Ukrajinec Viktor si splnil svoj sen. Prezradil, čo mu (doposiaľ) dali tri roky života na Slovensku

Mladý Ukrajinec Viktor Olas (25) pochádza z mestečka Chust, ktoré leží v Zakarpatskej oblasti. Medzi jeho záľuby patrí politika, ekonomika, história, lyžovanie, plávanie a cestovanie. Už ako dvadsaťročný sa zúčastnil programu Work and Travel USA. Odišiel na leto pracovať a spoznávať Spojené štáty americké.

Počas magisterského, vysokoškolského štúdia na Ukrajine sa rozhodol absolvovať toto štúdium i na Slovensku. Pred tromi rokmi sa sem presťahoval, získal titul a po štúdiu sa usadil v našom hlavnom meste. V súčasnosti pracuje v medzinárodnej spoločnosti. O tom, ako vníma Slovensko a tunajší život z pohľadu cudzinca, sa s nami podelil v nedávnom rozhovore.

Prečo si sa rozhodol urobiť si inžinierske štúdium na Slovensku? Sú tu pre študentov lepšie študijné podmienky v porovnaní s Ukrajinou?

Ja som získal titul aj na Ukrajine, takže to bolo skôr z dôvodu, aby som si zlepšil vedomosti v odbore. Na štúdium na Slovensku ma prilákali tri veci - možnosť získať medzinárodne uznávaný diplom, blízkosť kultúr a jazykov oboch krajín, ale i skutočnosť, že som vedel málo o Slovensku a túžil lepšie spoznať vašu krajinu. Som šťastný, že som sa rozhodol študovať práve v Košiciach. Čo sa týka samotných podmienok štúdia, určite máte lepšie vybavenie počítačovou technikou - najmä softvérom, ale rovnako kvalitné bolo i štúdium v mojej rodnej krajine. Ľvovská národná polytechnická univerzita, kde som študoval pred príchodom na Slovensko, má skvelých učiteľov v mojom odbore a poskytuje kvalitné vzdelávanie. Nesmierne veľa mi dala tiež Technická univerzita v Košiciach (TUKE), nielen čo sa týka vzdelávania, ale aj učenia sa slovenčiny, spoznania nových ľudí a množstva zážitkov. Som vďačný všetkým učiteľom za úžasný prístup ku mne ako k cudzincovi a pochopenie. Rovnako mojim spolužiakom v TUKE za vrelé prijatie, neoceniteľnú pomoc a podporu počas dvoch rokov, ktoré som tam prežil.

Aké boli tvoje prvé dojmy po príchode na štúdium do Košíc?

Košice sú úžasné mesto s dávnou históriou a peknou architektúrou. Avšak, predtým som žil päť rokov v meste Ľvov, ktoré má viac ako 720 tisíc obyvateľov, a preto som si dlho nemohol zvyknúť na pokoj a pomalé tempo života v Košiciach. Neobišlo ma ani niekoľko kultúrnych šokov. :-) Prvým bol fakt, že počas sviatkov je u vás všetko zatvorené. Mal som šťastie, že kamaráti mi o tom povedali vopred, aby som si mohol urobiť zásoby jedla. Poznám ľudí, ktorí museli chodiť po polovici mesta a hľadali benzínovú stanicu, aby si mohli kúpiť aspoň posledné bagety, ktoré tam zostali. Druhým prekvapením bolo, že farby košickej vlajky sú podobné farbám na ukrajinskej vlajke, iba sú v opačnom poradí. To ma v prvý deň milo prekvapilo, keď som bol v centre mesta.

Bolo pre teba ťažké naučiť sa po slovensky? Ako dlho ti trvalo, kým si začal plynule rozprávať naším jazykom?

Na začiatku to bolo trochu ťažké. Keď som prišiel na Slovensko, vedel som iba úplne základy, preto som prvé mesiace čiastočne hovoril po anglicky a kombinoval ukrajinčinu so slovenčinou. No dal som si za cieľ naučiť sa jazyk, a do konca semestra som už viac-menej všetkému rozumel. Do konca prvého ročníka som už na cudzinca rozprával veľmi dobre. Určite za to vďačím kamarátom a spolužiakom, bez ktorých by som to tak rýchlo nedokázal.

Bolo náročné uplatniť sa po štúdiu ako cudzinec na slovenskom pracovnom trhu?

Nebola to ľahká cesta, najmä v Košiciach. Niektorí zamestnávatelia nechcú prijímať do pracovného pomeru cudzincov, zväčša je problémom jazyková bariéra a nedostatočná prax. V Košiciach sa mi vôbec nepodarilo nájsť dlhodobé zamestnanie, našiel som ho až v Bratislave, prakticky po roku hľadania. Ale hlavne som dosiahol svoj cieľ - pracovať vo svojom odbore a so skvelým tímom ľudí.

V čom je život na Slovensku jednoduchší v porovnaní s Ukrajinou, a naopak?

Asi najviac známym rozdielom je výška mzdy. Priemerná hrubá mzda na Ukrajine je momentálne blízko 375 EUR mesačne, teda na Slovensku je takmer trikrát vyššia. Ale to neznamená, že vo Ľvove sa nedá nájsť práca za 500 až 1000 EUR, i keď takých ponúk je relatívne málo. Taktiež máte šťastie, že nemáte na východe suseda, ktorého vláda nevidí váš štát inak ako ďalší svoj región a nevedie hybridnú vojnu proti vám v tak veľkej miere. Ešte jedna výhoda je, že ste súčasťou Európskej Únie, čo vám dáva možnosť slobodnejšie cestovať, dostávať od nej finančnú podporu z fondov vo forme grantov či dotácií, učiť sa, viesť biznis a pracovať po celej Európe. U nás nemáme možnosť absolvovať výmenný študijný pobyt študentov cez program Erasmus.

Vyhľadávaš skôr spoločnosť miestnych obyvateľov alebo máš v Bratislave vytvorenú komunitu Ukrajincov, v ktorej sa stretávate?

Preferujem komunikovať s miestnymi obyvateľmi. Tak sa zdokonaľujem v slovenčine, spoznávam vašu kultúru, zvyky. Okrem toho, Slováci sú podľa mojich skúseností vo väčšine veľmi milí a dobrí ľudia, s nimi sa ľahko komunikuje. Som v kontakte aj s našimi, ale komunita Ukrajincov v Bratislave je oveľa menšia než povedzme v Košiciach. Väčšinu z nich som spoznal v oboch mestách hlavne v práci.

Ako vnímaš rozdiely v mentalitách oboch krajín? V čom je tá slovenská odlišná od ukrajinskej?

Na moje prekvapenie až taký veľký rozdiel nevidím. Oba národy sú pracovité, pohostinné, majú podobné hodnoty. Ale nájdeme aj rozdiely, to je jasné. Podľa mňa Ukrajinci sú ochotnejší (zmeniť) svoj život, riskovať, budovať si biznis. Slováci sú domáckejšie typy, viazaní na rodinné vzťahy a usadený život. Veľký rozdiel vidím aj v procesoch budovania štátu: čo viem, Slováci menej bojovali za svoj štát a boli viac zvyknutí byť súčasťou iných krajín. Naša história je naopak históriou vojen za nezávislosť. Tento proces trvá aj v súčasnosti. Ukrajinci sa môžu od Slovákov poučiť v trpezlivosti a rešpektu k zákonom, Slováci od Ukrajincov by sa mohli naučiť schopnosti rýchlejšie sa prispôsobiť zmenám životného štýlu, byť iniciatívnejší a menej sa zaoberať tým, čo si o nich myslia iní ľudia.

Ako sa voči tebe ako cudzincovi správajú Slováci? Je pre teba znalosť jazyka výhodou?

Veľmi dobre, za tri roky na Slovensku som nezažil, že by sa ku mne niekto správal zle z dôvodu, že som Ukrajinec. To, že hovorím po slovensky, je rozhodne výhoda, iba s angličtinou by som si tu príliš nepomohol. Čo sa týka všeobecného správania voči Ukrajincom, tiež je pomerne dobré. Samozrejme, nastanú situácie, keď niektorí majitelia bytov zamietnu ubytovať Ukrajincov do podnájmu iba kvôli národnosti a predsudkom. To sa zopárkrát stalo aj mne, ale to býva obvykle pozícia jednotlivcov, nie národa ako celku.  

Aké sú, podľa teba, najväčšie prekážky, ktorým musia cudzinci na Slovensku čeliť? Máš za sebou aj vyslovene negatívne skúsenosti?

Pre človeka, ktorý nehovorí po slovensky, je najťažšia asi byrokracia, týkajúca sa vybavenia alebo predĺženia pobytu. Vybavenie pobytu u vás môže trvať aj viac než štyri mesiace, ak nerátame prípravu potrebných dokumentov. V súčasných podmienkach predĺženie pobytu je dosť komplikované. Mnohým ľuďom zamietli žiadosť kvôli vysokej úrovni nezamestnanosti. Jazyková bariéra vie spôsobiť niektoré komplikácie na úradoch, v obchodoch i službách. Ja osobne však nemám vážnejšie negatívne skúsenosti.

Ktoré regióny si zatiaľ stihol precestovať, a ktoré miesto ti učarovalo najviac?

Bohužiaľ, zatiaľ som nestihol precestovať veľa miest na Slovensku. Býval som dva roky v Košiciach, teraz bývam v Bratislave. Obe mestá sa mi páčia. Pravdou je, že Bratislava má oveľa viac výhod a je pre mňa - veľkého fanúšika veľkomiest, oveľa pohodlnejšia. Navštívil som i Prešov a Martin, bol som pri Zemplínskej Šírave a asi päťkrát vo Vysokých Tatrách. Chcel by som si ešte pozrieť Banskú Bystricu a Banskú Štiavnicu, o ktorej mi kamaráti rozprávali ako o jednom z najkrajších slovenských miest. Určite by som si po uvoľnení opatrení rád zopakoval aj turistiku v Tatrách.

Zvykne sa hovorievať, že slovenský národ je pohostinný. Súhlasíš s týmto tvrdením? Ktoré tunajšie jedlo ti chutí najviac?

Súhlasím s týmto tvrdením. Z pohľadu gastronómie, väčšina jedál slovenskej kuchyne sa podobá tým, ktoré máme aj na Ukrajine. Vo všeobecnosti, slovenské jedlá sú chutné, sýte a nenáročné, no nestihol som ochutnať všetky vaše tradičné pokrmy. Z výrobkov mi najviac chutí údená parenica, ktorú si kupujem pravidelne od svojho príchodu. Zo sladkých jedál mám rád žemľovku s hruškami. Taktiež mi chutí kapustnica. Tú som prvý raz ochutnal na vianočnom univerzitnom plese.

Kvôli pandémii je naďalej obmedzené cestovanie. Kedy si bol naposledy doma? Ako vnímaš odlúčenie od rodiny?

Je to teraz náročné pre nás všetkých, poznám aj veľa Slovákov, ktorí už dlhú dobu neboli s rodinou. Ja osobne som nebol doma rok. Na jednej strane nechcem ohroziť rodičov a dostať sa teraz domov a späť je teraz dosť veľká výzva. Najmä, ak po návrate musíte ísť na dva týždne do karantény. Ale ja už osem rokov bývam ďaleko od rodičov, takže to vnímam celkom inak. Samozrejme, rodičia to neprežívajú ľahko, ale som s nimi v neustálom kontakte.