Šimon Ferstl: "Divadlo funguje vždy tu a teraz, preto má hovoriť o témach, ktoré sú tu a teraz."

Dnes sa už iba veľmi málo ľudí skutočne zaujíma o divadlo. Áno, navštevujeme síce rôzne divadelné predstavenia, ale o divadle ako takom, nevieme v podstate nič, pretože o samotnom divadle sa takmer nerozpráva.

Najviac sa asi zabúda na jeho históriu, o mnohých zaujímavostiach nehovoriac. Preto by sme vám, prostredníctvom nasledujúcich riadkov, radi priblížili históriu divadla. O nej nám porozprával herec Šimon Ferstl a okrem množstva zaujímavých informácií sme sa dozvedeli aj niečo viac zo života herca.

Šimon Ferstl je herec, pôsobiaci v nezávislých divadlách na Slovensku. Je taktiež jedným zo zakladateľov Divadla DPM. Vyštudoval VŠMU v Bratislave, momentálne pôsobí ako herec a pedagóg v divadelnej škole Ludus.

Divadlo nás sprevádza od počiatku. Prvé divadlo nachádzame v Starovekom Grécku. Nebolo to však divadlo, aké v súčasnosti poznáme. Vznikalo z predstáv animizmu. Ľudia si predstavovali nadpozemské sily a tie znázorňovali pomocou masiek bohov, démonov a dokonca i zvierat. Maska je najstarší dôkaz o existencií divadla. Prvé divadlo vzniklo na Kréte a bolo to antické divadlo. Námety dnešných scenárov ovplyvňuje politické dianie či problémy v medziľudských vzťahoch. Ako to vidíš ty?

Aj vtedy mali ľudia rôzne svoje problémy a potrebovali ich niekomu prisudzovať. Keďže ale nemali jasno vo všetkých fyzikálnych, ale aj ľudských zákonoch, tak ich pripisovali nejakej mágií. Potrebovali prosto nájsť zdroj tých problémov, ktorým nerozumeli. Dokážem sa do tých predstáv vcítiť, lebo aj dnes je veľa vecí nejasných a hlavne, je stále veľa vecí ako keby nezrozumiteľných. Nerozumieme, prečo sa veci dejú tak ako sa dejú, prečo sa ľudia správajú tak ako sa správajú. Musíme používať istú dávku predstavivosti a vyťahujeme všetkých tých duchov a démonov. V podstate ide o niečo, čo stále robíme, akurát v zredukovanejšej, západnej verzii.

Keď sa ľuďom v Starovekom Grécku zapáčilo divadlo, hrávali aj celé dni bez prestávky. Ako je to dnes? Máš aj ty túto skúsenosť ?

Festivaly, jasné. Určite sa to však nedá porovnať s tou antickou skúsenosťou. Ale mám skúsenosti s pravidelnejším hraním. Je to trošku závisť smerom do toho Grécka. Vezmime si oslavy boha Dionýza, alebo všetky tie ostatné udalosti, kedy sa médium koncentrovalo len na to divadlo. Bola to jediná akcia v tej chvíli. Predstav si, že máš jeden festival, ale nemáš celý rok notebook, Netflix a všetky tieto veci. To nadšenie hrať, respektíve všetko sledovať, je veľmi silný zážitok. Nesie to povznášajúci podtón, myslím, že to bola doba, kam by som sa chcel ako herec preniesť.

Máš pravdu, to by som aj ja chcela zažiť. Asi nie ako herečka, ale ako diváčka by som si to rada pozrela.

No určite nie ako herečka, to by nebolo možné, nakoľko v tej dobe divadlo hrali len muži.

Prvá žena – herečka, si zahrala v komédií o dosť neskôr. Komédia vznikla v Taliansku a v nej už dostali príležitosť aj ženy. Myslíš, že sa divadlo vypracuje na takú úroveň, že budú môcť hrať ženy mužské postavy?

Musím povedať, že som už videl inscenáciu berlínskeho divadla, kde Ježiša hrala žena. To je asi najvýraznejší vrchol opačného ponímania. Ježiš je práve na vrchole ľudstva. Deje sa to. Je však dôležitý kontext tej kultúry, v ktorej sa nachádzame. V západnom súčasnom divadle je tento trend už zabehnutý, dokonca by som povedal, že je bežný. Neviem kedy sa to stane na Slovensku, pretože u nás, keď sa pohrávaš s pohlavím, tak niečo tou správou ako keby podčiarkuješ. Myslím to tak, že dané postavy hrajú ženy, pretože zdôrazňujeme to a to. Keď sa táto fáza v našej spoločnosti, ktorá je veľmi hierarchizovaná a roľovo diferencovaná pominie, bude to téma spoločensky vyriešená.

V stredoveku, keď cirkev začala považovať divadlo za „pohanské“, tak herci hrávali v kostole. Divadlo bolo súčasťou omše. Hral si už niekedy v kostole?

Ja úplne rozumiem tomu, prečo hrávali v kostoloch. Omše už neboli len o tom, že ja čítam a vy počúvate. Kostol vlastne využíval hercov, proti ktorým bojoval, vo svoj vlastný prospech, aby omše boli pre veriacich zaujímavejšie. V biblii je tých príbehov  naozaj dosť a sú veľmi pestré. Viem si predstaviť, že by sa dali preniesť do divadelného umenia aj dnes. Dokonca sa to deje. Napríklad v Čechách, herci nezávislých divadiel takto bežne hrávajú. Nie síce biblické príbehy, no využívajú kostoly ako divadelný priestor. U nás sa, povedzme, hráva v kaplnke na Klariskách. Uskutočňujú sa tam koncerty i predstavenia, ktoré sú tematicky neobmedzené. My hrávame v Synagóge.

My. Tu už sa dostávame k téme, kto MY, teda kto VY?

Existuje divadlo, ktoré sa volá Divadlo Petra Mankoveckého. Toto divadlo vzniklo na VŠMU v roku 2015. Ja som bol pri založení, mám na mysli ideové založenie, ktoré vzniklo v krčme, teda presne tam, kam tieto debaty patria. Táto debata sa však dostala do reality, nebola to tá krčmová debata, ktorá tam ostala. Myslím, že tento nápad vznikol dokonca pri káve. V tej konkrétnej krčme sme počas celej vysokej školy mali niekoľko rozhovorov. Človek si ale časom uvedomí, koľko z nich je ozaj splniteľných a dôležitých. Založili sme občianske združenie, ktoré je nezávislým divadlom, a tak to funguje do dnešného dňa. Medzitým sme však začali formovať aj ideu tohto divadla a zistili, že chceme oživovať nedivadelné priestory. Dostali sme sa do rôznych opustených budov, naposledy do synagógy v Stupave. Tematicky sa snažíme hľadať v autorských textoch a v súčasných témach, no nájdu sa tam i klasické diela, poukazujúce na súčasné problémy. Chceme byť divadlom doby, v akej sme, a rozprávame sa o témach, ktoré hýbu spoločnosťou. To je základ divadla, ako aj to, že je zrkadlom spoločnosti. Vtedy má zmysel.

Divadlu sa nestane to, čo sa stane knihe, filmu, obrazu či hudbe, že je vo svojej dobe nepochopená a až neskôr objavená. To sa môže stať všetkým ostatným odvetviam umenia, ale divadlu nie. Akonáhle má divadlo derniéru, tak je koniec. Môže sa spraviť akokoľvek silný záznam, vždy je to už len záznam toho predstavenia. Človek si tým iba pripomenie nostalgiu toho, že tam sedel. Zážitok sa preniesť nedá. Divadlo funguje vždy len tu a teraz, a preto by malo hovoriť o témach, ktoré sú tu a teraz. :-)