Zaznávaný Halloween alebo „tradičné“ Dušičky. Čo ste o nich (ne)vedeli?

Obdobie, u nás tradične nazývané „dušičky“, je predo dvermi. V našich končinách v týchto dňoch spomíname na našich blízkych, ktorí opustili tento svet a zároveň, podľa kresťanských tradícií, prejavujeme úctu svätcom.

To, že sa tento sviatok naozaj blíži spoznáme už niekoľko rokov veľmi jednoducho. Obchody a kvetinárstva sa predháňajú v ponuke kahancov, umelých kvetov a vencov, chryzantém všetkých farieb, ale i masiek pre deti aj dospelých a rôznych strašidelných dekorácií od výmyslu sveta. Kým kvety a kahance patria k dušičkám už takmer storočie, tekvice, masky a strašidlá sú ešte stále rekvizitami pomerne nového a mnohými odmietaného sviatku pod názvom Halloween.

Sviatok všetkých svätých

Tento sviatok pripadá na 1.november a jeho korene siahajú až do kresťanských čias. Považuje sa predovšetkým za sviatok katolíckej cirkvi. Na Dušičky, čo je deň, ktorý nasleduje po 1. novembri, sa v katolíckych kostoloch konajú zádušné omše za mŕtvych. Tento deň sa u katolíkov spomína na tých, ktorí ešte nedosiahli blaženosť, alebo sú vo fáze očisťovania a prípravy prechodu z očistca do neba. Zvyky, ktoré sa nám dnes spájajú s oslavami tohto sviatku sú však pomerne mladé. Tradícia pálenia sviečok sa rozšírila začiatkom 20. storočia, vence a kvetinová výzdoba hrobov pribudli až oveľa neskôr.

Dušičky

Tento sviatočný deň  sa nesie v znamení spomienok, venovaných našim blízkym zosnulým. Na Slovensku má úcta k mŕtvym veľmi silnú tradíciu a jej korene siahajú  až do pohanských časov. Ľudia navštevujú cintoríny, na hroby kladú vence, kvety a pália sviece. Tento zvyk má pôvod v keltskej tradícii – sviatku Samhaim, ktorý sa slávil v deň keltského Nového roka a pripadol na 1. november. A práve tu sa dostávame k tomu, že pre nás sa tradičné dušičky historicky až tak veľmi nelíšili od osláv dnes tak zaznávaného Halloweenu.

Halloween a s ním spojené zvyky tu totiž boli omnoho skôr. Až potom ich kresťania prebrali a dali im nový obsah v podobe Sviatku Všetkých svätých a následných Dušičiek. Zvyky starých Keltov sa spolu s miešaním národov dostali postupne, s malými obmenami, do celej Európy. Napriek tomu, že sa cirkev snažila tieto staré pohanské zvyky eliminovať, tradícia uctievania predkov už bola natoľko zakorenená, že cirkvi nakoniec neostalo nič iné, než tradíciu pokresťančiť a prevziať za svoju. Pôvodne keltský Samhain tak v rôznych podobách, ako spomienku na zosnulých, slávia mnohé národy dodnes.

Halloween - rituály a pohanské tradície našich predkov

Pôvod slova Halloween je odvodený od All Hallows’ Even alebo All Hallows’ Evening, čo znamená „Predvečer všetkých svätých“ (31. október). Napriek katolíckemu názvu sa tomuto sviatku pripisuje nekresťanský pôvod. I keď teórií, spojených s jeho pôvodom je viacero, najčastejšie je spájaný s keltským sviatkom Samhain. Bol to sviatok, ktorým sa začínali prípravy na nadchádzajúce zimné, a teda aj tmavšie mesiace. Nebola to slávnosť venovaná jednému konkrétnemu božstvu, ale skôr všeobecne všetkým nadprirodzeným silám, vrátane duší zomrelých, ktoré boli, prirodzene, neviditeľné, no práve v tento deň v našom svete prítomné.

Vyrezávanie tekvíc

Posledné roky si už tieto jesenné sviatky nevieme predstaviť bez strašidelných tvárí, vyrezaných do vydlabaných tekvíc. Práve tekvicová výzdoba sa stala symbolom týchto sviatkov a tešia sa nej najmä deti. Na Slovensku si vyrezávanie tekvíc spájame predovšetkým s oslavami Halloweenu, a preto niektorí ľudia túto tradíciu odsudzujú ako takzvaný „zavlečený“ americký sviatok. Tento všeobecne rozšírený predsudok však dokazuje to, ako málo poznáme vlastnú históriu a zvyky. Vyrezávanie tekvíc sa totiž až veľmi nápadne podobá našej dávnej tradícii, kedy bývalo zvykom na dušičky dlabať strašidlá z repy. Tekvice a ich vyrezávanie môžeme teda chápať ako návrat k našim pôvodným tradíciám.

Aby duše mŕtvych našli cestu domov

Naši predkovia verili, že počas týchto jesenných, hmlistých večerov a nocí mohli ich zosnulí prísť späť do nášho sveta a zvítať sa so svojimi blízkymi. Verili, že zapálená sviečka v okne im pomôže nájsť cestu domov. A keďže v tých časoch ste svietnik v domácnosti našli len zriedka, zapojili svoju kreativitu a využili to, čo sa samo ponúkalo. Tekvicu stačilo vyrezať, vložiť do nej sviečku a halloweenská výzdoba bola na svete. Dnes sa do tekvíc vyrezávajú rôzne „strašidelné“ tváre, ktoré majú za úlohu odradiť zlých duchov.

Keď budete tento rok vyrezávať tekvicu, spomeňte si, že to vlastne nie je tak dávno, čo naši pradedovia a prababičky na Dušičky dlabali repu, aby z nej vyrezali strašidlo a zapálili v ňom sviečku.

Ochrana pred duchmi

Keďže naši predkovia verili, že v tieto dni sa hranica medzi svetom živých a mŕtvych stiera a že ich môžu prísť navštíviť zosnulí, robili rôzne protiopatrenia a rituály, ktoré mali odohnať či oklamať zlých duchov. Kelti tiež zapaľovali ohne, aby mŕtve duše našli cestu do príbytkov živých, aby sa mohli zohriať a stráviť noc s pozostalými. Na duchov svojich blízkych sa síce tešili, no neznámych duchov, či duší sa obávali. A tak, veriac v dobro rovnako intenzívne ako v zlo, museli sa chrániť. Na ochranu im slúžili masky, ktoré mali zabezpečiť, že ich cudzí zlý duch nespozná. Nech už vám sú srdcu blízke Dušičky alebo dávate prednosť veselému a trochu strašidelnému Halloweenu, užite si tieto sviatky tak, ako vám je príjemné.