Víno ako liek? Tieto účinky mu uprieť nemožno

Víno ako liek? Tieto účinky mu uprieť nemožno

07.05.2021 | Červené víno | Dana Šoporová

V starovekom Ríme smeli piť víno iba muži. Ak manžel prichytil svoju ženu s vínom v ruke, mohol sa s ňou nielen okamžite rozviesť, ale ju i usmrtiť. V súčasnosti sú už podobné praktiky našťastie len zlou spomienkou a na víne si pochutnávajú obe pohlavia bez rozdielu. 

Ak sa povie zdravý životný štýl, konzumácia alkoholu je zrejme to posledné, čo by ste v jeho zásadách hľadali. A pritom niektoré druhy možno predsa len zobrať na milosť. Už dlhšie sa traduje, že víno, predovšetkým to červené, je jedným z najmenej škodlivých alkoholických nápojov, má najmenej kalórií a dokonca i nemálo zdravotných prínosov.

Konzumácia primeraného množstva červeného vína skutočne prináša celý rad pozitívnych účinkov na ľudský organizmus, čo napokon potvrdili aj početné klinické štúdie. Nájdeme v ňom totiž látku resveratrol, ktorá zohráva významnú úlohu z hľadiska prevencie kardiovaskulárnych ochorení a cukrovky. Resveratrol, obsiahnutý v hroznových šupkách, je silný antioxidant, ktorý odbúrava voľné radikály a tým uľahčuje obnovu buniek. Rovnako pomáha znižovať hladinu cholesterolu a ako sa ukázalo, spomaľuje tiež rast rakovinových buniek.

Francúzsky paradox

Už ste o ňom počuli? Veď s predchádzajúcimi riadkami bezprostredne súvisí. Francúzi sú známi ako labužníci, ktorí milujú ťažšie stráviteľné jedlá. Veď francúzska gastronómia je bohatá na mastnejšie pochúťky a jedlá plné živočíšnych tukov v podobe smotany a syrov. Ako je teda možné, že v celosvetovom meradle sú Francúzi považovaní za národ s najmenším percentom obyvateľstva trpiacim ochoreniami srdca a ženy už stabilne vedú prvenstvo  v dlhovekosti? Vzhľadom na fakt, akej obľube sa tu teší červené víno je zrejmé, že to tajomstvo tkvie práve v jeho pravidelnej konzumácii.

Zásobáreň dôležitých minerálov

Hlavnou zložkou vína je voda. Okrem nej vo víne nájdeme tiež etanol, fruktózu, glukózu, enzýmy, vitamíny C, B1, B2, B6, resveratrol, ďalšie polyfenoly a minerálne látky – najmä vápnik, meď, mangán, horčík, draslík, chróm či kremík a zinok. Obsah alkoholu v červenom víne sa pritom pohybuje v rozmedzí 12 – 15%.

Vplyv červeného vína na zdravie človeka je však už niekoľko rokov častým predmetom diskusií odborníkov po celom svete. Kým veľká skupina z nich sa domnieva, že jeden pohárik červeného vína sa so zdravým životným štýlom nevylučuje, pre iných je zas vplyv červeného vína na zdravie človeka preceňovaný. To, ku ktorému názoru sa prikloníte vy, ostáva samozrejme na vás. Početné štúdie ale červenému vínu pripisujú isté zdravotné benefity, ktoré jeho milovníci iba potvrdzujú. O akých je reč?

Pozitívne účinky vás prekvapia

Víno je bohatým zdrojom antioxidantov flavonoidov, ktoré tlmia zápaly, majú antibakteriálne a antivírové účinky. Striedma konzumácia vína nás chráni pred ochoreniami srdca, depresiami, reguluje krvný tlak i hladinu cholesterolu. Podľa niektorých výskumov víno chráni kosti pred osteoporózou, no rovnako býva spoľahlivou prevenciou proti trombóze. Červené víno pôsobí aj proti niektorým druhom vírusových ochorení, vrátane herpesu. Okrem toho dokáže významne regulovať tvorbu jedovatých plynov v žalúdku a chrániť nás tak pred ich pôsobením tým, že znemožňuje ich vstrebávanie do krvi. Červené víno tlmí hnačku, urýchľuje tvorbu červených krviniek, pomáha regenerovať unavené oči a posilňuje nervovú sústavu.

S množstvom to nepreháňajte

Nadmerná konzumácia alkoholických nápojov vedie k cirhóze pečene, k priberaniu na váhe a pochopiteľne k závislosti na alkohole. Zvyšuje tiež riziko depresií a ďalších závažných ochorení typu demencia, rakovina a cukrovka druhého typu u žien. Pokiaľ máte radi červené víno a nespravili ste si z neho podstatnú súčasť denného pitného režimu, je všetko v najlepšom poriadku a odopierať si ho nemusíte. Neprekračujte ale doporučené hodnoty, v opačnom prípade sa jeho zdravotných benefitov nedočkáte. Za primeranú konzumáciu červeného vína sa v krajinách Európy a v Amerike považujú tieto množstvá: 1 – 1,5 pohárika denne pre ženy a 1 – 2 poháriky denne pre mužov.

V prípade, že denne vypijete maximálne povolené množstvo (a nepijete žiadny iný alkohol!), vaše zdravie neohrozujete. A hoci pitie červeného vína má určité preukázateľné kladné účinky na fyzický i psychický stav človeka, žiadny z nich nestojí za to, aby ste prepadli nadmernému pitiu a už rozhodne nezačínali s pitím vína iba preto, že vás ochráni povedzme pred vysokým cholesterolom.

Na správnom pití si dajte záležať

Rituál pitia vína si treba vychutnať a k tomu patrí trpezlivosť a potlačenie chuti otvoriť si fľašu kvalitného červeného vína ihneď po príchode domov. Na mieste, kde sa  teplota vzduchu pohybuje okolo 16 stupňov Celzia by malo ležať dva dni. Červené víno si potom otvorte ideálne hodinu pred plánovanou konzumáciou. Odborníci tiež odporúčajú s fľaškou príliš netriasť, aby sedimenty zostali na dne. Poháre na červené víno sú širšie, pretože víno v nich ľahšie rozvinie svoju chuť a arómu. Nalejte víno približne do troch tretín a môžete ním tak bezpečne zakrúžiť v pohári, aby ste si užili jeho iskrivú farbu a vôňu. Ak ste v spoločnosti, dajte si záležať na tom, kde pohár vína držíte. Víno neohrievajte teplom svojej ruky, pohárik držte zásadne za stopku. V opačnom prípade sa budete musieť popasovať s miernym spoločenským faux pas.

Najviac nám chutí v zime

Kým v lete sa veľkej obľube teší vychladený biely vínny strik či biele víno samotné, v zime naopak narastá konzumácia červených druhov. Podľa znalcov je príčina jednoduchá. V zimnom období totiž túžime po jedlách či nápojoch, ktoré nás zahrejú a zasýtia, čo jednoznačne platí aj o červenom víne. Skvele sa hodí k hubám, koreneným pokrmom i divine. K rybám, kuracine a vaječným pokrmom výborne pasujú ľahšie vína typu Merlot či Chianti. K ťažším jedlám –hovädzine alebo jahňacine, sú to napríklad Cabernet alebo Pinot Noir.

Nezabudnite, že ...

Na záver je dôležité podotknúť, že za dobré a kvalitné víno by ste si mali priplatiť. Iba tak si môžete naplno vychutnať jeho zdravotné plusy. Naopak, od krabicových vín či vín v PET fľašiach žiadne zázraky nečakajte. Vína z kategórie tých lacnejších bývajú ochudobnené o dôležité látky, vitamíny a neraz obsahujú veľké množstvo konzervačných látok a sodíka. Majte tiež na pamäti, že stále ide o alkoholický nápoj a medzi striedmou a nadmernou konzumáciou existuje veľmi tenká hranica.

Na záver zopár zaujímavostí

Ako sme už zmienili v úvode, červenému vínu sa pripisuje zaujímavý medicínsky jav, v praxi známy ako Francúzsky paradox. Niektorí odborníci sa domnievajú, že práve v červenom víne tkvie dobrý zdravotný stav tohto národa.

A čo ďalšie pikošky?

  • Neverili by ste, ale na svete žijú ľudia, ktorých sužuje panický strach z vína. Táto choroba sa odborne nazýva enofóbia.
  • V celosvetovom meradle patrí k najvýznamnejším druhom červeného vína Merlot, Shiraz, Zinfandel, Pinot Noir a Cabernet Sauvignon.
  • Ženy sa opijú z vína skôr ako muži. A zaujímavé je, že pokiaľ by ste nespali dlhšie ako 17 hodín, budete sa cítiť rovnako ako po dvoch pohárikoch červeného vína.
  • Najstaršia zmienka o víne vyrobeného z hrozna pochádza z obdobia 6000 rokov pred naším letopočtom v Gruzínsku. Najstarší dôkaz o kultivovanom viniči sa taktiež našiel na území Gruzínska a datuje sa k obdobiu 7 – 5 tis. p.n.l.
  • Najstaršiu zachovanú fľašu vina z roku 325 n.l. môžete vidieť v Historickom múze Palatinate v Nemecku, konkrétne v meste Speyer.
  • Najtmavšie odtiene červeného vína alebo sýto žlté biele vína obvykle pochádzajú z oblastí s teplejšími klimatickými podmienkami. Naopak, svetlejšie farby bývajú typické pre chladnejšie podnebie.
  • Grécko je jedinou krajinou na svete, kde ešte stále pretrváva tradícia pridávania živice zo stromov do vín, vďaka čomu majú tamojšie druhy veľmi špecifickú chuť.
  • Krajiny, ktoré sa pravidelne umiestňujú na popredných priečkach v produkcii vína, sú Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Spojené štáty, Austrália a Čína.
  • Pri poslednej menovanej krajine ešte na chvíľu ostaneme. Práve tu sa červené víno teší obrovskej popularite, keďže červená je pre Číňanov farbou šťastia.
  • Najväčším konzumentom vína je Vatikán s úctyhodnou spotrebou v prepočte takmer sto fliaš s litrážou 0,75 na osobu za jeden rok.
  • Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo si pred pitím vína štrngáme s pohármi? Tento zvyk zaviedli starí Rimania kvôli strachu z otravy. Nepriatelia boli doslova na každom kroku a štrnganím pohárov silno o seba sa víno prelievalo vzájomne do pohárov (čaše boli kovové alebo drevené) a zmarilo tak obavy z prípadnej otravy.
  • Pri nákupe sa vyhýbajte lacným vínam, pravidlo znie: ak by ste víno nevypili, nepoužívajte ho ani pri varení.

Zdroj: www.slovenskypacient.sk / Známy slovenský portál zameraný na zdravie, diagnostiku chorôb i adekvátnu prevenciu (nielen) najčastejších civilizačných ochorení.