Tip na výlet: Dolný Zemplín prekvapí svojou remeselnou tradíciou

I keď nepatrí do hľadáčika najnavštevovanejšie lokalít Slovenska, mnohých turistov nepochybne očarí. Nielen kvôli presláveným vínnym pivniciam, ale i vďaka jedinečným ukážkam tradičných remesiel.

Región Dolný Zemplín leží v Košickom kraji v juhovýchodnom cípe Slovenska. Rozprestiera sa na území okresov Trebišov, Michalovce a Sobrance. Hoci bola remeselná výroba na Dolnom Zemplíne o čosi menej rozvinutá v porovnaní so západnými regiónmi, aj tu nájdeme niekoľko významných remeselných miest. K najrozvinutejším strediskám patril v minulosti Stropkov, Michalovce a Humenné. Práve tu existovalo v 18. storočí vyše sto remeselníckych dielní, pričom najrozšírenejším odvetvím sa stalo garbiarstvo. Dolný Zemplín však preslávili aj iné profesie.

Muži korytári

Rozvoj korytárstva sa datuje ku koncu 19. storočia. Na toto územie sa rozšírilo prostredníctvom rumunsky hovoriacich Rómov, pochádzajúcich zo Zakarpatskej Ukrajiny. Ich osady v Budkovciach a Pavlovciach sa čoskoro stali centrami, odkiaľ sa korytárstvo šírilo do iných častí východného Slovenska a neskôr aj na západ krajiny. Výrobou korýt sa zaoberali iba muži. Tí roznášali polotovary do domácností a zaujímavé je, že samotné výrobky dokončovali v mieste predaja.

Centrum hrnčiarskej výroby

Neďaleko Michaloviec leží mestečko Pozdišovce. To je už po niekoľko storočí spájané s tradičným hrnčiarskym remeslom. Prvý hrnčiarsky cech tu vznikol v 18. storočí a spustil nevídanú vlnu záujmu o daný odbor. V roku 1950 sa k hrnčiarstvu, ako hlavnému zamestnaniu, prihlásilo 51 Pozdišovčanov. Charakteristickým rukopisom pozdišovskej keramiky je posledné polstoročie dievčenská karička na tmavom podklade. Býva vyobrazená napríklad na veľkých maľovaných misiach, no pýchou tohto regiónu sú taktiež vázy vysoké vyše jedného metra.

Preslávený Tokaj

Milovníkov vína zaručene poteší oblasť juhozápadných výbežkov Zemplínskych vrchov. Je pomenovaná Tokaj a vyniká dorábaním kvalitného vína, ktoré sa v lokalite pestuje od 13. storočia. Niektoré vínne pivnice sú vytesané do sopečných hornín, neraz do šestnásťmetrovej hĺbky. V obci Tŕňa je až 20 km podzemných chodieb. Tokajské pivnice sa hĺbili od 17. storočia, využívané boli na dozrievanie vína a svojmu primárnemu účelu slúžia dodnes.

Možno vás prekvapí, že za čias Rakúsko – Uhorska vlastnili vínne pivnice grófi a mešťania z východoslovenských kráľovských miest. Až po vzniku ČSR boli pivnice rozdelené medzi veľkoobchodníkov s vínom, ale neskôr patrili výlučne roľníckym družstvám. V celej oblasti Tokaja sa pravidelne usporadúvali oberačkové veselice, sprevádzané hudbou a tancom. Tokajské oberačky sa postupom času stali jednou z najpopulárnejších spoločenských udalostí, kde nechýbali hostia z rôznych častí Uhorska. Tradícia oberačkových slávností pretrvala až do súčasnosti. Tie najvýznamnejšie prebiehajú každoročne v okolí Kráľovského Chlmca.

Množstvo inovácií vďaka Amerikánom

Nedostatok pracovných príležitostí viedol od druhej polovice 19. storočia k masívnemu odchodu obyvateľov Dolného Zemplína na sezónne poľnohospodárske práce na Dolnú zem a do Ameriky. Práve navrátilci - Amerikáni, ovplyvnili ďalší vývin regiónu azda najviac. Nové poznatky zasiahli najmä oblasť staviteľstva, obliekania a duchovnej kultúry. Zemplín opúšťali sprvu roľníci, žijúci v nevetraných, drevených, dymom začadených domoch s množstvom ľudí a domácimi zvieratami. V zahraničí bývali v banských a priemyselných centrách, v robotníckych kolóniách. Po opätovnom návrate domov, plní skúseností a vedomostí, začali stavať troj priestorové domy s odvedeným dymom a otváracími oknami.

Obdobie prvej svetovej vojny bolo charakteristické využívaním nových stavebných materiálov a výrobných techník. Vznikali murované domy z kameňa, strešnou krytinou sa stal šindeľ, pri domoch stáli toalety. Tieto stavebné materiály o pár rokov neskôr nahradila hlina a eternit, nesmel chýbať komín. Výzdoba interiéru bola rovnako pútavá. Skúsení Amerikáni – remeselníci, vyrábali nábytok, ktorí si miestni ľudia kupovali priamo v meste a podporili tým rozvoj obchodovania.

Okrem remeselnej činnosti sa láska Zemplínčanov k folklóru prejavuje aj v tancoch a spevoch. Na relatívne malej ploche vznikli rôznorodé a zároveň diferencované miesta, ktoré v rámci potuliek po juhovýchodnej časti Slovenska určite nevynechajte. :-)

Zdroj informácií, publikácia: Slovensko - putovanie po regiónoch