Vianoce po Rusínsky/Rusnácky. Spoznajte ich originálne zvyky!

Kým mnohí z nás sviatok Troch kráľov považujú za oficiálne ukončenie Vianoc a pomaly odzdobujú svoje príbytky, iní sa na Vianoce ešte len pripravujú. 

Áno, hovoríme o pravoslávnych veriacich, ktorí tieto sviatky, podľa juliánskeho kalendára, začínajú oslavovať 6. januára. Daný zvyk sa dodržiava aj dnes, a to predovšetkým na východe Slovenska.

Pravoslávne zvyky a tradície – VTEDY

Vianočným sviatkom predchádzal prísny pôst a samotná večera bola taktiež pôstna. Začínala pomerne skoro, takmer vždy krátko po zotmení. Ešte pred zasadnutím k štedrovečernému stolu sa všetci museli poumývať v potoku. Nehľadelo sa na teplotu vody ani na vek. Skrátka starí, mladí aj deti museli povinné umývanie v studenej vode absolvovať. Nezriedka bolo potrebné vysekať dieru v zamrznutej hladine potoka.

Následne prišli na rad hospodárske zvieratá. O tie sa musel postarať gazda. Každé zviera - či už dobytok, kone alebo hydina, dostali sviatočnú večeru. Až potom si všetci smeli sadnúť k štedrovečernému stolu. No márne by ste na ňom hľadali mäso a mliečne výrobky. Slávnostné menu začínalo, rovnako ako dnes, oblátkami s medom a cesnakom. Nasledovala hubová polievka s kapustovou štavou, ktorú poznáme dnes ako „Máčanku“. Typickým jedlom boli pirohy s kapustou a zemiakmi, fazuľová polievka, bobáľky s makom - tie v podaktorých lokalitách nazývajú pupákmi alebo opekancami. Ryba, ktorá dnes neodmysliteľne patrí k Vianociam, na stole chýbala.

Akonáhle sa zasadlo k štedrovečernej hostine, nik nesmel odísť. Tento zákaz dodržiavala aj samotná gazdiná.

Ďalším zvykom bolo nosenie slamy do kuchyne. Veriaci si tým pripomínali, že Ježiško sa narodil na slame.

K Vianociam neodmysliteľne patrila, a stále patrí, liturgia. Tú pravú vianočnú atmosféru vyčarili koledníci, veď museli obísť všetky domy v dedine.

Pravoslávne zvyky a tradície – DNES

Dnes je mnoho vecí inak. Väčšina pravoslávnych veriaciach slávi Vianoce dvakrát. Prispôsobili sa oficiálnym sviatkom, tie sú zároveň dňami pracovného pokoja. Najskôr oslávia Vianoce 24. decembra a neskôr aj 6. januára. Starú tradíciu, a síce umývanie v potoku, nahradilo „len umývanie“. Ani slamu v kuchyniach panelákov dnes nenájdete. V mnohých rodinách pribudla na štedrovečernom stole ryba, ubúda však koledníkov. Podľa pamätníkov je to tým, že ľudia spohodlneli.

Okrem Slovenska oslavujú vianočné sviatky obdobne i pravoslávni veriaci v iných krajinách, ako napríklad v Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, Srbsku, Gruzínsku, Jeruzaleme a v ďalších krajinách.

Rovnako, ako sa Vianoce u pravoslávnych veriacich riadia juliánskym kalendárom, je to aj s príchodom Nového roka. Ten privítajú 14. januára.