Vzniku Medzinárodného dňa študentstva predchádzali dramatické udalosti. Vedeli ste o nich?

17. november je z historického hľadiska významný deň. Vyvoláva v nás spomienky na Nežnú revolúciu, keď sa národy Čechov a Slovákov spojili, aby spoločne bojovali za slobodu a demokraciu.

V rovnaký deň oslavujeme i Medzinárodný deň študentstva ako pripomienku udalostí, ktoré sa odohrali o päťdesiat rokov skôr, v novembri 1939.  

Tragické udalosti

V roku 1939 vyšli českí študenti do ulíc Prahy, protestovať proti nacistickému útlaku. V tom čase bolo územie Česka, známe ako Protektorát Čechy a Morava, okupované nemeckými vojskami. Tí tu nastolili tvrdý režim, čo vyvolalo u obyvateľstva vlnu protestov. Okupácia bola príčinou mohutnej demonštrácie, ktorá sa uskutočnila 28. októbra 1939 a vyhnala do pražských ulíc množstvo ľudí. Vojaci sa snažili demonštrantov rozohnať a začali strieľať do davu. Pri tomto zásahu, priamo na mieste zomrel robotník Václav Sedláček a neskôr na následky strelného poranenia i študent medicíny Jan Opletal.

Plánovaná akcia

Pohrebu zastreleného vysokoškoláka sa zúčastnilo niekoľko tisíc českých i slovenských študentov. Ten vyústil do ďalšej demonštrácie a ulice mesta zaplnili davy mladých ľudí. Už v noci zo 16. na 17. novembra 1939 sa začalo zatýkanie žiakov a študentov a deväť z nich, prevažne predstaviteľov študentských organizácií, bolo bez akéhokoľvek súdneho procesu popravených. Zvyšných 1200 zatknutých mladých mužov nad 20 rokov násilne umiestnili do bývalých pražských delostreleckých kasární a odtiaľ boli neskôr deportovaní do koncentračného tábora Sachsenhausen, neďaleko Berlína. Z celkového počtu uväznených neprežilo 35 väzňov. Časť z nich prepustili koncom roka 1942, poslední odišli v januári 1943.

O príprave bleskovej protištudentskej akcie rozhodol nemecký vodca Adolf Hitler na porade, ktorá sa konala deň po pohrebe Jana Opletala. Na nej bol schválený plán s názvom Sonderaktion Prag vom 17. November 1939. V tento osudný deň nariadil ríšsky protektor Konstantin von Neurath zatvoriť všetky české univerzity a internáty v Prahe, Brne a Příbrami.

V uliciach aj o 50 rokov neskôr

Medzinárodný deň študentstva bol oficiálne vyhlásený v Londýne v roku 1941. Vtedy  sa tam stretli zástupcovia študentov na prvej medzinárodnej konferencii, ktorej sa zúčastnili delegácie vysokoškolákov z dvadsiatich šiestich krajín. Záštitu nad konferenciou  prevzal vtedajší prezident prvej Československej republiky Edvard Beneš a exilová vláda. 

Vysokoškolská mládež zohrala dôležitú rolu aj o 50 rokov neskôr, 17. novembra 1989. Protesty proti komunistickému režimu sa začali práve medzi študentmi, najmä v Prahe a Bratislave. Postupne sa nepokoje rozšírili do ďalších miest a vyústili do masových demonštrácií. „Nežná revolúcia“ viedla k dôležitým zmenám v spoločnosti a k definitívnemu pádu komunistického režimu.

Svedectvá z koncentračného tábora

Udalostiam z roku 1939 sa podrobnejšie venuje slovenský autor literatúry faktu Jozef Leikert. Vo svojej knihe Ukradnutá mladosť, vydanej v roku 2019 zachytáva svedectvá študentov prostredníctvom žijúcich pamätníkov. Autor ich osobne navštívil ešte kým žili a spísal ich srdcervúce príbehy, prežité v koncentračnom tábore Sachsenhausen. Fakty zbieral približne tridsať rokov a podarilo sa mu týmto spôsobom zdokumentovať život mladých väzňov, vystavených neľudským životným podmienkam a krutým vyšetrovacím metódam dozorcov.

Z výpovedí vzniklo vskutku strhujúce dielo, ktoré čitateľa pohltí a vtiahne do atmosféry tejto doby.

Rozhovor s týmto výnimočným spisovateľom si budete môcť čoskoro prečítať na našej webovej stránke.

Fakty o univerzitách:

1. Najstaršou univerzitou na našom území bola Academia Istropolitana, ktorú v roku 1465 založil Matej Korvín.
2. Na Slovensku máme 35 slovenských vysokých škôl, z toho 3 štátne, 12 súkromných, 20 verejných a 6 zahraničných.
3. Medzi najlepšie súčasné slovenské vysoké školy patrí Slovenská technická univerzita v Bratislave, Univerzita Komenského v Bratislave a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
4. Medzi najžiadanejšie študijné odbory v súčasnosti patrí informatika, ekonomika, strojárstvo, stavebníctvo, sociálne vedy, filozofia, právo, pedagogika a zdravotníctvo.
5. Priemerný plat absolventa vysokej školy sa v roku 2019 pohyboval na úrovni 1060,- EUR.
6. Priemerný plat vysokoškolského pedagóga činil v roku 2019 približne 1 736,- EUR.

Celkovo v roku 2019 študovalo na slovenských vysokých školách 131 038 študentov.