Spevák Robo Šimko: „Hľadajme, čo nás spája a kašlime na to, čo nás rozdeľuje.“

Spevák Robo Šimko je známy z tretej série Slovensko hľadá SuperStar, v ktorej v roku 2007 skončil na úctyhodnom treťom mieste. Na slovenskej hudobnej scéne pôsobí so svojou rockovou kapelou Massriot, ktorá medzičasom vymenila niekoľkých členov a v januári vydala nový album s príznačným názvom „Bude to fajn“ v indie-folk-rockovom štýle.

Okrem toho sa Robovi dostalo minulý rok špeciálnej pocty. Po odchode speváka Kulyho z nitrianskej skupiny Desmod ho nahradil na pozícií hlavného speváka. O novom albume i aktuálnych hudobných projektoch nám porozprával v exkluzívnom rozhovore.

Mnohí vás poznajú ešte z tretej série slovenskej SuperStar, kde ste skončili na treťom mieste. Ako sa s odstupom času pozeráte na svoje účinkovanie v tejto súťaži?

Ako stále hovorievam, tá súťaž bola výborným štartovacím mostíkom na odrazenie sa. Superstar sama o sebe bola skvelá, ľudia tam boli úžasní a dokonca mi ostali aj výborné priateľstvá, ktoré pretrvali až dodnes.

Prihlásili by ste sa znovu, keby ste boli na rovnakej štartovacej dráhe ako pred rokmi? Rezonujú vo vás viac pozitívne či negatívne pocity pri spomienke na toto obdobie?

Bolo to krásne obdobie a určite by som sa prihlásil opäť. Keď si na to spomeniem, rezonujú vo mne len príjemné pocity. Keď aj bolo niečo zlé, tak už som na to zabudol a neriešim to. Pamätám si to pozitívne a rád sa k tomu vraciam.

Vaša kapela Massriot si prešla postupne zmenami v počte členov, z pôvodnej zostavy ste zostali len vy a pribudli dvaja noví členovia. Čo nové priniesli do skupiny, a ako fungujete ako trio?

Nuž, v tejto zostave sa nám funguje skvele. Najmä kvôli tomu, že bubeník Janko je môj synovec. Keď teda neposlúcha, poviem to mojej sestre – jeho mame. Keď som tvrdohlavý ja, povie na mňa svojej mame – mojej sestre. Žartujem. Určite tento rodinný aspekt zohráva dôležitú úlohu v našom profesionálnom súžití, no podstatné je, že funguje. Bubeníka teda poznám od narodenia a basgitaristu Miška od roku 2005. Nový Massriot je založený na skutočne stabilných základoch. Je to viac než kapela, je to doslova rodina, po muzikantskej stránke mám vedľa seba úžasných hudobníkov, ktorí sú veľmi talentovaní a cieľavedomí.

Len nedávno ste vydali svoj v poradí už piaty štúdiový album, ktorý ste nazvali „Bude to fajn“. Čo nové na ňom prinášate? Na albume avizujete zmenu hudobného štýlu. Ako ste sa dostali k aktuálnemu zvuku?

Ide tu nielen o umelecký, ale aj ľudský progres. Naše životy sa zmenili a to sme dali aj do našej hudby. Okrem toho sme chceli poskytnúť ľuďom viac než nejaké „krásne pesničky“. Sú tam skladby o láske, ktoré písal život sám. Okrem nich tam poslucháč nájde nádej, posolstvo ľudskosti, obrovské myšlienky o láske k prírode i návody na šťastnejší a plnohodnotnejší život.

Kto napísal texty k piesňam na albume? Ktorá z nich je pre vás najsilnejšia a máte k nej najhlbší vzťah?

Texty som písal s našim basgitaristom Miškom. Pre mňa je najväčšou srdcovkou asi pieseň Javisko. Je veselá, má neskutočný text a je absolútne jednoduchá. Treba ju vypočuť do konca, odporúčam.

Ako vznikla maďarská verzia piesne Bude to fajn? Ako sa vám spievalo v maďarčine?

Bude To Fajn je nosnou témou celého albumu. Mám maďarskú národnosť, tým pádom aj náš Jano má maďarské korene, dokonca aj Miško tam má nejaké korene. Prišlo nám teda vhodné spraviť aj niečo takéto a sme radi, že sa to za pomoci našich priateľov Andrisa Csikiho a Paliho Kovácsa z Budapešti aj podarilo.

Okrem toho v súčasnosti pôsobíte ako spevák skupiny Desmod. Ako ste reagovali, keď vás oslovili s touto ponukou?

Volal mi gitarista Rasťo a skoro som odpadol. Šli sme akurát ku svokre a len som čumel na balkónové dvere, ako keby ma niekto ovalil bejzbalovou palicou po hlave. Spracovával som tú informáciu a veruže i mal čo robiť.

Ako vnímate skutočnosť, že ste zaujali Kulyho miesto? Ste pripravený na to, že vás s ním budú porovnávať? 

Vnímam to ako osudovú záležitosť, ďalej to neriešim a Kulymu najmä prajem všetko dobré. S porovnávaním je to tak, že som naň bol pripravený už od pobytu s výhľadom na balkónové dvere u mojej svokry, takže v tomto smere je to absolútne v poriadku. Počítal som s tým, je to v podstate bežná záležitosť, hlavne v našich končinách, kde sa nestáva, že sa vymení spevák, ktorý je v podstate najviditeľnejšou tvárou skupiny.

V čom je práca s Desmodom iná v porovnaní s vašou domácou kapelou Massriot?

Nuž, to je neporovnateľné, je to úplne iný systém práce, je to žánrovo úplne inde, takisto aj celková filozofia oboch kapiel je odlišná.

Chystáte s Desmodom spoločný album?

Pravdaže, intenzívne na tom pracujeme a už čoskoro vyjde jeden veľmi silný, rockový album.

Ako vznikla spolupráca s kapelou Silband? Bola to jednorazová záležitosť či plánujete spolu hrávať aj pravidelne?

Potrebovali záskok za ich vtedajšieho speváka na Maratón mieru v Košiciach, takže ma oslovili v tejto jednorazovej záležitosti. Bolo to pár rokov dozadu a po roku od predmetnej spolupráce prišla ďalšia ponuka, respektíve poprosili ma o ďalší záskok, z ktorého sa neskôr vyvinula jedna krásna a dlhotrvajúca spolupráca. S nimi mi je fakt dobre, zas je to niečo úplne iné ako Massriot, či DESMOD a Robo Šimko. Baví ma to a pevne dúfam, že to ešte niekoľko dekád vydrží.

Dá sa vôbec skĺbiť vaša práca, účinkovanie v kapelách a súkromný život? Ako to všetko stíhate?

Skutočne netuším, ako to stíham. Toto je záhada, ktorú už ani neriešim. Skrátka idem a hotovo. Asi to je ten recept, ako to všetko zvládať. Skrátka neriešiť a ísť, čas všetko ukáže.

Ako na vás z hudobného hľadiska dopadla pandémia koronavírusu? Čo vás táto doba naučila?

Katastrofa! Pre hudobnú a celkovo celú umeleckú scénu je to katastrofa obrovských rozmerov, ktorej následky budeme znášať ešte pár rokov. Pravdaže to pocítili aj iné oblasti, nie iba kultúra. Táto doba ma však naučila, že ľudia sa vedia v zlých časoch zomknúť. Naučila ma, že nám asi až tak zle nebolo, pretože ako spoločnosť sme strašne rozdelení. Naučila ma tiež to, že všetko sa dá zvládnuť a tak vyzývam každého, kto číta tento článok, prosím, buďme ľudia a už sa viac nepolarizujme. Hľadajme, čo nás spája a kašlime na to, čo nás rozdeľuje.

Pred nedávnom ste v sebe objavili lásku k turistike. Stále vás to drží? Aké máte najbližšie cestovateľské a turistické ambície?

Milujem pobehovanie po horách a dolinách. Určite si chcem splniť svoje detské sny, ako napríklad Island, Nepál a podobne. Určite chcem čo najviac prechodiť Slovensko. Máme tak úžasnú krajinu a prírodu.

Ako sa vám momentálne darí v súkromnom živote?

Ako všade, aj v súkromí sa občas naskytnú prekážky a ťažšie chvíle, ale to patrí k životu. Najviac ma ženie vpred nejaký zvláštny druh sebamotivácie v súhre so sebareflexiou. Chcem sa posúvať ďalej a aj keď som šťastný, pretože naozaj som, viem, že stále dokážem byť ešte šťastnejší, stále môžem dosiahnuť ešte viac, a kým je tu tá možnosť, kým vládzem, vždy sa budem chcieť posúvať vpred. Vždy budem chcieť byť lepším hudobníkom, spevákom, človekom, manželom, otcom, synom. Vždy je čo zlepšovať. A tu mi napadá to známe: si spokojný s tým čo vidíš naokolo? Že nie? Parafrázujúc Ghándího, buď tou zmenou, ktorú túžiš vidieť vo svete.