Umelecký vedúci Miroslav Kerekanič: "Folklór je disciplinovaná a seriózna práca."

Rok 2021 je pre folklór v Humennom veľmi významný. Až tri z tamojších súborov sa dočkali krásnych jubileí, ktoré plánujú osláviť vo veľkom štýle.

O 50. výročí Folklórneho súboru Chemlon Humenné, 40. výročí Detského folklórneho súboru Chemloňáčik Humenné a 30. výročí Ľudovej hudby Sokolej sme sa porozprávali s Miroslavom Kerekaničom, ktorý veľkú časť života zasvätil práve ľudovej hudbe na Zemplíne a v Humennom.

Momentálne sa vo Folklórnom súbore Chemlon Humenné angažuje ako umelecký vedúci a taktiež zaznamenáva úspešnú históriu všetkých súborov z tohto krásneho, na ľudové tradície bohatého mesta na východe Slovenska.

Prvým súborom, ktorý vznikol v Humennom, bol folklórny súbor Chemlon Humenné. Kto stál pri jeho vzniku, a kto v týchto prvých rokoch patril medzi jeho najvýznamnejšie osobnosti?

Folklórny súbor Chemlon Humenné má veľmi dynamickú históriu, ktorú možno rozdeliť do troch etáp. Prvá etapa je v rokoch 1971 až 1995 spojená s jeho zriaďovateľom – štátnym podnikom Chemlon Humenné, ktorý súbor zriadil a finančne i materiálne veľmi dobre zabezpečil. Po zániku štátneho podniku Chemlon v roku 1995, prešiel súbor na formu činnosti občianskeho združenia a od roku 1996 do 1999 fungoval ako samostatný subjekt, avšak stále s finančnou podporou nástupníckych organizácií zriaďovateľského podniku. Posledná etapa sa začala v roku 2000, odvtedy súbor pracuje bez podpory sponzorov, mesta Humenné a PSK, ale len na základe svojej činnosti a samofinancovania členmi súboru.

Folklórny súbor Humenné zaznamenal počas svojej doterajšej činnosti celý rad úspechov. Jeho členovia komplexne zdokumentovali folklór horného Zemplína a na javisko uviedli viac ako 50 tancov. Vydali 6 zvukových nosičov, zrealizovali stovky vystúpení na Slovensku a účinkovali na viac ako 120 medzinárodných festivaloch a kultúrnych podujatiach v zahraničí.

Čo sa týka osobností, všetci vedúci súboru boli dôležití a významní, pretože založili a počas svojho pôsobenia udržali jeho činnosť. Boli to choreografi Pavol Plančár, Andrej Pavlík, Ján Sabo, vedúci súboru Milan Grec, PhDr. Ladislav Bohuš, Mária Škrlíková a posledné obdobie je spojené s Ladislavom Feríkom, Ľudovítom Džubákom, PaedDr. Miroslavom Kerekaničom a najmä s charizmatickým manželským párom Aničkou Marušinovou a choreografom doc. Vladimírom Marušinom ArtD.

Poďakovanie patrí aj priateľom súboru, ktorí ho v tých najťažších chvíľach podržali. Boli to pracovníci NOC Bratislava Mgr. art. Peter Homolka, Gabriela Zajacová, predseda FÚS Mgr. art. Štefan Zima, pracovník KOS Košice Jozef Bakšay, hudobný redaktor Rádia Regína Košice František Slavkovský, riaditeľ SZUŠ Talent-Um Michalovce Ľubomír Buraš a ďalšie osobnosti, ktorým týmto ďakujeme!

Ďalšie významné výročie oslavuje aj detský súbor Chemloňáčik Humenné a Ľudová hudba Sokolej. Priblížili by ste našim čitateľom začiatky ich vzniku?

DFS Chemloňáčik má tiež pestrú 40. ročnú históriu. Vznikol v roku 1981 pri ZK Chemlon Humenné a pracoval do roku 1996, do zániku štátneho podniku Chemlon Humenné. Jeho vedúcou bola Mária Škrlíková. V roku 2000 bola činnosť detského súboru obnovená pri Vihorlatskom osvetovom stredisku v Humennom. Chemloňáčik v tomto čase viedla Emília Vantarová a pod jej vedením detský kolektív zaznamenal rad úspechov na medzinárodných festivaloch vo Francúzsku, Turecku, Bulharsku, Macedónsku, Srbsku, Chorvátsku, Poľsku, Maďarsku, na Ukrajine a v Čechách. V súčasnosti Chemloňáčik pôsobí pri Súkromnej základnej škole Kudlovská v Humennom. Jeho vedúcou je Anička Marušinová, asistentom Bc. Michal Gnip a choreografom doc. Vladimír Marušin, ArtD.

Tridsaťročná Ľudová hudba Sokolej vznikla v roku 1991 pri Vihorlatskom osvetovom stredisku v Humennom. Poslaním súboru je výchova mladých hudobníkov horného Zemplína pre potreby FS Chemlon Humenné, FS Vihorlat Snina a Vihorlatského osvetového strediska. Cez tento systém prešlo takmer 70 hudobníkov, z ktorých sa mnohí hudbe venujú ako členovia profesionálnych orchestrov, rôznych folklórnych súborov v Prešove, Košiciach, či Bratislave, alebo pôsobia ako učitelia na základných a stredných hudobných školách. Ľudová hudba Sokolej je sprievodnou kapelou festivalov ľudových spevákov Zempľin špiva a Spevy môjho rodu. Okrem toho nahrala so speváckymi skupinami a spevákmi sólistami 21 CD a MG nosičov.

Chystáte k týmto významným jubileám aj nejaké špeciálne podujatia alebo choreografie?

Doc. Vladimír Marušin, ArtD. okrem nových choreografií pre FS Chemlon a DFS Chemloňáčik pripravoval veľkolepý tanečný scénický program, venovaný zemplínskej a rusínskej kultúre. Mal nadväzovať na programy, vytvorené spolu so Svetozárom Stračinom. Bohužiaľ, z dôvodu pandemickej situácie sa projekt neuskutoční.

Dúfame, že sa nám podarí dokončiť choreografie „Kúpanie koní“, inšpirované folklórom z Kamenice nad Cirochou pre Folklórny súbor Chemlon a detské hry „Pani máma“, z okolia Strážskeho pre Detský folklórny súbor Chemloňáčik.

Plánujeme večerné koncerty FS Chemlon a DFS Chemloňáčik, Chemlonfest pre bývalých členov súboru a našich priateľov, koncert Ľudovej hudby Sokolej a jej priateľov, vydanie vianočného CD Ľudovej hudby Sokolej a speváckych skupín súboru Chemlon – mužskej speváckej skupiny Hačure, dievčenskej speváckej skupiny Bosoročky a ich sólistov a k tomu vydanie knižnej publikácie – 50 rokov FS Chemlon.

Za tak dlhé obdobie sa vám istotne podarilo vychovať i viacero úspešných umelcov. Kto patrí medzi vaše najväčšie hviezdy, a kde sa im neskôr podarilo presadiť?

Odchovancov FS Chemlon nájdeme po celom Slovensku, ale viacerí pôsobia aj v zahraničí. Mnohí z nich sa hudbe a tancu venovali a venujú profesionálne. Účinkujú v rôznych folklórnych kolektívoch na Slovensku, alebo sa hudbe a tancu venujú ako pedagógovia na základných a stredných umeleckých školách.

Napríklad v Štátnej filharmónii v Košiciach pôsobí Mgr. art Vierka Hajduková, v Štátnom komornom orchestri v Žiline Ján Karboník, v PUĽS-e Prešov účinkovali ako primáši Ján Štovka, Ján Karboník, ako člen orchestra Jozef Bobrík, PaedDr. Miroslav Kerekanič, ktorý pôsobil na poste vedúceho a dirigenta orchestra, spievali Jana Koudelková a Matúš Pavelčák a vo Vojenskom FS Jánošík vo Zvolene v orchestri účinkoval Ján Harvan. Vo FS Dúbrava Prešov ako primáš pôsobil Ján Štovka, vo FS Vranovčan Ľuboslav Torma, vo FS Torysa Prešov Nina Birková, v bratislavských súboroch pôsobili Xénia Makarová, Ondrej Veliký, Lukáš Žido, Tomáš Žido, Danka Andrejčáková, Ľuboš Chromý a ďalší a v zahraničí v Austrálii Marián Merga, v Írsku Renáta Harkotová, v Amerike Peter Domorád a Róbert Lukáč, vo Švajčiarsku Michal Pločica.

Čo sa týka tanečníkov, doc. Mgr. art. Jozef Meričko, ArtD. bol sólistom baletu SND v Bratislave, v PUĽS-e pôsobili Marián Ferík, Štefan Ficík, Michal Gnip, Dušan Boško, Viktória Berdáková, Michaela Žinčáková, Jakub Šimko, Marián Kaššai, Ladislav Mochnáč a Miroslav Barna.

Významná je tiež pedagogická činnosť našich členov a odchovancov. Doc. Mgr. art. Jozef Meričko učí na VŠMU v Bratislave, Mgr. art. Vierka Hajduková na Konzervatóriu v Košiciach, na ZUŠ učia Miroslav Dzijak, Miroslav Kerekanič, Ján Štovka, Jozef Bobrík, Jozef Merga, Nina Birková, Anna Harkotová, Lenka Magurová, Ľubomír Torma, Katarína Feňová, Tina Gubová, Daniela Gnipová, Michal Gnip, Monika Vasiľová, Jana Koudelková.

No hviezdami pre nás sú aj tí členovia, ktorí sa po skončení vysokej školy, alebo po pôsobení v profesionálnom súbore vrátili ku svojmu „rodnému“ kolektívu ako napríklad Michal a Daniela Gnipoví, Natália Bošková, Marek Hromada, Ľuboš Chromý, Mgr. art. Vierka Hajduková a pomáhajú rozvíjať našu činnosť.

Kto patril k najvýznamnejším vedúcim týchto súborov?

V období 1985 až 1999 to bol choreograf Ján Sabo, ktorý určoval umelecké smerovanie súboru a zameriaval sa na folklór stredného Zemplína. Posledných 15 rokov umelecký trend Chemlonu určuje doc. Vladimír Marušin, ArtD. a jeho manželka Anička, vďaka ktorým sme „moderní a iní“.

Ako sa darí vašim súborom v súťažiach? Istotne ste už dosiahli viaceré úspechy.

Folklórny súbor Chemlon a jeho jednotlivé zložky sa pravidelne zúčastňovali okresných a krajských súťaží hudobného a tanečného detského i dospelého folklóru.

V roku 2005 na Celoslovenskej súťažnej prehliadke hudobného folklóru dospelých sa mužská spevácka skupina FS Chemlon Hačure stala laureátom podujatia v kategórii speváckych skupín. Ľudová hudba Sokolej a Ľudovít Džubák sa zúčastnili v roku 1994 celoštátnej prehliadky hudobného folklóru v Považskej Bystrici a spolu s MSS Hačure v roku 2007 celoštátnej súťaže v Košiciach. Tanečníci sa v roku 1998 zúčastnili Celoštátnej súťažnej prehliadky tvorivých choreografií folklórnych súborov v Dome armády v Trenčíne tancom Podupčák. Ľudovít Džubák, Miroslav Čabák a Miroslav Čabák sa stali laureátmi festivalov Zempľin špiva a Spevy môjho rodu v kategórii dospelých spevákov a Vanda Marinčáková, Veronika Andiľová, Lívia Husťáková, Ľudka Kvašná, Janka Magurová laureátmi v kategórii detí. Vanda Marinčáková je trojnásobnou laureátkou celoslovenskej speváckej súťaže Zlatý slávik Slovenska. 

Po roku 2007 sa priority vedenia FS Chemlon zmenili, súťaže sa dostali na vedľajšiu koľaj. Riešili sa medzinárodné projekty a hudobníci ĽH Sokolej chodili hrávať do parížskych a viedenských podnikov. 

Ako prijímajú vašu hudbu a tanec v zahraničí? Spomeniete nám aj niektoré z dosiahnutých úspechov?

Zahraničie je perfektné. Divákom sa páčia naše tance, piesne, hudba, ale najmä naše dievčatá. Prezentovali sme sa na viac ako 120 medzinárodných folklórnych podujatiach a FS Chemlon je laureátom medzinárodných festivalov v Istanbule, Turecku a v Červenom Kostelci v Čechách. Najväčším naším úspechom je 4.miesto v diváckej súťaži na medzinárodnom folklórnom festivale v Egypte v Ismailii a Káhire v konkurencii 45 súborov z 35 krajín sveta. Ale ocenenia nie sú najdôležitejšie. Folklór jednotlivých krajín a ich regiónov je ťažko porovnávať. Zahraničná prezentácia nie je súťaž, no vytváranie umeleckých emócii, spoznávanie iných kultúr, no najmä propagácia krajiny a nadväzovanie priateľstiev. Na základe týchto vzťahov sme riešili veľa vzájomných projektov s českými, poľskými, srbskými a francúzskymi priateľmi. Vynikajúca je i naša spolupráca s krajanským folklórnym súborom Naděje Paríž vo Francúzsku. ĽH Sokolej s nimi nahrala už 3 CD, tohto roku máme pripraviť hudobné podklady už na 4 CD, ktoré si Parížania naspievajú vo vlastnom zvukovom štúdiu v Paríži.

Každý kraj má svoje charakteristické znaky hudobného folklóru. Čo charakterizuje Humenné a jeho okolie?

Humenné a jeho okolie sú multikultúrne a multikonfesionálne. Prelína sa zemplínska, sotácka, rusínska a židovská kultúra, ktoré sú ovplyvnené svojimi náboženskými prvkami. Sotáci sú rímskokatolíci, rusíni gréckokatolíci a pravoslávni. Takže tu máme lyriku aj temperament, jednohlasý, ale i dvojhlasý a viachlasný spev, ovplyvnený východným byzantským obradom.

Ako si vyberáte kroje na vaše vystúpenia? Preferujete tradičné oblečenie priamo z Humenného alebo ho prispôsobujete vždy podľa inej dediny vo vašom kraji?

Máme viacero krojov, ktoré sa používajú v závislosti od toho, aké tance v programe tancujeme. Tance sa viažu na určité regióny, ktoré majú svoje typické kroje s farbami a ornamentmi, pričom princíp regionality vždy rešpektujeme.

Patrí Chemlon Humenné k tým súborom, ktoré sa snažia kombinovať folklór aj s modernými prvkami: Alebo skôr preferujete dodržiavanie toho pôvodného a zameriavate sa výlučne na choreografie, ktoré vznikajú z vašich tradícií?

V súčasnosti máme vynikajúceho choreografa, ktorý nekopíruje starý folklórny materiál, ako mnohí súčasní „autentickí sídliskoví google folkóristi“, ale umeleckým spôsobom spracováva pôvodný folklór do nových tanečných kreácií a choreografií. Nemusíme používať lacné „moderné“ prvky – rifle, vulgarizmy rôzneho typu a podobne. Sme moderní novátorským pohľadom na folklór a folklórnou víziou doc. Vladimíra Marušina, ArtD.

Ľudia sa niekedy zvyknú sťažovať, že mladšie generácie nemajú záujem o folklór a tradičnú kultúru. Ako to vnímate vy? Máte dosť záujemcov o členstvo v detskom súbore?

Všetko záleží od rodičov a pedagógov. Ak medzi nimi funguje dobrá spolupráca založená na dôvere, výsledky sa dostavia. Deti folklór baví. Niekto by si mohol myslieť, že súbor je iba nejaký krúžok, ktorý navštevuješ, len keď sa ti chce, ale tak to nefunguje. Je to disciplinovaná a seriózna práca. Úspech a aj vzťah k folklóru a umeniu závisí od pozitívnej interakcie: dieťa – rodič – pedagóg. Momentálne v našom systéme pracuje viac ako 350 členov, a to nerobíme nábory. Naše priestorové a personálne možnosti nám nedovoľujú navyšovať počty.

Čo konkrétne vás priviedlo k ľudovej hudbe? Akým spôsobom v súčasnosti spolupracujete s jednotlivými súbormi?

Môj otec už ako 14-ročný pracoval v baniach na Ostravsku. Za svoju prvú plácu si kúpil akordeón a zaplatil si učiteľa. Hra na akordeóne mu však nešla a ja napĺňam jeho muzikantský sen. Zapísal ma na hudobnú školu. Ako 9-ročný som zahral pre americkú príbuznú ľudovú pesničku a zarobil svojich prvých 10 dolárov. Ako 12-ročný som prvýkrát hral v dedinskej kapele, potom som ukončil štúdium hry na akordeón na Konzervatóriu v Košiciach. Počas štúdia som dokonca vyhral celoslovenskú súťaž konzervatórií. Desať rokov som profesionálne účinkoval v PUĽS-e v Prešove a nakoniec už 30 rokov pôsobím na osvete v Humennom a tiež vo Folklórnom súbore Chemlon Humenné. Vďaka túžbe môjho otca a hudbe, ktorá ma stále napĺňa, mám pestrý život.

V súčasnosti pracujem vo Vihorlatskom múzeu v Humennom. Zároveň som zriaďovateľom Súkromnej základnej umeleckej školy Kudlovská Humenné, súčasťou ktorej je Detský folklórny súbor Chemloňáčik. Zamestnávam niektorých pedagógov Folklórneho súboru Chemlon a vytváram podmienky pre fungovanie FS Chemlon Humenné, ako aj jeho jednotlivých zložiek.

Zdroj foto: Archív PaedDr. Miroslav Kerekanič