Slovenské studne ukrývajú rôzne historické tajomstvá. Poznáte ich?

V minulosti boli studne hlavným zdrojom zásobovania ľudí pitnou vodou. Mnohé z nich sa zachovali dodnes.

Niektoré sa nachádzajú vo dvoroch, iné vo vnútorných častiach domov, ďalšie sa stali súčasťou interiérov kaviarní a reštaurácií.

V Bratislave je šesťdesiatšesť studní

Prvý verejný rozvod pitnej vody v Bratislave bol vybudovaný v druhej polovici 19. storočia. Mestský vodovod však zásoboval vodou iba centrum mesta. Ostatné mestské časti boli naďalej odkázané na svoje lokálne zdroje. Obyvatelia obcí Jarovce, Čunovo či Rusovce mali zväčša pri domoch vykopané vlastné studne. Archeológ Branislav Lesák tvrdí, že v tom čase mal v meste studňu každý dom, niekedy boli dokonca na jednej parcele aj dve či tri studne.

Napriek tomu, že v Bratislave bolo objavených až 66 stredovekých studní, väčšina z nich je dnes už bez vody. Pramene buď vyschli, alebo zmenili pre rôzne prekážky tok. Výstavba rôznych objektov v suteréne mesta spôsobila, že podzemná voda začala vyrážať aj tam, kde nemala a zo studní sa postupne vytratila. Pamiatkari už roky upozorňujú, že objaveným studniam v Bratislave sa nevenuje dostatočná pozornosť. Sú presvedčení, že ich úprava a následná propagácia by zvýšila záujem turistov a zvýraznila historický ráz mesta v častiach, kde sa nachádzajú. Príkladom môže byť verejná studňa na Primaciálnom námestí alebo nasvietené studne na Sedlárskej ulici a na Hlavnom námestí. Turistický sprievodca Bratislavou uvádza, že najhlbšia studňa v Bratislave sa nachádza v areáli Bratislavského hradu a je hlboká 85 metrov. Podľa rovnakého zdroja, najstaršou je pravdepodobne studňa na nádvorí Academie Istropolitany.

Najhlbšia studňa na slovenských hradoch

Najhlbšiu studňu zo všetkých slovenských hradov má Krásna Hôrka. Tvrdí to bývalý architekt Peter Kucharovič, ktorý dal urobiť jej prieskum. Podľa tohto prieskumu by studňa mala mať hĺbku 135 až 140 m. V súčasnosti je asi do výšky 40 metrov zasypaná stavebnou sutinou, ktorá by ale mala byť v rámci rekonštrukčných prác odstránená.

Studňa lásky

Túto historickú studňu nájdete na Trenčianskom hrade a viaže sa k nej jedna z najstarších a najkrajších slovenských povestí.

Za čias uhorského palatína Štefana Zápoľského (1434 – 1499) bola na Trenčianskom hrade zajatá manželka tureckého vojenského veliteľa pašu Omara. Aby ju vyslobodil, sľúbil hradnému pánovi vykopať do skaly studňu, čím by sa hrad stal nedobytný. Podľa povesti kopal tri roky spolu so svojimi 300 druhmi do hradnej skaly, až kým sa objavila voda. Pri ťažkej práci prišli o život takmer všetci jeho spolubojovníci. Pred tým, než si milovanú Fatimu odviedol domov, povedal Zápoľskému: „Vodu síce máš, ale tvoje srdce je tvrdšie, ako tá skala.“

Oslobodená Fatima na ceste z hradu stratila svoj závoj. Na mieste, kde sa zachytil o krovie postavili hostinec a nazvali ho Závoj. Dnes je z neho najstaršia trenčianska reštaurácia, ktorá po rozsiahlej rekonštrukcii dostala meno Fatima.

V skutočnosti to so studňou nebolo tak, ako rozpráva povesť. Začiatkom 30. rokov 16. storočia začali studňu kopať vojaci habsburskej posádky hradu spolu s poddanými Trenčianskeho panstva. Trvalo im takmer 40 rokov, kým sa prekopali  do hĺbky 80 metrov pod povrch skaly. Prácu dokončil Alexius Thurzo až okolo roku 1570. Na prameň síce nenarazili, ale úroveň stečenej dažďovej vody v tomto umelom rezervoári bola dostatočná na to, aby v prípade obliehania hradu uhasila smäd všetkých jeho obyvateľov.

Prečo hádžeme do studní mince

Hádzanie mincí do studní je zvyk starý ako ľudstvo samo. Prvé zmienky o ňom pochádzajú z obdobia, keď kočovné kmene putovali po Európe a hľadali zdroje pitnej vody. Ak vodu našli verili, že je to dar od bohov a chceli zaň poďakovať. Hodili do objaveného vodného zdroja mincu, ako odmenu za prejavenú priazeň. Neskôr, keď sa kočovníci usadili v malých osadách a vykopali si prvé studne, tento zvyk pretrval a s malými obmenami sa dodržiava i dnes.

V studniach a fontánach známych turistických destinácií sa ročne zhromaždí množstvo mincí v hodnote tisícok až stotisícok eur. Dôvody sú rôzne. Napríklad, návštevníci Ríma hádžu do fontán mince, aby sa na toto krásne miesto opäť vrátili. Iní zas veria, že ak hodia do fontány mincu, nájdu si priamo v Ríme pravú lásku.

Najnavštevovanejšou  a najkrajšou fontánou na svete je vraj talianska Fontána Di Trevi v Ríme, ktorá sa môže pokojne pochváliť aj titulom najbohatšia. Turisti do nej v minciach hodia každý rok približne milión eur. Napríklad v roku 2011 to bolo 951 tisíc eur. Peniaze z Fontány Di Trevi však nesmie „loviť“ hocikto. Fontána je prísne strážená a ak sa niekto pokúsi z nej mince neoprávnene vybrať, hrozí mu väzenie.

Kam teda putujú mince z fontán a studní? Väčšina tých, ktoré sa z fontán vyzbierajú, smeruje do charitatívnych organizácií. Mince z Fontány Di Trevi vyberá miestna katolícka charita, ktorá vďaka takto získaným finančným prostriedkom otvorila v roku 2008 supermarket s lacnými potravinami pre ľudí v núdzi.

Fontány na Slovensku sa nemôžu popýšiť takými obrovskými sumami, ako tie zahraničné, napriek tomu majú aj u nás mince zo studní a fontán prospešné využitie. Podľa informácií Národnej pokladnice sú mince zo slovenských fontán postupne vyberané a používané na ich údržbu. Vďaka tomu získavajú šancu na ďalšie splnené želania ľudia, ktorí do nich hodia pre šťastie vlastnú mincu.

Pitná voda z vlastnej studne

Na Slovensku je väčšina obyvateľov zásobovaná pitnou vodou z verejných vodovodov. Napriek tomu sú u nás oblasti, v ktorých je vlastná studňa nevyhnutnosťou. Ako zdroj pitnej a závlahovej vody sú využívané v domácnostiach, neobídu sa bez nich ani chalupári či záhradkári.

Vlastná studňa má nesporne niekoľko výhod. Odberateľ nie je závislý na dodávke vody z verejného vodovodu a v ideálnom prípade ušetrí aj na neustále rastúcich cenách vody. Pri rozhodovaní, či využívať vodu na pitné účely z vlastnej studne alebo z verejného vodovodu treba brať do úvahy  všetky výhody i nevýhody. Voda zo studne môže na jednej strane prinášať benefit čerstvosti a príjemnej chuti, ktorá nie je ovplyvnená vodárenskými úpravami a dlhou cestou k spotrebiteľovi. Na druhej strane kladie na majiteľa určité povinnosti. Patrí medzi ne správne vybudovanie studne, jej údržba, vrátane kontroly kvality vody. Všetky tieto požiadavky si vlastník studne musí zabezpečiť a hradiť sám.

Naproti tomu, voda z verejného vodovodu je pod neustálou kontrolou jej dodávateľov i orgánov verejného zdravotníctva, ktoré pre overenie jej kvality vykonávajú vlastné rozbory. Za obdobie rokov 1998 – 2015 bolo na Slovensku zaznamenaných 26 epidémií, pri ktorých bola príčinou prenosu pitná voda. Iba v 3 prípadoch bola na vine pitná voda z verejného vodovodu.

V článku boli použité ilustračné obrázky.