Veľkonočnými zvykmi vítame jar, no majú i ďalšie posolstvá. Poznáte ich?

Na každý sviatok sa viaže určitá tradícia, ktorá robí tento deň výnimočným. Ich dodržiavaním si uctievame zvyky našich predkov, na ktoré sa vďaka tomu ani po rokoch nezabúda.

Pomáhajú nám stmeľovať rodinu, získavať nových priateľov a obohacujú náš život. Takými sú tiež Veľkonočné sviatky, ktoré si bez tradičných rituálov nedokážeme ani len predstaviť.

Zelený štvrtok

Veriaci si v tento deň pripomínajú poslednú večeru Ježiša Krista a jeho učeníkov. Podľa tradície by ste mali zjesť aspoň jedno jedlo, obsahujúce zelenú potravinu. Kedysi sa varieval špenát, dnes menu býva pestrejšie. Pripravte si šalát, cuketu, avokádo alebo prílohu k mäsu, tzatziky. Ak dodržíte daný zvyk, budete mať počas celého roka šťastie. Na Zelený štvrtok by ste nemali nikomu nič požičiavať, v opačnom prípade vám hrozí, že sami budete mať núdzu o peniaze.

Veľký piatok

Na Popolcovú stredu sa začína 40 dňový pôst, ktorým veriaci vzdávajú úctu Ježišovi Kristovi. Ten strávil rovnako dlhý čas na púšti, kde sa modlil k Bohu a pripravoval na svoju poslednú úlohu - obetovanie sa za všetkých hriešnikov. Na Veľký piatok vrcholí obdobie pôstu - veriaci sa môžu do sýtosti najesť iba jedenkrát za deň a úplne sa zriekajú konzumácie mäsa. V tento deň sa v rímskokatolíckych kostoloch neslúži svätá omša, no slávi sa liturgia umučenia Pána. Podľa veľkonočnej tradície by sa na Veľký piatok mali veriaci zavčas rána umyť v blízkom potoku. To im zaručí zdravie po celý rok.

Biela sobota

Biela sobota je deň, keď sa začínajú veľké prípravy na Veľkonočné sviatky. V minulosti sa pripravovali tradičné slovenské jedlá, upratovali domy a gazdovia sa postarali o polia, aby mohli ísť na omšu a vítať návštevy. Gazdiné dávali pod povalu vyhasnuté uhlíky. Verili, že po celý rok ochránia ich obydlia pred požiarom.

Posvätenie košíka s jedlom

Veľkonočná nedeľa je deň, keď sa oslavuje zmŕtvychvstanie ukrižovaného Ježiša Krista. V nedeľu ráno gazdinky prinášali do kostola košíky s jedlom, ktoré im kňaz počas obradu posvätil. Po návrate domov sa začal slávnostný obed. Každý si vzal aspoň kúsok z posväteného jedla. Prvým chodom bolo vajíčko, až po ňom nasledovali iné, veľkonočné dobroty.

Veľkonočné raňajky

Zaujímavá tradícia sa týka aj samotného raňajkovania. Či už sú to slávnostné nedeľné alebo pondelkové raňajky, mali by ste si dobre zapamätať, s kým sedíte pri stole. Ak sa počas roka stratíte v lese a spomeniete si na niekoho, s kým ste na Veľkonočnú nedeľu či pondelok stolovali, určite sa vám podarí nájsť cestu domov.

Pondelková šibačka alebo oblievačka

S Veľkou nocou sa nám najviac spájajú pondelkové tradície. Na Veľkonočný pondelok chlapci chodievali po dedine a zastavovali sa v každom dome, v ktorom bývalo mladé dievča. Zatiaľ čo na východe Slovenska sa chodilo s vedrom vody a dievky sa prezliekali niekoľkokrát za deň, na juhu Slovenska prevládali korbáče, zdobené farebnými stužkami. V súčasnosti má Veľká noc komornejšiu atmosféru, chlapi navštevujú prevažne rodinu či blízke známe.

Šibači a oblievači dostávali zvyčajne ako odmenu pohostenie. Ochutnali tradičné, veľkonočné jedlá, koláče a k tomu dostali za pohárik alkoholu. Dievčatá ich nezabudli obdarovať krásnymi kraslicami, ktoré sú symbolom nového života. Časom pribudli sladké pochúťky v tvare zajačikov, kuriatok, prípadne jahniatok - symbolov jari.

Tradičné veľkonočné jedlá:

• údené mäso,
• klobása,
• zemiakový šalát s majonézou,
• vajíčka,
• mazanec, vianočka, pletenec – vo všetkých prípadoch ide o kysnuté sladké koláče, ktoré sa podávajú počas veľkonočných raňajok,
• vaječná tlačenka – pripravuje sa z vajec, šunky a sterilizovanej zeleniny. Tie sa zalejú zmesou želatiny a majonézy,
• hrudka alebo syrek – varí sa z vajec, mlieka a je podobná syru,
• veľkonočná plnka – pripravuje sa ako tradičná plnka do kurčiat, no v tomto prípade sa k nej pridáva napríklad voda, v ktorej sa varili údeniny, údené mäso, prípadne jarné bylinky.