity v rámci Mensa Family mierne skúpejší z dôvodu prebiehajúcej pandémie, avšak vytvoril sa priestor na plánovanie tých nových. Cieľom Mensa Family je vytvorenie podnetného prostredia pre celú rodinu, aby všetci členovia rodiny zažili príjemný oddych a popri tom sa niečo nové dozvedeli, naučili. Program je nasmerovaný spôsobom, aby spĺňal vekové zloženie zúčastnených. Napríklad, turistika spojená s lesnou pedagogikou, následne stretnutie s odborníkom na ornitológiu a hľadanie zakopaného pokladu prostredníctvom šifrovaného odkazu. Alebo cyklotúra k zrúcaninám hradu, opekanie na hradnom kopci i oboznámenie sa s povesťami hradu. Všetky takéto aktivity sú závislé od záujmu členov a ich preferencií.
Bolo vždy pravidlom, že ste do akcií Mensy angažovali aj rodinných príslušníkov?
Po vzniku samostatného Slovenska bola členská základňa malá, avšak postupnými aktívnymi krokmi, a hlavne častejším testovaním, sa rozšírila a menilo sa i vekové zloženie členov. Tým sa postupne obmieňali aj činnosti, na ktoré bola Mensa orientovaná. Členovia Mensy zapájali svojich rodinných príslušníkov do spoločných podujatí vždy. Od celoslovenských stretnutí členov, jednodňových exkurzií. cez medzinárodné stretnutia Mensanov. Vytvorila sa komunita ľudí, kde sa všetci vzájomne poznajú a program sa postupne rozširoval na rôzne vekové skupiny. Myslím si, že slovanská nátura inklinuje viac k vytváraniu väzieb akoby Svätoplukových prútov. K spokojnosti potrebujeme tak rodinné väzby, ako aj život v komunite.
Ako ste sa dostali do Mensy vy?
V mojom prípade to bola zvedavosť. O Mense som počula už skôr a chcela sa zúčastniť testovania, ale v tom čase v blízkom okolí nebol žiadny voľný termín. Až mi náhle prišla správa, že sa koná testovanie v Košiciach. S kamarátkou sme narýchlo dohodli a urobili si výlet spojený s testovaním. Nemala som obavy z výsledku, bola som len zvedavá ako to prebieha, či stihnem dokončiť celý test za stanovený čas a ako budú kladené otázky. Brali sme to viac menej ako zábavnú aktivitu.
Čomu sa venujete v profesnom živote?
Mám ekonomické vzdelanie, venujem sa daňovej problematike. Som analytický typ človeka, preto mi moje povolanie vyhovuje presnosťou a exaktnosťou. Nie je to príliš kreatívna oblasť, skôr presne definovaná. Takže si potrebujem moju kreatívnu stránku dopĺňať aj inými činnosťami. Práca je pre mňa dôležitá, tým, že mi vytvára zázemie pre istotu v živote, avšak o to dôležitejší je pre mňa osobný, voľný čas.
Ako ho trávite? Je pre vás dôležité úplne vypnúť, alebo aj počas voľna vyhľadávate nové informácie?
V mojom prípade je to presne tak. Snažím sa, aby bol aj môj voľný čas nie iba o leňošení, ale tiež spoznávaní nového – či už miest, zaujímavých informácií alebo činností. Nie som individualistka, pre mňa je užívanie si voľného času do veľkej miery spojené s rodinou a blízkymi. Tiež mám rada, ak veci majú hlbší zmysel.