Tereza Brachtlová: "Rakovina je bežnejšia, než si ľudia myslia. Nemali by ju však brať ako prehru."

Tereza Brachtlová: "Rakovina je bežnejšia, než si ľudia myslia. Nemali by ju však brať ako prehru."

05.06.2021 | Tereza Brachtlová | Iveta Hricková

Členkou slovenskej Mensy je aj vedkyňa Tereza Brachtlová. Vo Švédsku sa najprv venovala infekčnej biológii. Potom dostala ponuku na doktorandské štúdium v Holandsku, kde našla svoj nový domov.

Amsterdam jej vyhovuje z viacerých hľadísk – ponúka jej skvelé pracovné podmienky a miluje taktiež jeho atmosféru. O tom, ako prebieha výskum onkologických ochorení, a na čo by si mali ľudia dávať najväčší pozor, sme sa porozprávali v našom rozhovore.

Aktuálne žijete v Holandsku, kde sa zaoberáte liečbou onkologických ochorení. Ako ste sa dostali k tejto ponuke? Čo predchádzalo rozhodnutiu venovať sa práve tomuto odvetviu medicíny?

Liečbe rakoviny sa venujem nepriamo, moja práca v laboratóriu predchádza samotnej terapii. Jej podstatou je výskum princípu rakoviny na molekulárnej úrovni a pokúsiť sa navrhnúť nové spôsoby budúcej liečby.

Na túto pracovnú pozíciu som prišla postupne. Všetko sa to začalo mojím bakalárskym štúdiom, ktoré sa interdisciplinárne venovalo príprave novej generácie vedcov v biomedicíne. Spomedzi absolvovaných predmetov - od hematológie až po patofyziológiu, bola pre mňa najpríťažlivejšia mikrobiológia. Preto som sa rozhodla, v rámci magisterského stupňa štúdia lekárskej vedy, pre zameranie sa na infekčnú biológiu. Magisterské štúdium bolo zamerané skôr na molekulárny než diagnostický aspekt. Ocenila som to až neskôr, keď som začala chápať súvislosti fungovania buniek a patogénov a ich dopad na ľudské telo. Po niekoľkých rokoch mi moja profesorka z Uppsaly poslala ponuku na súčasnú doktorandskú pozíciu. Tá kombinovala molekulárne aspekty virológie (so zameraním na onkolytické adenovírusy), v kombinácii s možnou translačnou aplikáciou pri liečbe rakoviny.

Podarilo sa vám v Holandsku rýchlo usadiť? Našli ste v ňom hneď svoj druhý domov, do ktorého ste sa zamilovali?

Holandsko je úžasné miesto, pretože pre mňa predstavuje kombináciu všetkého, čo považujem za dôležité. Po prvé, ľudia sú tu priami. Počas konverzácie viete, čo si ten druhý myslí bez toho, aby ste to museli dešifrovať. Chápem, že niektorí ľudia by toto správanie mohli považovať za netaktné, ale mne to vyhovuje. Po druhé, veľmi oceňujem celkovú atmosféru krajiny. Podobne ako v iných západoeuróskych krajinách, aj v Holandsku (a hlavne v Amsterdame, kde žijem), je život multikultúrny, otvorený a priateľský. Tak ako vždy, aj tu to závisí od jednotlivca, čo na „západe“ hľadá. Mojou prioritou bolo, a aj doteraz je, možnosť robiť zaujímavý a zmysluplný výskum, byť za prácu ocenená a mať možnosť ostať sama sebou.

Napriek tomu, že v zahraničí máte lepšie podmienky pre prácu, neláka vás to vrátiť sa domov, napríklad, aby ste pomohli svojim rodákom?

Mám fantastickú rodinu, ktorá je na mňa hrdá a podporuje ma v mojej práci v zahraničí. Nepociťujem potrebu vrátiť sa na Slovensko, pretože svojou prácou reprezentujem Slovensko, no predovšetkým chcem pomáhať ľuďom. Čo sa týka priateľov, väčšina z nich žije taktiež v zahraničí, alebo sa vidíme počas Vianoc. Niektorí prídu na mini dovolenku do Amsterdamu.

Neustále počúvame o tom, že hlavnou pomocou pri rakovine je prevencia. Pomocou nej lekári dokážu včas odhaliť onkologické ochorenia. Aké príznaky by sme nemali podceňovať, kedy treba spozornieť?

Táto otázka je veľmi dôležitá a poukazuje na nepochopenie princípu rakoviny. Bohužiaľ, zatiaľ nemáme „univerzálnu“ odpoveď. Prevencia je však určite jednou z najúčinnejších častí. Je tiež zrejmé, že spôsob života a genetika sú silnými ovplyvňujúcimi faktormi. Lekári správne odporúčajú zdravý životný štýl, vyváženú stravu a pohyb. Každému by som odporučila konzultáciu s lekárom, keď si na sebe všimne opakujúce sa, „nezmiznúce“ príznaky. Bolesť hlavy je väčšinou len bolesť hlavy, no ak pretrváva, môže byť príznakom niečoho iného.

Čo by mal človek vo svojom živote urgentne zmeniť, keď sa od lekára dozvie, že má rakovinu?

Najprv by mal zmeniť vlastný postoj k rakovine. Rakovina je bežnejšia, než si ľudia myslia. Nemali by ju považovať za osobnú prehru. Je to veľmi vážne ochorenie, ale pri správnom lekárskom ošetrení a nastavení myslenia môže byť liečiteľné. Je nevyhnutné riadiť sa odporúčaniami a liečebným režimom lekára, miesto toho, aby sa liečba odďaľovala, respektíve dookola skúšať alternatívne možnosti. Pre zotavenie je potrebná podpora rodiny a priateľov. Nesmierne dôležitý je i pozitívny stav mysle.

Úspešná liečba do veľkej miery závisí aj od pacienta a jeho naladenia. Akú veľkú úlohu to zohráva v tom, či je schopný prekonať všetky prekážky, ktorým sa nevyhne?

Verím, že mentálny prístup hrá dôležitú úlohu v ktorejkoľvek oblasti života, vrátane vyliečenia sa z akejkoľvek choroby. Táto náročná a zodpovedná práca s pacientom je primárne v rukách iných odborníkov – psychológov.

Vaša práca je istotne psychicky náročná. Darí sa vám úspešne odosobniť od všetkých prípadov?

Pretože pracujem v laboratóriu, s pacientmi s rakovinou nebývam v priamom kontakte. Úprimne obdivujem onkológov a ich schopnosť priamo pomáhať pacientom. Môj pracovný čas môže byť niekedy dlhý, výskum náročný, ale tým, že je zmysluplný, nie je problém ho zvládnuť.

Ako relaxujete, aby ste nabrali fyzickú i psychickú silu?

Moje záľuby sú podobné ako iných ľudí. Najviac mi pomôže „vypnutie mozgu“ po práci. Milujem záhradkárčenie - starostlivosť o moje rastliny, rada trávim čas s priateľmi, čítam si alebo pozerám filmy. Najdôležitejšie je, že moja práca nie je „prácou“, pretože ak raz robíte to, čo milujete, nevyčerpáte sa.

Darí sa vám zo zahraničia aspoň občas zapojiť do aktivít slovenskej Mensy?

Snažím sa byť aktívna vo Facebookovej skupine, hlavne vďaka veľmi zaujímavým diskusiám alebo občasným hádankám. Tiež som mala možnosť online prezentovať svoj výskum počas klubovne Mensa.

Čo pre vás znamená členstvo v Mense?

Vážim si Mensu kvôli fantastickým diskusiám, ktoré bývajú niekedy náročné. Členovia sa neboja komentovať, zdieľať a debatovať o témach v rámci svojich odborných znalostí, alebo sa učiť od ostatných. Verím, že nikdy nie sme príliš starí, aby sme sa prestali učiť. Spoločnosť šikovných ľudí k učeniu rozhodne motivuje.