Tip pre milovníkov mliečnych výrobkov. Spoznajte s nami najlepšie kravíny na Slovensku!

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie by mal každý človek ročne skonzumovať okolo 220 kg tejto významnej a nenahraditeľnej potraviny. Na Slovensku sa jej priemerná ročná spotreba pohybuje na úrovni približne 174 kg na osobu.

Podľa riaditeľky Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Ing. Margity Štefánikovej bola pred desiatimi rokmi spotreba mlieka a mliečnych výrobkov o dvadsať kg na osobu nižšia, čo jasne dokazuje vzrastajúci záujem o ich konzumáciu.

My vám dnes predstavíme najlepšie kravíny na Slovensku, kde sa táto jedinečná potravina vyrába. :-)

Bzovícka blažená krava

Najšťastnejšie kravy na Slovensku sú vraj v Bzovíku. Tvrdia to poľnohospodári z malej dedinky v okrese Krupina, kde otvorili mliečnu farmu. V súčasnosti sa starajú o 700 kráv, ale onedlho ich aj s teliatkami budú mať takmer 1400. Kravín pomenovali „Bzovícka blažená krava“ a zdá sa, že jeho obyvateľky sú tu ozaj šťastné.

„Moderná maštaľ je úplne nová, netradične vysoká, vybavená klímou, vďaka čomu v nej kravy nie sú vystavené vysokým teplotám, ako to býva bežné v klasických kravínoch. Kravy tu dostávajú kvalitné krmivo, pravidelnú vyváženú kŕmnu dávku, majú dostatok priestoru, takže sa netlačia a je na nich vidieť, že sú doslova šťastné,“ tvrdí predseda družstva Juraj Petruš. „Kravy sú stereotypné zvieratá. Potrebujú tú istú stravu, kľud a chlad, a to tu teraz majú“, dodáva.

O teliatka sa stará pani Klára. „Tu je to ešte modernejšie ako v Taliansku, v komédii Slunce, seno, erotika. Kravičky a teliatka sú v čistom prostredí, nekričíme na nich, keď sa idú dojiť všetko riadi najmodernejšia technika. Ja mám na starosti vyše 100 teliatok a vodu im mením pravidelne, pomocou mliečneho taxíku. My poslúchame predsedu a predseda poslúcha nás,“ smeje sa.

Hotel spokojných kráv

Jeden z najmodernejších kravínov na Slovensku sa nachádza v malej obci pod Kriváňom, vo Východnej. Bývalé Jednotné roľnícke družstvo odkúpila v roku 2008 britská rodina, ktorá vyplatila dlhy a investovala 1,3 milióna eur z vlastných prostriedkov. Družstvo pretransformovali na BIO farmu a začali sa venovať biochovu hovädzieho dobytka a produkcii kravského mlieka. 

Vysoká investícia umožnila vybaviť kravín najmodernejšou technikou. Pravidelnú výmenu vzduchu zabezpečujú vetracie sieťky, umiestnené po obvode stavby. Vďaka tomu tu majú kravičky v lete príjemný chládok a počas chladných zimných dní zas teplo. Celý priestor pravidelne čistia stroje, samozrejmosťou sú lapače hmyzu. Dobytok má v napájačkách stále čerstvú vodu, v zime vyhrievanú, a tiež veľký výbeh. Dojnice si môžu vybrať, či budú na čerstvom vzduchu alebo vo vnútri kravína.

Dvakrát za deň dovezú kravám krmivo kŕmne vozy. Aby ho mali vždy na dosah, o to sa stará robot Oskar. Ten vyráža každú hodinu dozrieť, aby bolo krmivo vždy náležite prihrnuté. Aj hygienu a ďalšiu starostlivosť o kravy vykonávajú stroje. Dojnice majú k dispozícii vlastné “kaderníctvo” – rotačné kefy, ktoré si samé spustia dotykom, keď sa chcú učesať a zbaviť nečistoty.

Každá krava má dva elektronické obojky. Jeden slúži na jej lokalizáciu, druhý poskytuje údaje o dojivosti a zdravotnom stave konkrétnej dojnice. “V dojárni sú umiestnené čítačky, ktoré dokážu zviera identifikovať a presne evidovať, koľko mlieka nadojilo. Detektor ruje zase zaznamenáva jeho správanie, na základe čoho dokáže vyhodnotiť jeho zdravotný stav. Každá krava je iná, má svoje zvyky, ktoré sú indikátormi toho, či je spokojná a zdravá, alebo s ňou niečo nie je v poriadku. Keď si začne častejšie líhať, krívať, menej chodí alebo jej bez príčiny klesne produkcia mlieka, systém automaticky odošle správu zootechnikovi, že je treba ju vyšetriť. Je to obrovská pomoc,” prezrádza zootechnik.

Nadštandardná starostlivosť o dojnice sa zákonite odzrkadľuje aj v kvalite mlieka. V roku 2010 získala farma BIO certifikát a o osem rokov neskôr aj titul Najlepší chovateľ dojníc s priemernou úžitkovosťou na dojnicu 9 238 litrov za rok, ktorú udeľuje Liptovská poľnohospodárska a potravinárska komora.

Moderný kravín v Tvrdošíne

Na hospodárskom dvore tvrdošínskeho roľníckeho družstva v súčasnosti prebiehajú masívne stavebné úpravy, najrozsiahlejšie za posledné desaťročia. Ich cieľom je vytvoriť zvieratám lepšie životné podmienky a tým zvýšiť ich úžitkovosť. Najväčšou investíciou je veľký, moderný kravín, ktorý bude prvý tohto druhu na Orave. Vysoké stropy, priestranné ležoviská a dobré vetranie je to, čo by malo, podľa dlhoročného predsedu družstva Antona Palidera, poskytnúť dojniciam maximálny komfort.

Projektová dokumentácia k týmto objektom sa javí ako veľmi úsporná. Oceľové nosníky, využitie betónov, plechová strecha s purpenovou izoláciou a žiadna tehla v obvodovom plášti. Celý systém ochrany pred poveternostnými vplyvmi zabezpečuje systém plachiet. “Súčasťou kravína je meteostanica a na základe údajov z nej, systém upravuje polohu bočných plachiet,” hovorí Pavol Kuloštiak z investičného úseku Žiarca, poľnohospodárskeho družstva Tvrdošín. Myslí tým najmä sledovanie vlhkosti, tepla a tiež svetla v stajniach. Ďalšie automatické meranie zaznačí obsah čpavku v priestore. Pokiaľ senzor v kravíne zaznamená viac metánu, systému plachiet pomôže nútené vetranie pomocou ventilátorov.

Už na jeseň by sa do novej maštale malo presunúť prvých 400 dojníc slovenského strakatého dobytka, z celkového počtu 870 kusov. Budú medzi nimi aj mladé kravy, odchované v novom, modernom teľatníku, vybudovanom už pred dvoma rokmi.

Výrobná štruktúra družstva je zameraná na produkciu mlieka. V tejto oblasti úzko spolupracujú s liptovskou mliekarňou, ktorá si kooperáciu s tvrdošínskym družstvom pochvaľuje. „Naši partneri vidia, ako pristupujeme k produkcii mlieka. Musím povedať, že ich aj trochu nabádame, že sme partneri, ktorí nemôžu jeden bez druhého existovať. Ak budú vyvíjať priveľký tlak na cenu, družstvo pôjde do likvidácie a oni prídu o dodávateľa, s ktorým majú výborné vzťahy,“ netají Anton Palider.

Kravská farma v Oponiciach

V dedinke, vzdialenej 20 kilometrov od Nitry, bola skolaudovaná nová, moderná kravská farma. Trvalo to presne deväť mesiacov, kým sa starý, klasický kravín premenil na stajňu, vybavenú najnovšími technológiami, z ktorých boli viaceré na Slovensku použité po prvý raz. Zaujímavým riešením je absencia bočných stien. To je vraj dôvod, prečo tu majú kravy dobrú klímu a pohodu. „Nie je tu nijaký ventilátor ani klimatizácia. Vybúrali sme priečky, upravili strechu, a tak sme celkom jednoducho zabezpečili dobré prúdenie vzduchu,“ priznáva Jana Lendelová zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. Z kravína odchádzajú škodliviny, dnu prúdi čerstvý vzduch. Je tu oveľa viac svetla ako v bežnej maštali.

Ak by prišli mrazy a silný vietor, zo strechy sa spustia plachty a prekryjú otvory medzi nosníkmi. „Horšie sú na tom zvieratá v lete. Tepelný stres je pre nich väčšie riziko,“ upozorňuje pani Lendelová. Preto majú dojnice nad hlavami automatické sprchy, ktoré ich počas vysokých teplôt ochladzujú.

Farmu vlastní Vysokoškolský poľnohospodársky podnik Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. Jej modernizácia stála približne 1,8 milióna eur, z ktorých časť podnik uhradil z vlastných zdrojov, ďalšiu časť zaplatili z eurofondov a jeden milión eur budú splácať najbližších 15 rokov banke.

V článku boli použité ilustračné obrázky.