SÚŤAŽ: Alexandra Vrábelová o svojej knižnej novinke z tajomného Paríža

Alexandra Vrábelová je autorkou knihy Tajomstvo Opery, ktorá nedávno vyšla ako spojenie prvej a druhej časti v jeden súvislý román. Romantické dielo je určené najmä pre ženy, ktoré rady snívajú a milujú tajomné príbehy.

V rozhovore nám prezradila napríklad aj to, čo ju podnietilo k jeho napísaniu, či s akými odozvami sa aktuálne stretáva.

Ako ste sa dostali k písaniu a spomínate si na svoj úplne prvý pisateľský počin?

Písala som odmalička. Najprv také vlastné poviedky, neskôr pre Knižnú revue. Prvý článok mi publikovali v pätnástich. Robila som pre nich rozhovory s vedúcimi knižníc a kníhkupectiev.

Predtým ste pracovali pre rôzne redakcie. Akým témam ste sa venovali?  

Pre Knižnú revue to boli najmä rozhovory, občas nejaká glosa. V Peknom bývaní prevažovali stavebné témy, keďže som vyštudovala Stavebnú fakultu. A v Akčných ženách je to rôzne. Najčastejšie sú to marketingové články, rozhovory s podnikateľkami a zaujímavými ženami. Rada píšem aj o hrdinkách z minulosti, o významných ženách, vedkyniach, spisovateľkách či političkách. Snažíme sa podporovať ženy, ktoré začínajú podnikať, ale aj tie, ktoré skúšajú povedzme handmade biznis.

Ako ste sa dostali k myšlienke napísať knihu?

Túto myšlienku som v sebe nosila už dlho. Vyvíjalo sa to prirodzene, keďže som veľa písala. Najprv poviedky, potom dlhšie texty. Rokmi sa mi táto tvorba hromadila, no ostávala v šuplíkoch a nikto ju nevidel (smiech). Až keď som na jednom evente o písaní stretla editorku a literárnu dulu Soňu Borušovičovú, nabrala som odvahu a poslala jej svoje texty. Tak sa začala naša spolupráca.

Ste matkou štyroch detí. Ako sa dá popri deťoch napísať kniha? Nie je to časovo náročné?

Je, a to najmä v poslednej fáze korektúry, keď si text treba prečítať aj trikrát za sebou a sústrediť sa na zmeny v texte a na každú maličkosť, pretože niektoré veci vám udrú do očí až po zalomení. Niekedy sme so Soňou ťahali telefonáty až do štvrtej ráno. Bežne však pracujem, keď deti zaspia, teda okolo deviatej, pol desiatej. Vtedy mám aspoň tie dve hodiny pre seba.

Knihu ste vydali bez vydavateľstva, na vlastné náklady. Zháňali ste sponzorov? Aká bola forma jej financovania?

Prvá časť knihy bola financovaná prostredníctvom platformy Startlab. Ale je to dosť náročné, pretože veľa ľudí nie celkom chápe ako crowdfunding funguje. Boja sa dať peniaze do niečoho, čo vlastne reálne ešte neexistuje. Toto druhé vydanie bolo drahšie, ale rozhodla som sa do toho zainvestovať. Máme s manželom už niečo nasporené (úsmev).

Je jednoduché vydať si dnes knihu svojpomocne? Čo by ste odporučili začínajúcim autorom s obdobným snom?

Je to ťažšie, práve kvôli tým nákladom. Pre predstavu - vydanie 1000 kusov výtlačkov knihy s pevnou väzbou a cca 250-300 stranami vyjde aj s korektúrami, grafickými prácami a tlačou na približne 5000 eur. S peniazmi navyše si však môžete ešte zaplatiť kvalitný marketing. Niekedy za úspechom, hoci aj nekvalitnej knihy, stojí dobre spravené promo, preto sa dokáže dostať do povedomia ľudí aj priemerný spisovateľ. Začínajúcim autorom by som odporučila najmä pripravovať si pôdu v dostatočnom predstihu. Zháňať kontakty, sledovať iných autorov, oslovovať knižných blogerov, budovať sociálne siete a networking.

Kniha Tajomstvo opery bola vydaná najskôr ako prvá časť, teraz vychádza ako spojenie prvej a druhej časti do jedného súvislého románu. Nechceli ste vydať druhú časť samostatne?

Áno, najprv som uvažovala, že napíšem len pokračovanie, najmä kvôli financiám. Ale vzhľadom k tomu, že jednotka ešte nebola na knižnom trhu taká známa, nepredávala sa nikde, iba na mojom webe a nešla som cez distribútorov, rozhodla som sa, že to bude ucelený román. Skôr si niekto kúpi celú knihu ako len druhú časť. Plánovala som osloviť nových čitateľov, ktorí o prvej knihe nevedeli.

Akým žánrom by ste ju definovali, a pre koho je určená?  

Je to romantický príbeh, písaný v prvej osobe. Beletria zo súčasnosti. Má taktiež rošku prvky krimi. Určite zaujme prevažne dámy, no mám už ohlasy aj od mužov, ktorí si ju prečítali, čo ma teší.

Dielo je o študentke architektúry v Paríži, ktorá sa staví so svojimi spolužiakmi, že strávia noc v nejakej známej budove. Ona si vyberie práve Operu Garnier. Prečo ste si zvolili túto budovu? Čím vás zaujala?

Kedysi som navštívila Paríž, pričom práve táto budova ma očarila svojou architektúrou. Pri pohľade na ňu som si povedala, že musím nejakú poviedku situovať práve tam. Zaujal ma i príbeh okolo jej vzniku - vedela som si predstaviť, aké náročné bolo pre Charlesa Garniera čeliť všetkým problémom pri jej výstavbe. Navyše, Opera Garnier je zaujímavá nielen architektonicky, ale umožňuje spojenie s hudbou opery, ktorú milujem.

Ako vznikla postava hlavnej hrdinky? Kto Vás inšpiroval pri jej zrode?

Patrím medzi autorov, ktorí premietajú niektoré svoje vlastnosti do hlavnej postavy (úsmev). Takže určite mám s hlavnou hrdinkou zopár spoločných vecí, predovšetkým to, že obe milujeme hudbu a architektúru. Ale ide o mladšiu verziu môjho ja (úsmev).

Máte už na knihu nejaké reakcie od čitateľov, ktorí ju mali možnosť čítať?

Áno, a nesmierne ma tešia. Dovolím si pridať jednu z nich: „Úplne som sa ponorila do deja. Páčilo sa mi, že to nebola len romantika, ale že príbeh je prepletený dobrodružstvami a tajnými priestormi. Všetko je vskutku reálne a do detailov napísané, že som spoločne s Emou prežívala jej vnútorné rozbroje medzi vášňou, túžbou, strachom a pochybnosťami. Kniha je vynikajúco napísaná.“

Kde si môžu čitatelia Vašu knihe kúpiť?

Nájdu ju v internetových kníhkupectvách, a tiež na mojej stránke www.autorka.sk.

Príbeh v skratke:

To, čo začalo ako študentská stávka, prerastie do nečakanej zápletky priamo v srdci jednej z najkrajších stavieb Paríža – Opere Garnier. Mladá študentka architektúry Emma sa staví so svojimi spolužiakmi o to, kto strávi noc v nejakej známej budove. Ona si vyberie práve Operu. Nechajte sa vtiahnuť do tajných chodieb a spoznajte príbeh ženy, ktorá na tom najnepravdepodobnejšom mieste stretáva záhadného muža…

Úryvok z románu:

Prebudila som sa na veľkej drevenej posteli. Cítila som čudný vlhký pach a bola mi zima, napriek tomu, že som bola zakrytá dekou. Kde vlastne som? Skúšala som si spomenúť, ako som sa tam ocitla. Čo sa stalo? Zrejme som odpadla. Naposledy sa mi to stalo minulý rok cez skúškové, keď som celú noc nespala. Prišlo mi vtedy zle a stratila som na chvíľu vedomie. Bola to hyperventilácia. Veď naposledy som bola v chodbe... Našli ma tam ležať? Obzrela som sa okolo seba. Nachádzala som sa v nejakej zvláštnej miestnosti, ktorá bola slabo osvetlená dvoma malými lampami. Netušila som, koľko je hodín, či je noc alebo ráno, pretože tam neboli žiadne okná. Izba bola zariadená starobylým nábytkom. Stála tam knižnica plná kníh a nejaké sochy, ktoré vyzerali ako divadelné rekvizity. Prekvapila ma najmä prítomnosť dreveného starožitného piana, dokonca na ňom boli ešte mosadzné svietniky. Ničomu som nerozumela. Som ešte v Opere?