Spomínate si na známu kauzu? Európsky súd rozhodol! Toto je výsledok niekoľkoročného sporu

19. jún 2013 zostane Rómom z Moldavy nad Bodvou v živej pamäti ešte dlhé roky. V podvečer niekoľko dní pred letnými prázdninami prišlo do osady, v ktorej žije rómska komunita, 63 policajtov. 

Mužov nechali vyviesť z domov, obrátili ich tvárou k stene a prehľadali. Počas útoku došlo k násiliu, počas ktorého boli zasiahnuté aj deti a ženy. Policajti podľa oficiálnej verzie hľadali viacerých nezvestných. Rómovia sú však presvedčení, že v skutočnosti šlo o pomstu zo strany polície za rozbité čelné sklo a zábavu, ktorá sa odohrala večer predtým.

Prečo došlo k útoku?

V osade Moldava nad Bodvou žije asi 900 Rómov. Tvorí ju len niekoľko ulíc s chatrčami a poškodené bytovky. Rómovia, ktorí patria k vylúčenej komunite, sa tak s moldavskými obyvateľmi či policajtami dostali už neraz do roztržky. Zvyčajne šlo o menšie krádeže či hluk v osade, hlavne v čase organizovania zábavy. Tá predchádzala aj razii koncom júna 2013.

Na Rómov sa sťažovali Moldavčania pre hluk, zábavu ukončili až policajti. Podľa Rómov sa pri odchode policajtov stal nešťastný incident - niekoľko mladých Rómov hádzalo za odchádzajúcim autom kamene, pričom jeden z nich rozbil čelné sklo. Napriek tomu, že šlo o psychicky chorého muža, polícia ho zadržala a niekoľko mesiacov strávil vo väzení.

Na druhý deň sa polícia do osady vrátila. Tentokrát ich prišlo viac ako šesť desiatok a uskutočnili raziu, počas ktorej bolo zranené aj malé dieťa. Rómovia sa v strachu skryli do chatrčí, odkiaľ ich policajti vytiahli a viacerých mužov napadli obuškami a paralizérmi. Okrem zranení došlo i k ničeniu majetku a rozbíjaniu okien. Hneď po razii niekoľkých Rómov zatkli. V osade odvtedy vládne strach a obavy - ak Rómovia nemôžu veriť policajtom, na koho sa v prípade potreby obrátiť?

Rómov sa zastala aj ochrankyňa práv

Hrubý útok na rómsku komunitu odsúdila verejná ochrankyňa práv aj poslanec Peter Pollák, ktorý sa angažuje v otázke pomoci rómskej menšine. Vtedajšia ombudsmanka upozornila, že šlo o hrubé porušenie práv, dôrazne žiadala prešetrenie prípadu. Obvinení boli napokon samotní Rómovia. Údajne šlo o krivé výpovede, namierené voči verejným činiteľom. K takémuto názoru dospela polícia po tom, ako sa niektoré výpovede vypočúvaných Rómov nezhodovali a chýbali tiež kamerové záznamy. Polícia aj vtedajší Minister vnútra Róbert Kaliňák odmietli, že by šlo o nezvládnutie situácie zo strany polície. Dlhé roky tak čelili obvineniu šiesti obyvatelia osady.

Polícia sa do osady ani nevrátila, aby celý priebeh razie a sťažnosti Rómov prešetrila. Urobila tak až organizácia ETP a jej sociálni pracovníci zdokumentovali množstvo poranení, ktoré si obyvatelia osady po bitke odniesli, ale tiež zničené byty a chatrče. Rómom bola poskytnutá aj právna pomoc. Ako sa ukázalo, nesmierne potrebná. Súdy sa odmietli prikloniť na ich stranu a nedovolili napríklad viesť procesy v ich jazyku, hoci mnohí obyvatelia hovorili len po maďarsky. Sťažnosť Rómov zamietol aj Ústavný súd, zaujímavé je, že spis mal v danom čase už 1 500 strán.

Rozhodol až Štrasburg

Súd pre ľudské práva, na ktorý sa obrátila verejná ochrankyňa práv, vydal minulý týždeň rozhodnutie, ktoré zbavilo Rómov obvinení z krivej výpovede. Potvrdil slová Márie Dubovcovovej a jej nástupkyne na miesto ombudsmanky Márie Patakyovej, že obyvatelia osady boli vystavení neľudskému zachádzaniu a diskriminácii na základe svojho rómskeho pôvodu. Šesť obvinených dostane teda namiesto trestu odškodné vo výške 20 000 eur, a tiež nárok na úhradu súdnych trov vo výške 6 500 eur. Ministerstvo vnútra potvrdilo, že rozhodnutie zo Štrasburgu akceptuje. Prípad napadnutých Rómov je teda právne uzavretý. Nie však pre samotných Rómov, ktorý na raziu v osade spomínajú dodnes.

“Prišli do bytu a rozbili mi všetko. Rozbili mi okno, dvere, všetko. Sedem rokov žijem takto, v strachu. Nemôžem spávať. Šiel som k doktorovi, na psychiatriu, všade som chodil.” spomína na útok v Moldave jeden z obvinených - Róbert Rybár.

Milan Hudák, ďalší z obvinených, bol v čase útok študent na maďarskom gymnáziu, kam dochádzal denne 70 kilometrov. Keďže sa rozhodol študovať denne, štát mu odobral dávky pre rodinu, čiže na škole pokračoval iba s finančnou podporou súkromných osôb. Po ataku a následných súdnych procesoch školu zanechal. Dnes pracuje ako zdravotný asistent a snaží sa prispieť k zlepšeniu života v osade. Za odvahu vo výpovedi proti polícii, ktorá raziu zorganizovala, získal ocenenie Biela vrana.