Slovenka Janka a jej spomienky na Vietnam: „Je to láska na celý život.“ (1. časť)

Cestovateľka Janka má dušu veľkého dobrodruha. Nedokáže obsedieť doma a pre svoj život vyhľadáva cudzie krajiny. Okrem Slovenska žila v Poľsku, v Moldavsku, v Indonézii a naposledy vo Vietname. Návšteva Ázie ju lákala už dávno, najmä vďaka dokumentárnym cyklom Davida Attenborougha alebo knihám Anthonyho Bourdaina.

Napriek tomu, že je teplomilný človek, paradoxne sa na dva roky usadila vo vietnamskom Hanoji na severe krajiny, kde je v zime nosenie hrubej bundy úplne bežné. Žiadnu zo svojich životných zastávok neľutuje a verí, že sa objavia aj ďalšie. Zastáva názor, že každý človek by mal skúsiť štúdium alebo prácu v zahraničí. Cestovanie je pre ňu nesmierne obohacujúce. Od poslednej skúsenosti vo Vietname si o to viac váži, čo u nás doma všetci dostávame do vienka - od pitnej vody, po čistý vzduch. 

Prečo ste sa rozhodli vycestovať do Vietnamu a čo vašej ceste tam predchádzalo?

Vietnam som si zamilovala už počas svojej prvej návštevy na jar 2018 ako turistka. V lete 2018 som vycestovala cez program Darmasiswa do Indonézie, kde som študovala indonézsky jazyk, turizmus a kulinárstvo. Počas štúdia sme mali absolvovať aj stáž podľa vlastného výberu. Keďže študenti z mojej školy chodili aj do okolitých krajín v rámci Juhovýchodnej Ázie, vybrala som si Vietnam, Hanoj. Predtým som ako turistka navštívila len juh Vietnamu a ťahalo ma to viac na sever. Sama som si našla stáž v oblasti turizmu, vybavila papiere, zbalila batoh a odišla. Pre viacero dôvodov som sa rozhodla ostať tam dva roky. Na Slovensko som sa vrátila na konci novembra 2020.

Žili ste predtým aj v inej zaujímavej krajine? Čomu ste sa tam venovali?

Žila som v Poľsku, či už vďaka programu Erasmus v mestách Toruň a Częstochowa alebo neskôr pracovne v Krakowe. Po skončení vysokej školy som si dala ročnú prestávku a išla do Moldavska cez program Európska Dobrovoľnícka Služba, kde som vypomáhala v psom útulku a na slovenskej ambasáde. Každá krajina mi dala veľa. Zlepšila som si angličtinu, myslím si, že som vďaka tomu otvorenejšia a tolerantnejšia. A hlavne môžem povedať, že mám kamarátov po celom svete, sme v kontakte a navštevujeme sa. Myslím si, že každý človek by si mal vyskúšať život v zahraničí.

Ako na vás zapôsobila miestna vietnamská kultúra? Majú tam nejaké svoje špecifiká, ktoré vás prekvapili?

Vietnam je láska na celý život, aspoň pre mňa. Je to krásna krajina, na mape vyzerá tak úzko, ale rozdiely medzi regiónmi, etnikami, rečami, prízvukmi, jedlami ... tá rozmanitosť je neskutočná. Ľudia sú srdeční a pracovití, s veľkým zmyslom pre rodinu. Milujú deti a je tam aj vidieť boom v pôrodnosti. Sama som tam bola na vietnamskej svadbe, neskôr aj na oslave jednomesačných narodenín ich dieťaťa. Áno, jednomesačných. Kvôli odlišnému náboženstvu oslavujú veľa vecí inak a v inej dobe ako my, keďže prevažuje budhizmus. Ich najväčší sviatok sa volá Tet a pripomína naše Vianoce a Nový rok dohromady. Na základe tohto kalendáru si páry plánujú svadby alebo pôrody. Niektorí ľudia tiež veria, že počas tzv. mesiaca duchov, čo je siedmy mesiac lunárneho kalendára, okolo konca augusta, netreba duchov provokovať napríklad sušením bielizne vonku v noci, zdvihnutím peňazí zo zeme, plávaním. Toto je ale extrém.

Bolo jednoduché adaptovať sa na ich kultúrne prostredie?

Ja rada objavujem všetko od jedál, po zvyky a kultúru. Mala som šťastie na kolegov a kamarátov, ktorí boli moji „sprievodcovia”, navyše v Hanoji je veľa expatov – cudzincov, ktorí sa usadili v zahraničí, takže človek rýchlo zapadne. Najviac ľudí tam učí angličtinu, keďže za 1 hodinu dostanú od 17 do 30 dolárov a s tamojšími nákladmi je to sveta žiť. Len pre obraz, miestna mena je Vietnamský dong, aktuálne dáte za 27 000 dongov 1 euro. Streetfood stojí od 20 až 50 000 dongov, západné jedlo typu pizza a burger od 100 do 200 000 dongov, jedna jazda na motorke cez dve tri mestské štvrte, ktorá slúži ako naše taxi, ale v tamojšej doprave je oveľa rýchlejšie, približne 15 až 40 000 dongov, nájom izby 4 až 6 000 000 dongov, nájomné apartmánu 8 až 15 000 000 dongov. Samozrejme, mesačné náklady záležia na človeku a jeho životnom štýle. Ja sa viem prispôsobiť a najviac mi chýba asi čerstvé exotické ovocie. Keď som žila tam, chýbali mi najviac kvalitné syry.

A bolo niečo čo vám vyslovene prekážalo?

Asi len znečistenie vzduchu, s ktorým Hanoj dosť bojuje. Vlastne ešte vlhkosť vzduchu a z toho vznikajúca pleseň.

Aké miesta ste precestovali vo Vietname. Ktoré z nich vás uchvátilo najviac?

Z najzaujímavejších miest by som spomenula na severe určite hlavné mesto Hanoj, kde sa dá stále nájsť historická atmosféra v malých uličkách. Je tam veľa vodných plôch a parkov, výborné jedlo, no vyrastajú tam aj moderné budovy, hostely, hotely, konajú sa tam rôzne párty a stretáva sa tu komunita zahraničných ľudí. Ďalej Ninh Binh a Trang An známy pre komplexy chrámov a plavbu po rieke. Ninh Binh sa volá aj vnútrozemská Halong Bay. Mimochodom, natáčal sa tu film Kong: Skull Island. Netreba vynechať ani Bai Tu Long Bai, časť slávnej zátoky Halong Bay, v ktorej má právo na plavbu menej spoločností, a preto nie je taká preplnená. Ha Giang je najsevernejšia provincia a stála som doslova pri hranici s Čínou. Kto si tam prenajme motorku, môže sa pripraviť na nonstop spadnutú sánku. Krásne hory, horské priechody, neuveriteľné stúpania a klesania, ryžové políčka, ľudia z etnika Hmong, zvedavé deti. No treba brať do úvahy počasie, svoje schopnosti a mať dobré poistenie. Dni zakončené ubytovaním v tradičných privátoch s chutným jedlom a ryžovou pálenkou, ktorú tam volajú „šťastná voda”, sú nezabudnuteľné.

V strednej časti Vietnamu mám najradšej Hue a Hoi An. Hue je staré cisárske mesto, kde má viacero cisárov hrobky a odporúčam ich navštíviť. Hoi An má zas prezývku Benátky Ázie. Pohľad na žlté domy z koloniálnej éry a visiace farebné lampióny, odrážajúce sa na hladine vody je magický. Odporúčam výlet loďkou, ochutnať rezance Cao lầu alebo si dať niečo ušiť v jednej z mnohých krajčírskych dielní. Obe z týchto miest majú vhodné podmienky pre cyklistov a Hoi An má pláž, takže sa tam nájde niečo pre milovníkov objavovania aj vylihovania.

No a na juhu je môj najmilovanejší Phu Quoc, najväčší vietnamský ostrov, ktorý sa nachádza hodinu lietadlom od Ho Či Minhovho mesta. Má pekné pláže s morskými hviezdicami, chutné morské plody a zaspávanie v bungalovoch za cvrlikania cvrčkov, čo viac si priať.

Aký bol váš najdobrodružnejší zážitok v tejto krajine?

Pri tom, aká šialená je tam doprava, tak asi každá jazda na motorke. Každopádne, najviac si cením také magické a vtipné momenty, ako vypúšťanie malej korytnačky do voľnej prírody, záchranu teliatka z hotelového bazéna, ľudoprázdnu pláž s bielym pieskom, objatie od babičky, ktorá mi predala bagetu, zmoknutie na Foresta Gumpa, grilovačky s kamarátmi, pitie hadieho vína, vyhadzovanie škorpióna z kúpeľne. Alebo také dva až tri zriedkavé momenty, keď som stretla postaršieho Vietnamca, ktorý študoval v Československu, s ktorým sme sa porozprávali.

Stretávali ste sa tam len s cudzincami či snažili ste sa zapadnúť skôr medzi miestnych obyvateľov?

Mala som tam približne päť bližších miestnych kamarátov a super kolegov. S Vietnamkou som pár mesiacov aj bývala. To ona ma pozvala na svadbu a oslavu spomínaných narodenín dieťaťa, čo podkladám za veľkú česť. Môj posledný deň som sa rozlúčila aj s jej rodičmi, bolo to emotívne. Verím, že sa ešte stretneme. No áno, viac som sa stretávala s expatmi, či už z Českej republiky, Francúzska, USA, Anglicka, Škótska, Írska, Egypta, Kanady, ale i Madagaskaru. Pre väčšinu z nich som bola prvá Slovenka, ktorú spoznali.

Vietnam je známy chaotickou dopravou a nerešpektovaním akýchkoľvek dopravných predpisov. Ako to na vás pôsobilo?

Dopravné predpisy? Čo to je? :-) Zo začiatku to na mňa pôsobilo šialene, no človek si zvykne a nakoniec príde na to, že je to organizovaný chaos. Najviac ma fascinovalo, čo všetko dokážu naložiť na motorku. Päť členov rodiny, živé prasa, druhú motorku. Jediné, čo by ma potešilo je, keby viac používali helmy a nenáhlili sa. Je lepšie stratiť minútu v živote ako život v minúte.

Druhú časť rozhovoru si môžete prečítať už zajtra. :-) 

Dozviete sa nielen veľmi zaujímavé informácie o Vietname a protipandemických opatreniach, ale tiež to, či Janka ľutuje návrat na Slovensko, s kým prežila najemotívnejšiu rozlúčku, a taktiež prečo sa do tejto krajiny plánuje vrátiť.