Vydržíte? 26. november je Medzinárodným dňom nenakupovania!

Nakupovanie sa stalo neodmysliteľnou súčasťou našich životov. Od základných potravín, cez oblečenie a kozmetiku, až po márnotratnosti, ktoré v konečnom dôsledku vôbec nepotrebujeme.

Ich kúpa býva často sprevádzaná odôvodnením: „Bolo to v akcii“ alebo „Určite sa to raz zíde“. Vedieme prehnane konzumný spôsob života a naše nároky prudko rastú. To, čomu však nevenujeme zväčša pozornosť, sú dôsledky nášho konania.

Od augusta 2017 do júla 2018 zmizli z povrchu našej planéty amazónske pralesy o rozlohe 8 000 kilometrov štvorcových. Príčinou je neustále sa zvyšujúci chov dobytka a produkcia palmového oleja, ktorý obsahuje väčšina výrobkov, končiacich v nákupných košíkoch. Smutné prvenstvo v klčovaní „pľúc Zeme“ si drží spoločnosť Nestlé. Jej dcérska spoločnosť Coca-Cola sa zas môže „pochváliť“ vedúcim postavením v oblasti produkcie plastového odpadu. Jeho množstvo sa blíži k trom miliónom ton, čo je pre lepšiu predstavivosť hmotnosť zhruba 15 tisíc kusov veľrýb.

Tieto informácie svetoví výrobcovia a obchodné reťazce na obaly vlastných výrobkov nenapíšu. Zákazníci tak ostávajú žiť vo svete dopytu a sladkej nevedomosti. Často si neuvedomujú, že nadmernou spotrebou niektorých produktov sa nepriamo podieľajú na drancovaní prírodných zdrojov a postupnej devastácii našej planéty.

Osláviť dnešný Medzinárodný deň nenakupovania nie je ťažké a môže tak urobiť každý. Aspoň dnes sa nenechajte zlákať žiarivou reklamou či cenovými zľavami a inšpirujte sa radami, vďaka ktorým môže byť každý nákup predsa len trošku zelenší. Ako pri všetkom, aj v tomto prípade je dobré začať od seba.

Pre našu krásu trpia iní

Spoločnosť Greenpeace uskutočnila v roku 2011 výskum pod názvom Toxic Threads, ktorého výsledky dokazujú, že deväť obľúbených džínsov z desiatich od spoločnosti ZARA obsahujú toxické látky a ťažké kovy. V Brazílii šili odevy pre túto obchodnú spoločnosť migranti z Bolívie šestnásť až devätnásť hodín denne za biednu mzdu, respektíve sa ani žiadnej nedočkali. Zisk putoval do vrecka módnej spoločnosti. Podobnými praktikami sa môže „pochváliť“ aj spoločnosť H&M či Next, pre ktoré za minimálnu mzdu pracujú deti sýrskych utečencov. Detskú prácu zneužívajú aj ďalší módni velikáni, akými sú Nike, Adidas či Victoria´s Secret.

Z výsledkov výskumu ďalej vyplýva, že až 540 žien, šijúcich pre módnu spoločnosť GAP, bolo v roku 2018 v priebehu piatich mesiacov sexuálne zneužívaných. To je len niekoľko prípadov, ktoré sa objavili v súvislosti s módnym priemyslom.

Nadmerná produkcia v odevnom priemysle sa už vymkla spod kontroly. Dôkazom toho je najväčší „cintorín oblečenia“ v čilskej púšti. Módne kúsky, ktoré ani nedostali šancu poslúžiť svojmu účelu, bývajú automaticky odvážené na skládku. Ročne tam skončí zhruba 39 000 ton oblečenia.

Našťastie existujú značky, bojujúce proti zderstvu známych odevných reťazcov a tzv. rýchlej, nekvalitnej móde. Získali príznačnú prezývku „slow fashion“ a ich cieľom je vyrábať oblečenie inak, než doposiaľ. Chcú ponúkať estetické a nadčasové kúsky z ekologických materiálov, bez nutnosti výrazne zasahovať do prírody.

Svedomité, zelené a hlavne naše

K prvým lastovičkám na Slovensku v oblasti produkcie šatstva zo zvyškových materiálov a textilného odpadu patrí domáce dizajnérske štúdio Bagbet. Alžbeta Ihrová, zakladateľka a majiteľka odevnej značky, dáva nechcenému oblečeniu, ktoré by inak skončilo na skládkach, druhú šancu a mení ho na atraktívne, nadčasové kúsky. Dominujú najmä košele s rôznymi motívmi, džínsy a bundy. Okrem výroby štúdio Bagdet organizuje (ak to protipandemické opatrenia umožnia) každú prvú nedeľu v mesiaci výmenné swapy textilu a odevov v Novej Cvernovke v Bratislave „Vďaka tomuto projektu sa nám darí nechcené oblečenie zo šatníkov dostať každý mesiac späť medzi spotrebiteľov,“ uviedla Alžbeta Ihrová. Ako u každej menšej, lokálnej firmy, aj pri tejto platí, že čím menšie je množstvo a samotný kúsok jedinečnejší, tým vyššia býva jeho cena.

Investovať do lokálnych firiem, ktorých snahou je vyrábať ošatenie ekologickejšie a humánnejšie, alebo podporovať ekonomický koncept rýchlej módy s kontroverzným pozadím?

Bagbet nie je jediným lokálnym štúdiom svojho druhu na Slovensku. Firma Novesta začínala v 30-tych rokoch minulého storočia v továrni Jána Antonína Baťu. Dnes je známa po celom svete a vídať ju aj na zahraničných módnych prehliadkach. Dbá hlavne na nadčasovosť, kvalitu a udržateľnosť výrobkov. Medzi materiálmi dominuje ľan a prírodný kaučuk.

V Prešove sídli malý slow fashion obchod Almara, založený mladým párom - Majkou a Slávom. Hlavnou myšlienkou je upcyklácia oblečenia. Starým, nezaujímavým kúskom majitelia vdýchnu pomocou jedinečného dizajnu život i originalitu.   

Zámena oblečenia „aneb“ Druhá šanca na život

Stávajú sa čoraz atraktívnejšími, predovšetkým vďaka cenovej dostupnosti a originalite. Svoj ideál si v nich budete musieť, a to doslova, vyhrabať. Secondhandy, alebo tiež „sekáče“, majú primárne ekologickú ideu. Predávať už vyrobené oblečenie a zachrániť ho pred jednosmernou cestou do spaľovne. Po Bratislave je ich roztrúsených hneď niekoľko. Stačí si vybrať ten pravý. Napríklad, v sekáči GENESIS ponúkaný tovar kvalitou neraz prevýši ten z bežných, značkových obchodov. Sídli na troch uliciach - Cintorínskej, Rajskej a Nedbalovej. Obchod NOSENE, s kamennou predajňou na Štúrovej a Jesenského ulici, prináša nadčasový, hygienický a voňavý tovar, čím sa ako secondhand dostal na vyššiu úroveň. Okrem oblečenia predáva i prírodnú kozmetiku od slovenských výrobcov. Tým tretím, ktorý vám dávame do pozornosti, je račiansky sekáč ROYAL so sídlom na Gelnickej ulici. S dobrým loveckým inštinktom tam natrafíte aj na značkové kúsky.