Silvia Macková – finančná poradkyňa, ktorej maľby nosia na tričkách zahraničné hviezdy

Medzi členkami Mensy nájdeme mnoho všestranne zameraných žien, ktoré majú nielen zaujímavé povolania, ale i záľuby. Silvia Macková sa v profesnej oblasti venuje hypotékam. Miluje čísla a striktne dané pravidlá.

Popri tom prezentuje aj svoju kreatívnu stránku. Už od detstva je jej najväčším koníčkom maľovanie. Jej diela sa dostali napríklad k umelcom takých zvučných mien, akými sú Meryl Streep, Mary McDonnell, Lucii Bílej, ale i k političkám Monike Beňovej, či k našej prezidentke Zuzane Čaputovej.

Vašu kariéru ste zamerali na financie a finančné poradenstvo. Ako ste sa dostali k tejto práci, a prečo ste si zvolili práve túto oblasť?

Vyplynulo to prirodzene v nadväznosti na štúdium strednej školy, ktoré bolo zamerané na bankovníctvo. Hneď po skončení školy som sa zamestnala v jednej z najväčších bánk. V tomto sektore som strávila veľa rokov, vystriedala rôzne pracovné pozície a špecializácie. Tými najzaujímavejšími boli pre mňa investície do cenných papierov a hypotéky. Po odchode z bankového sektora som sa preto rozhodovala medzi týmito dvoma smermi a vyhrali hypotéky. Špecializáciu na vysokej škole som si rovnako zvolila v kombinácii s finančným manažmentom, no zatiaľ čo moji spolužiaci odpovedali pedagógom na otázku, prečo sa rozhodli na danej škole študovať tým, že očakávajú kariérny postup alebo zvýšenie mzdy, moja odpoveď bola – pretože ma to baví. Mám rada prácu s číslami, hľadanie logických argumentov, robenie komparácií, predikcií s výberom toho najlepšieho riešenia z dostupných. Aj v tomto čase pandémie, keď študenti z okruhu mojich známych zostali na dištančnom vzdelávaní, pomáham niektorým s matematikou a štatistikou. Je to dobrý pocit, keď mi potom povedia, ako skúšku zvládli.

Pri poradenstve sa venujete prioritne hypotékam. Čím sú pre vás zaujímavé?

Hypotéky sú veľmi rôznorodé. Síce by sa mohlo zdať, že ide napríklad len o kúpu nehnuteľnosti, ale tým, že ľudia sú rôzni, majú rôzne očakávania, nastavenia, tak aj produkt sa musí hľadať tak, aby im najlepšie zapasoval. Nie všade sa dá všetko riešiť, preto je potrebné poznať do detailov nastavenie produktov bank, fungovanie inštitúcií ako takých, spolupracovať s kvalitnými bankármi, poistnými maklérmi, mať dostatočné informácie od klienta aj o tom, čo plánuje do budúcna a podľa toho mu poradiť, čo je pre neho najvýhodnejšie. Niektoré prípady sú jednoduchšie, niektoré komplikovanejšie, ale o to zaujímavejšie. A čo môže byť lepšie než plniť sny, v tomto prípade o bývaní. Tým, že starostlivosť o klienta je dlhodobá, pretože chcem, aby mali dobre podmienky počas trvania celej hypotéky, tak sme si s niektorými za tie roky vybudovali aj kamarátske vzťahy.

Čo by ste poradili ľuďom, ktorí zvažujú hypotéku? Kde najčastejšie robia chyby a prichádzajú tým o lepšie ponuky, prípadne im z toho dôvodu banky zamietajú žiadosti?

O chybách, ktoré robia, by sa dalo rozprávať veľa. Určite by som im poradila, aby sa obrátili na dobrého finančného poradcu, ktorý sa v problematike naozaj vyzná. Človek v obleku neznamená automaticky vysokú odbornosť. Ideálne hľadať cez referencie známych. Síce v spoločnosti panujú predsudky, že klient, ktorý rieši hypotéku cez finančného poradcu, môže získať horšie podmienky, ale nie je to tak. Sprostredkovateľ, ktorý sa problematike zodpovedne venuje, pozná trh a ako som spomínala v predošlej otázke, dokáže klientovi vybrať najlepšie ponuky, plus mu ušetrí kopec času, ako keby sám obiehal banky a aj tak by nezískal všetky potrebné informácie. Naoko dobrá ponuka prezentovaná bankou nemusí byť v konečnom dôsledku taká výhodná. Môžu tam byť skryté poplatky alebo produkty, ktoré hypotéku zbytočne predražujú. Rovnaká úroková sadzba v dvoch bankách neznamená rovnaký zostatok pri výročí fixácie. Klient, ktorý si rieši hypotéku sám, by mal počítať s tým, že nie každý pracovník banky má dostatočné znalosti o produkte. Navyše bankári majú stanovené vysoké plány, ktoré musia plniť a plány idú občas nad záujem klienta. Z nezáväznej ponuky sa potom ľahko stane zamietnutý úver a z toho plynú klientom problémy v budúcnosti. Veľakrát som klientom dávala dokopy už existujúce hypotéky, ktoré boli veľmi zle nastavené.

Okrem financií sa venujete aj maľovaniu. Študovali ste ho v minulosti alebo bolo iba vašou záľubou a postupne ste sa dostali k predaju vlastných diel?

Druhá možnosť je správna. Síce som ako dieťa navštevovala Ľudovú školu umenia, povyhrávala kopec súťaží, ale nešla som študovať výtvarné umenie. Zatiaľ čo iné detí mali v detskej izbe na stenách plagáty spevákov, ja som tam mala pokreslené zvieratá. Dodnes si pamätám mamin šokovaný výraz, keď zbadala nakreslené základné obrysy. Nakoniec pri následnom maľovaní tie dve steny zostali nedotknuté a kresby sú tam dodnes. Postupne som sa tejto aktivite prestala venovať a až v roku 2016, keď som prechádzala akousi vnútornou katarziou, som po veľmi dlhej pauze začala znovu kresliť a maľovať. Najskôr len pre seba, a keď obrazov bolo viac, začala som ich s neistotou zdieľať na sociálnych sieťach. Nevedela som vôbec, ako ľudia zareagujú. A pomaly sa začal neuveriteľný kolotoč s množstvom pre mňa dovtedy nepredstaviteľných zážitkov, o ktorých keby mi predtým niekto povedal, že sa môžu stať, myslela by som si, že sa zbláznil. :-)

Čo najradšej maľujete?

Moja tvorba je veľmi rozmanitá a skúšam rôzne štýly, techniky a podobne. To, čo prevažuje, sú na jednej strane portréty v štýle pop art, ktorý som si trochu prispôsobila do vlastného štýlu, čím sa obrazy stali rozpoznateľné medzi inými autormi. Pre portrétovanie si vyberám ľudí, ktorí ma nejakým spôsobom zaujali, či už svojou tvorbou, spôsobom myslenia, charizmou a podobne. Pokiaľ mám pocit, že by obraz mal patriť portrétovanému človeku, tak mu ho darujem. Som rada, ak sa podarí odovzdanie osobne a vidím spontánne reakcie. Druhý štýl, ktorému sa venujem vo väčšej miere a prevažuje aj v posledných mesiacoch, je abstrakt. Zatiaľ čo portréty sú náročné na detail a zvlášť pri tomto štýle, keď tieňovanie využívam minimálne, je veľmi dôležité podchytiť tie najdôležitejšie linky, ktoré človeka vystihujú. Naproti tomu abstrakt je pre tvorbu voľný, fantázia nemá hranice. V ňom dosť experimentujem a skúšam, s čím všetkým sa dá maľovať okrem štetca. Je to zábava. Ale ako som spomínala, tvorba je rozmanitá, takže sa v nej nájdu aj maľby zvierat, prírody, fantasy, venujem sa taktiež perokresbe, pracujem s tušom a podobne.

Pochváľte sa nám s dosiahnutými úspechmi. Veď vaše maľby na tričkách nosia aj herci jedného známeho seriálu. :-)

Áno, to bola jedna z tých úžasných skúseností. Keď som sa vrátila k maľovaniu, chcela som sa zlepšiť v portrétoch, čo znamenalo veľa maľovať a vybrala som si hercov z amerického seriálu Major crimes (v českej televízii vysielaný pod názvom Closer: Nové prípady), ktorý som v tom čase sledovala. Portréty som potom zdieľala na Twitteri a hercom sa páčili, niektorí si ich dávali ako profilové fotky a podobne. Potom mi napadlo, že si pre seba urobím aj potlač na tričko, a keď to videli, začali si ich aj oni pýtať a fotiť sa v nich. S hlavnou predstaviteľkou Mary McDonnell som mala možnosť sa aj osobne stretnúť a v rámci nášho rozhovoru ma poprosila, aby som neprestávala maľovať. Odvtedy sa moje obrazy dostali do rôznych krajín Európy, Ameriky a Ázie. Absolvovala som tiež niekoľko autorských a kolektívnych výstav. Minulý rok som bola napríklad oslovená na spoluprácu so Sandrou Kos Dzian, ktorá si moje obrazy zapožičiavala na točenie promo videí. V Art vinotéke som robila kresby v ich priestoroch na steny na tému víno a jazz a tiež sa napríklad moje obrazy použili na titulkách časopisu Mensa Slovensko. Z tých budúcich plánov môžem spomenúť spoluprácu s hudobnou skupinou Feel3, počas ktorej sa vo videách budú prezentovať moje portréty v spojení s hudbou.

Mám pocit, že veľa vecí sa deje náhodne, niečo urobím bez nejakých očakávaní a ono sa to otočí na niečo prekvapujúce. Napríklad každý rok si vyberiem krízové centrum alebo detský domov, ktorému darujem niekoľko svojich obrazov, aby si mohli skrášliť prostredie. Tie minuloročné sa následne objavili v klipe vianočnej piesne, čo bolo veľmi milé prekvapenie.

Mali ste počas pandémie viac priestoru na túto záľubu? Podarilo sa vám vytvoriť i nové diela?

Áno, pandemické obdobie je dosť plodné na tvorbu a špeciálne rok 2020 bol u mňa založený na experimentovaní s technikami. Maľovať som začala ale až po dvoch mesiacoch, pretože spočiatku som premýšľala viac nad tým, ako pomôcť ľudom, ktorí zostali doma. Napadlo mi robiť maľovanky pre deti, ktoré ešte stále majú na mojich stránkach voľne na stiahnutie. Bolo veľmi milé, keď mi rodičia posielali vyfarbené obrázky od detí. Prišlo mi zmysluplnejšie pomôcť najskôr iným a až mali dostatočné zásoby, ktoré priebežne dopĺňam, prešla som k svojej tvorbe. Prvým obrazom po tejto krátkej pauze bol portrét pani prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorý som mala možnosť aj odovzdať v prezidentskom paláci.

Viete si predstaviť, že by ste sa niekedy v budúcnosti vzdali finančného poradenstva a venovali sa výlučne maľovaniu?

Toto je otázka, nad ktorou premýšľam často. Som človek, ktorý využíva obe hemisféry a obe zamerania vytvárajú celok. Keď pracujem s číslami, mozog funguje ako šprintér na 100 metrov. Keď maľujem, je to ako sledovať pokojné more. Viem si predstaviť, že by sa výtvarná tvorba stala dominantnou, no nevedela by som sa vzdať úplne čísiel a analýz. Určitý pomer by sa musel zachovať – pokojne aj formou výučby.

Čomu ďalšiemu sa venujete vo voľnom čase? Potrebujete aktívny oddych alebo skôr absolútny kľud?

Som typ človeka, ktorý potrebuje stále niečo robiť, a aj keď nad niečím premýšľam a riešim, tak spravidla pri nejakej aktivite. Občas sa ale stane, že zájdem do prírody, kde je úplné ticho a vypínam. Pred pandémiou bolo tých aktivít prirodzene viac. Chodili sme na výlety, koncerty, výstavy a podobne. Niekoľko rokov navštevujem tanečnú školu Street Dance Academy, ktorú vedie Laci Strike. V pokojnejšom čase veľmi rada čítam, a keď sa v začiatkoch pandémie strhla kritika na umelcov, ktorí žiadali podporu od štátu, povedala som si, že vždy, keď v týchto ťažkých časoch predám svoj obraz, podporím zas ja kúpou produktu iného umelca alebo propagátora umenia. Prevažne to boli a sú knihy.

Ako ste sa dostali k Mense? Prečo ste sa rozhodli ísť na IQ testy?

Bolo to koncom roka 2015, keď som v jednej televíznej relácií videla rozhovor s vtedajšou predsedníčkou Mensy, Hanou Dojčanovou. Zaujalo ma to, a keďže som od prírody tvor zvedavý, išla som aj s kamarátkou na testy. Výsledok ma dosť prekvapil, ale na druhej strane mi ujasnil niektoré veci a začala som byť oveľa tolerantnejšia k ľuďom, ktorí niečomu nerozumejú. Predtým mi nešlo do hlavy, prečo niektorí nevidia jednoznačné, logické väzby, teraz už viem. :-)

Podieľate sa aktívne aj na organizovaní podujatí?

Pokiaľ sa dá - v rámci možností, tak áno. Spočiatku som bola pasívny člen a sledovala ľudí v Mense. Baví ma pozorovať ľudí, ako sa správajú, vyjadrujú a v podstate aj podľa toho sa rozhodujem, do akej miery chcem s niekým komunikovať, prípadne byť súčasťou skupiny. Mensa Slovensko realizuje niekoľko projektov, ktoré sa zameriavajú na nadané deti. Toto sa mi nesmierne páči, pretože viem, aké to majú ťažké a tú podporu potrebujú. Zároveň je skvelý pocit vidieť týchto malých géniov a povedať si – ešte to nie je s nami také stratené. Niekoľkokrát som sa zúčastnila s Mensou na Vedeckom veľtrhu, kde deti riešia rôzne logické úlohy a aktuálne v tomto čase realizujeme desiaty ročník IQ olympiády, kde tiež pridávam ruku k dielu. Ide o úžasný projekt, ktorého koordinátorkou je Danka Metesová.

Čo vám dalo členstvo v Mense? Prečo by ste ho odporučili aj ostatným ženám?

Spoznala som veľa skvelých ľudí s vysokou dávkou entuziazmu, ktorí ho venujú do výborných projektov. Či už ide o rôzne spôsoby vzdelávania pre dospelých formou prednášok alebo aj exkurzií na zaujímavé miesta, kam by sa človek bežne nedostal a tiež spomínané projekty pre deti, v ktorých vidím obrovský zmysel. Veľmi si vážim ľudí, ktorí im venujú svoj čas a energiu. Samozrejme, máme aj pasívnych členov, ale ak chcete pomáhať dobrej veci, priestor tu je. Zvyknem hovoriť, že si celý život pripadám ako mimozemšťan, no v Mense sme všetci na jednej vesmírnej lodi. Tak neváhajte vstúpiť. Nudiť sa určite nebudete. 😊

Zdroj foto: Archív Silvia Macková