„Vždy som mala rada sci-fi a postapokalyptické žánre, kde ma fascinovala najmä psychika ľudí...“

...tvrdí mladá, sympatická Bratislavčanka Veronika Gönci, autorka knihy „Izolovaní“. Mnohých, ale asi najviac samu seba, týmto knižným titulom prekvapila. V čase jeho písania totiž vyznieval ako pohľad do budúcnosti.

Vaša kniha, s príznačným názvom „Izolovaní“, vyvoláva dojem, že ste boli inšpirovaná dnešnou dobou a pandémiou koronavírusu. Vy ste ju však vydali v roku 2019. Ako a kde sa zrodila táto myšlienka?

Vždy som mala rada sci-fi a postapokalyptické žánre, kde ma fascinovala psychika ľudí, prejavujúca sa vo vyhrotených situáciách, na prvý pohľad neriešiteľných. Niekedy v roku 2016 mi napadlo, čo keby som hlavnú hrdinku príbehu vsadila do sveta, rozdeleného strachom z vírusu. Ľudia by boli izolovaní vo svojich domovoch, kde sa mohli cítiť aspoň trochu v bezpečí. Keď som sa rok po vydaní knihy ocitla v rovnakej situácii, samu ma to dosť zarazilo.

Bol to váš prvý literárny počin?

Ak nerátam krátke poviedky na blogu alebo detskú knižku, ktorú som napísala ešte počas základnej školy, tak áno. Bol to môj prvý literárny počin.

Ako sa zrodila myšlienka, že napíšete knihu?

S touto myšlienkou som vyrastala a kdesi v kútiku duše dúfala, že raz nejakú knihu napíšem. Dedinská knižnica, to bol môj druhý domov. Som nesmierne vďačná mojim rodičom, že ma nechávali celé hodiny v izbe s príbehmi, ktoré vo mne živili predstavivosť a fantáziu.

Kniha „Izolovaní“ sa dočkala pokračovania pod názvom „Stratení“. Je to druhý diel trilógie. Máte už dnes predstavu ako celá trilógia skončí? A kedy sa na ňu môžeme tešiť?

Istú predstavu mám, no priznám sa, že počas písania sa nechávam unášať príbehom a tvorím za pochodu. Dej prvej knihy tiež ožíval postupne a bola som prekvapená, kam ma zaviedol.

Vráťme sa teraz na začiatok. Je ťažké napísať knihu? Aké veci a myšlienky ste riešili, kým ste sa do toho pustili?

Napísať knihu nemusí byť ťažké, ak vás písanie baví. No napísať dobrú knihu a zároveň ju dostať k čitateľom, to je omnoho náročnejšie. Námet na „Izolovaných“ sa objavil nečakane, nejaký čas vo mne zrel a jedného dňa som sa zobudila o piatej ráno, sadla si k počítaču a začala písať. Všetky myšlienky, ktoré sa mi v mysli objavili - či už to bolo v autobuse, v práci alebo v posteli pred spaním, som si okamžite zapisovala do mobilu, pretože neskôr by mohli byť myšlienky navždy preč. Od samého začiatku mi ten príbeh nedával spať, neustále som ním žila.

Čo je pre začínajúceho autora, podľa vás, dôležité?

Dôležité je mať nápad, odsunúť všetko nabok a písať. V prvom kroku nič viac nepotrebujete. Keď príbeh dokončíte, dajte ho prečítať rodine alebo známym a požiadajte ich o kritiku. Nie je to ľahké, sama s tým občas bojujem, ale viem, že práve vďaka tomu môže byť moja kniha lepšia. Ja sama som dosť sebakritická a kým nejde knižka do tlače, neustále v nej niečo prepisujem a opravujem. No v istom bode je treba prestať a povedať si, že ste urobili maximum. Moja cesta od nápadu až k vydaniu trvala približne tri roky. S druhou knihou to išlo podstatne rýchlejšie.

Viem, že ste si knihu vydali sama? Prečo ste sa rozhodli ísť touto cestou?

Slovenské vydavateľstvá sa obávajú investovať do začínajúcich autorov, pretože to môže byť pre nich riziko a máloktorému z nováčikov sa nakoniec podarí preraziť. Ja som oslovila tri vydavateľstvá a všetky ma odmietli. Napokon to nebolo na škodu, aspoň som mala čas na knižke ešte popracovať a vtedy mi tiež napadlo, že ak si knihu vydám sama, môže to byť pre mňa výhoda, budem mať voľné ruky.

S kamarátom sme nafotili obálku, text dostala do rúk kamarátka s výbornou slovenčinou a grafička mi pomohla vybrať tlačiareň. Bolo tiež treba požiadať Národnú knižnicu o zaevidovanie knihy a potom už mohla začať jej propagácia na Instagrame a Facebooku. Je jasné, že cez sociálne siete nikdy neoslovíte také množstvo ľudí, ako cez vydavateľstvo, ale ja som bola vďačná za každú predanú knihu a akúkoľvek reakciu.

Kde pracujete? Darí sa vám skĺbiť pracovné povinnosti s písaním?

Mám živnosť, starám sa firmám o administratívu. Vyštudovala som obchod a podnikanie a v tomto odbore aj pracujem. Donedávna som mala dve spoločnosti, no počas ochorenia na Covid som o jednu prišla. Pozerám sa však na to z lepšej stránky. Aspoň mám teraz viac času, takže som spokojná.

Plánujete sa písaniu venovať profesionálne?

Pokiaľ ide o prácu, snažím sa byť flexibilná. Iste by ma bavilo písať články, ale mám obavu, či by sa pre mňa, vďaka tomu, písanie nestalo nepríjemnou povinnosťou. Zatiaľ písanie vnímam ako relax. Ak z toho vznikne kniha alebo článok na blog, je to len bonus navyše.

Budete sa pri svojej tvorbe držať súčasného žánru alebo plánujete výber tém rozšíriť?

Predpokladám, že ma to bude stále ťahať k scifi, novým technológiám a hrozbám, k vesmíru a jeho skúmaniu. To sú témy, ktoré ma bavia a fascinujú.

Na záver nám prezraďte niečo o sebe. Kde žijete, čo máte rada, čo vás teší?

Pochádzam z Bratislavy a tu aj žijem. Vyrastala som v Ivanke pri Dunaji. Mám 35 rokov, mám manžela, ale deti zatiaľ nemáme. Milujem cestovanie, zvieratá, vegánsku stravu a láskavých ľudí.

Ak vás rozhovor so začínajúcou spisovateľkou Veronikou Gönci zaujal a radi by ste si knižky kúpili, dávame do pozornosti nižšie uvedený instagramový účet a stránku, kde si ich môžete objednať.

https://www.instagram.com/izolovani.book/

http://makeupandrun.blogspot.com/2019/04/kniha-izolovani.html

SÚŤAŽ:

Pripravili sme si pre vás tiež prekvapenie vo forme súťaže, a to rovno o oba diely knižnej trilógie „Izolovaní“ s podpisom a venovaním autorky. Stačí, ak do komentára označíte toho, komu by ste knižku venovali /alebo aj sami seba/ 😊