Tip na výlet: Viete, kto boli Habáni?

Záhorie je nielen rekreačným zázemím Bratislavčanov, ale i chalupárov z ostatných častí Slovenska a samozrejme turistov.  O jeho skutočnej pýche však tuší len málokto.

Folklórne slávnosti, skalický trdelník, nezameniteľné nárečie, mohyla M.R.Štefánika a pútnické miesto Šaštín-Stráže. Väčšina z nás si región Záhorie spája práve s týmito, preň špecifickými lákadlami. O pravej osobitnosti tohto regiónu ale mnohí netušia.

Zaujme predovšetkým staviteľstvom

Skutočnou doménou západnej časti Slovenska sú totiž habánske domy. Väčšie stavby s obytnými podkroviami, kryté originálne zhotovenou slamenou krytinou zvanou šindolák, boli po celé storočie domovom tisícky habánov. Patríte medzi ľudí, ktorí o šikovných kolonistoch tejto oblasti počujú po prvý krát? V nasledujúcich riadkoch vám prezradíme, prečo by sme ich z hľadiska tradičnej kultúry Slovenska nemali opomenúť.

Habáni ako zruční remeselníci i poľnohospodári 

Habáni, alebo ak chcete skupina nemeckých remeselníkov, ktorá Záhorie začala osídľovať v 16. storočí, bola svojim spôsobom existencie veľmi zaujímavá. Práve na aspekty ich života poukazuje táto, turisticky príťažlivá lokalita. Habáni sa vyznačovali spoločným hospodárením jednotlivých dvorov. Tie obývalo bez menších problémov i niekoľko sto osôb. Čo sa ľudovej kultúry týka, preslávili sa predovšetkým džbánkarstvom, nožiarstvom, kováčstvom, stolárstvom, obuvníctvom a murárstvom. Každé remeslo malo svojich predstavených, ktorí prácu zadeľovali i na celý týždeň vopred, starali sa o odborný rast remeselníkov a vykonávali nad nimi dozor.

Poľnohospodárstvu sa Habáni venovali o čosi menej, zabezpečovali ho najmä ženy a mládež. Rovnosť vo výrobe a spotrebe bola na danú dobu veľmi sympatickou formou spolunažívania. Zisk sa dával do spoločnej pokladnice, vlastnenie akéhokoľvek osobného majetku bolo v rozpore s ich náboženským presvedčením. Napríklad, náradie a odev boli prideľované do užívania, avšak nie ako osobný majetok. Stravu dostávali všetci Habáni v spoločnej kuchyni štyri krát denne, výber celoživotného partnera podliehal taktiež celoobecnej voľbe.

Habánske deti boli vychovávané podľa vekových skupín osobami špeciálne určenými. Spávali oddelene od dospelých, pričom pri tých najmenších ostával dozor po celú noc. Do školy chodievali habánski žiaci oblečení celkom rovnako. Majetkové a náboženské spoločenstvo habánov sa rozpadlo koncom 17. storočia, nakoľko skupina postupne splynula s domácim obyvateľstvom. Do kultúry juhozápadného Slovenska sa napriek tomu výrazne zapísali, a to najmä materiálnym prejavom – architektúrou a keramikou. V súčasnosti nám ich život deklarujú zachované habánske dvory vo Veľkých Levároch, Sobotišti a Moravskom Jáne. Tri miesta, ktoré pri potulkách západnou časťou Slovenska určite nevynechajte.

Múzeum, mlyn i Mária Terézia

Každá z týchto obcí má okrem habánskeho rukopisu ešte čosi navyše. Habánsky dvor v Moravskom Jáne tvorí niekoľko pôvodných habánskych domov pochádzajúcich zo 16.-17. storočia. Sú zoskupené do štvorcového námestia, pričom kaplnku z 18. storočia im darovala samotná Mária Terézia. Súčasťou habánskych objektov v Sobotišti je jedinečný a originálny typ mlyna so znakmi unikátnej habánskej stavebnej kultúry. Habánsky dvor vo Veľkých Levároch patrí medzi najväčšie a najzachovalejšie habánske domy. Napriek tomu, že značná časť pôvodných obytných a hospodárskych stavieb sa nezachovala, stále je tu k videniu sedem obytných habánskych domov zo 17. a 18. storočia, ako i kaplnka z roku 1760. Celý komplex habánskeho dvora vo Veľkých Levároch je dokonca pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry. K najpôsobivejšej časti patrí tradičný džbánkarsky dom J. Horna, mimo iného, sídlo habánskeho múzea. Pre väčšie skupiny návštevníkov je po dohode k dispozícii skúsený sprievodca, ktorý vám históriu Habánov priblíži tak autenticky, až sa vám zazdá, že ani nikdy neodišli.