Som typ človeka, ktorý nevie nečinne sedieť

Prvé moje stretnutie s pani docentkou Kubíkovou pred niekoľkými rokmi vo mne zanechalo výnimočný pocit. Pocit, že všetko, čo v živote budem chcieť dosiahnuť vlastným úsilím, aj dosiahnem.

Pani docentka Kubíková dokáže inšpirovať už len samotným rozhovorom s Vami. Má v sebe neskutočnú charizmu, vyžaruje z nej pokoj a pozitívna nálada, a aj napriek mnohým úspechom zostáva stále skromnou.

Som nesmierne vďačná, že si na mňa pani docentka našla čas aj napriek tomu, aká zvykne byť pracovne vyťažená. Pre mňa je energickou ženou, ktorá motivuje tisícky ďalších žien, študentov, lekárov, pacientov, či všedných ľudí...

V oblasti medicíny, či už chirurgia, onkologická chirurgia, alebo aj výchovnovzdelávacia  činnosť študentov LF UK ste významnou osobnosťou.
Čo Vám dáva chuť žiť?
Čo Vás poháňa vpred v takomto, neraz ťažkom povolaní?

Dá sa povedať, že všetky moje špecializácie by sa hodili viac mužom. Či chirurgia, onkológia alebo anatómia, ale som typ človeka, ktorý má rád akčnosť a triezve logické uvažovanie, a resp. aj pomerne rýchlo viditeľné výsledky. Chirurgia si vyžaduje po väčšine rýchle rozhodovanie, onkológia zas nasadenie čo najlepšej protinádorovej liečby, a potom treba dúfať, že pacienta zachránime, vyliečime alebo aspoň mu predĺžime život. A čo anatómia? Odovzdať študentom čo najviac, aby z nich boli úspešní a dobrí lekári. Keď to spolu skĺbim, samozrejme, rátam ešte do toho sledovanie úspechov mojej dcéry v práci, tak toto mi dáva silu a ženie ma dopredu.

Ako ste zvládli neustále sa vzdelávať, písať odborné publikácie, vyučovať študentov, pracovať ako chirurg, venovať sa rôznym projektom a workshopom, cestovať za vzdelaním do zahraničia a vychovávať dcéru?
Čo Vás motivovalo zvládať toľko neľahkých úloh naraz?

Som typ človeka, ktorý nevie nečinne sedieť. To mám asi po mojej mame. Čiže mnohokrát by som ani nemusela toľko pracovať a brať na seba toľko úloh, ale už som raz taká, a tešia ma úspechy. Keď som bola  na základnej či strednej škole, prihlásila som sa na všetky krúžky. Ostatné deti sa hrali. Pri výchove mojej dcéry mi veľmi pomáhala moja mama. Keď dcérka mala 11 mesiacov, vrátila som sa do práce a mama ju varovala. Aj napriek službám či písaniu odborných článkov som s dcérkou absolvovala všetky krúžky, takže videla som a vidím jej úspechy, a to ma nekonečne motivovalo.

V súčasnosti máte opäť dosť práce, keďže ste prezidentkou Top centra podnikateliek a zároveň Vás čaká inaugurácia na profesorku v odbore chirurgia.
Ako by ste motivovali mladé ženy zvládať toľko práce?

Áno, som prezidentkou Top centra podnikateliek (TCP), ale sama nepodnikám v ničom. Po smrti našej prezidentky dievčatá z TCP takto rozhodli a ja som to prijala. Je pravda, že mnohokrát v rôznych jazykoch sa musím naučiť napríklad aj o výrobe karavanov v Martine. Učila som sa to predtým, než sme išli do Petrohradu, či New  Yorku. Ale mám tie ženy rada a vážim si ich  húževnatosť i silu v podnikaní. Inaugurácia ma čaká, ale zatiaľ neviem kedy  to bude.

Ako motivovať mladé ženy? Nikomu nemôžete nakázať, rob toto alebo ono a budeš úspešná. Ak človek chce a vyberiete si nejaký vzor, tak tie úspechy prídu. Ale jeden úspech neznamená, že je už človek úspešný. Napríklad po získaní ceny Absolútnej Slovenky roka som cítila, že sa musím snažiť ešte viac, aby som ľudí, ktorí mi verili, nesklamala a dokázala im, že si tú cenu naozaj zaslúžim.

Čo vo Vás zanechalo najľúbeznejší pocit vo Vašej kariére?
Kedy ste si povedali, že Vaša práca stojí za to?

Najľúbeznejší pocit v mojej kariére? Je ich niekoľko. Keď vidím lekára, ktorý je úspešný a keď sa stretneme, mi povie, že je to aj vďaka mne, lebo som mu bola vzorom. Keď mám mamu náhodou v nemocnici a medici na stážach zistia, že je to moja mama, tak ona mi s úsmevom hovorí, že jej už 20-krát merali tlak, čo je úsmevné. Ale to dokazuje, že si ma vážia. A krásne tiež bolo, keď ma mama videla prvýkrát robiť promótorku na LFUK, na ktorú som sa dostala na tretí pokus. A keď som robila 8 rokov študijnú prodekanku, prihovárala som sa na prijímacích pohovoroch a hovorila študentom, aby neboli nešťastní, ak by sa aj hneď na štúdium nedostali... Veď aj ja som sa dostala až na tretí pokus. A ďalší krásny pocit je, keď skúšam a na skúške mi povie študent, že: „...viete, keby ste nám váš príbeh nepovedali, tak tu nie som, lebo by som sa opakovane nepokúšal o Lekársku fakultu.“ A to ma vždy poteší...

Opísali by ste, prosím, Váš projekt - ako funguje darcovstvo tiel pre zabezpečenie výučby medikov?
Ako motivovať ľudí, aby svoje telo darovali na výskum? Kam sa treba prihlásiť?

Darcovstvo tiel je dôležité pre praktickú výučbu anatómie ľudského tela. Anatómia je základ medicíny, preto som vďačná každému darcovi. Darcom môže byť každý. Postup je, že príde na náš ústav, vypíše príslušný formulár a my ho zaradíme do databázy darcov. Oboznámi to nejakému príbuznému a keď príde ten koniec, zavolajú nám a naši pracovníci si telo prevezmú. Nič zložité. A keby sa darca rozhodol to zmeniť, z našej strany nevyžadujeme nič. Je to opäť jeho rozhodnutie. A samozrejme, za telesné pozostatky sa nič nevypláca. A motivácia? Hovorí o nej nadpis na mramorovej tabuli pri vchode na Anatomický ústav: „Vďaka všetkým tým, ktorí sa rozhodli po smrti darovať svoje telo na účel vedy, aby anatómia mohla byť miestom, kde mŕtvi učia živých.“

Kto je doc. MUDr. Eliška Kubíková, PhD.?
Získala dva tituly docent – s odstupom šiestich rokov, bola 8 rokov študijnou prodekankou pre výchovno-vzdelávaciu činnosť, pre kvalitu a modernizáciu štúdia na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, napísala viac ako 300 vedeckých a odborných publikácií a organizovala niekoľko workshopov na tému darcovstva tiel - pre zabezpečenie výučby medikov.

Vídať ju môžete aj na televíznych obrazovkách, napr. v RTVS, TV Markíze, TV Joj a TA3, kde si ju ako odborníčku pozývajú, aby sa vyjadrila na konkrétnu aktuálnu medicínsku problematiku.

Nadobudla niekoľko významných ocenení nielen v rámci Slovenska. Získala napr. titul Slovenka roka v odbore zdravotníctvo a Absolútna Slovenka roka (za rok 2013), ďalej Cenu rektora za pedagogickú a výchovno-vzdelávaciu činnosť a Cenu Americkej asociácie lekárov (za rok 2018).

Hlavná fotografia: s povolením E. Kubíkovej