S dňom svätého Martina sa spája viacero zvykov a tradícií. Ktoré z týchto poznáte?

Dnes si pripomíname historicky významnú osobnosť, ktorou bol svätý Martin z Tours. Tento známy a populárny svätec rímskokatolíckej cirkvi patrí medzi prvých nemučeníkov, ktorých cirkev označila za svätých.

Jeho kult sa postupne rozšíril do celého sveta, u nás najviac rezonoval v 13. až 16. storočí.

Z armády do kláštora

Narodil sa v roku 316 a pochádzal z Hornej Panónie, čo je územie dnešného Maďarska. Bol synom pohanského rímskeho dôstojníka, v dôsledku čoho ho proti vlastnej vôli prijali v pätnástich rokoch k cisárskemu jazdectvu. Obdobie strávené v armáde ho údajne nezmenilo a ostal veľmi skromný, pokorný a úctivý. Keď odišiel od vojska, cestoval najmä po Taliansku a Dalmácii. Práve v meste Pavia strávil mladosť, pričom presne tam sa oboznámil s kresťanstvom, ktoré ho napokon zlákalo. Značnú časť života prežil vo Francúzsku, kde sa pričinil o zakladanie prvých kláštorov. V roku 372 sa stal biskupom v Tours, avšak naďalej žil pokorne ako mních v chatrči miesto biskupského paláca.

Legenda o plášti

To, že sa líšil od ostatných vojakov, dokazuje aj jeho symbolický čin. Podľa legendy uzrel jedného chladného večera pri mestskej bráne v mestečku Amiens premrznutého, sporo odetého žobráka, s ktorým sa podelil o svoj dôstojnícky plášť. Ten rozťal na polovicu a jednu časť podal chudákovi. Nasledujúcu noc sa mu vraj vo sne zjavil a prehovoril k nemu Ježiš Kristus, odetý práve v kúsku odevu, ktorý daroval chudobnému človeku. Tento výjav sa stal obľúbeným motívom umelcov pre svoje diela. Najčastejšie ho tak vyobrazujú ako jazdca na koni, ktorý mečom pretína svoj plášť a podáva ho tulákovi. Inokedy máva oblečené biskupské rúcho a v ruke drží hus. Svojím dobrotivým činom sa odvtedy považuje za ochrancu chudobných. Práve táto skúsenosť ho podnietila k tomu, aby sa nechal na druhý deň pokrstiť.

Tradičné jedlo

Sviatok svätého Martina sa spája s pečenou svätomartinskou husou, čo pramení z dvoch legiend. Jedna hovorí, že počas kázania ho rušili husi, a preto si teraz odpykávajú trest na pekáči. Iná zvesť tvrdí, že sa pred voľbou za biskupa ukrýval v husacom obydlí a vtáky ho gáganím vyzradili. Biskupom sa totiž pôvodne nechcel stať.

Tradícia pečenia hydiny sa zachovala do prvých desaťročí 20. storočia v tradičnej kultúre miest a obcí západného i južného Slovenka. Rozšírená bola aj v iných európskych krajinách. Známe bolo tiež tradičné pečivo - martinské rožky v tvare podkovy, plnené makom a lekvárom. Nazývali sa i pastierske trúby či rohy. Pôvodne označovali výslužku, ktorú na konci roka dostávalo služobníctvo. Bolo to v čase, keď sa im končila služba a rozhodovali sa, či zostanú aj nasledujúci rok, alebo odídu pracovať inde. Vo vinohradníckych oblastiach sa v tento deň otvárajú prvé mladé vína z jesenného zberu. Tradícia siaha ešte do čias cisára Jozefa II. a samotné nápoje majú prívlastok svätomartinské. Už odpradávna bol sviatok spojený s oslavou, radosťou a zábavou. Na druhý deň sa predsa začínal šesťtýždňový pôst, trvajúci až do Vianoc. Ľudia mali jednu z posledných možností dosýta sa najesť a napiť.

Zo služby do služby

V tento deň, ale až po skončení poľnohospodárskych prác, sezónni robotníci odchádzali na zimu domov a celoroční zas menili službu. Niektorým spoluprácu predĺžili, iní sa sami rozhodovali, či zostať, prípadne ísť pracovať do iného hospodárstva. Za svoju prácu boli vyplácaní odmenami a na cestu dostávali jedlo. Obvykle boli obdarovaní spomínanými rožkami. Aj preto sa na zakončenie služobného roka používal výraz „martinkovať", čo znamená = zaháľať, byť bez práce.

Kostoly zasvätené svätcovi

To, že tento svätec bol známy po celom svete, dokazujú aj kostoly a kaplnky, jemu zasvätené. V celosvetovom meradle je ich viac než 4500. Najviac ich nájdeme v Európe, predovšetkým vo Francúzsku. U nás je najznámejším Dóm svätého Martina v Bratislave. V interiéri sa nachádza súsošie, odzrkadľujúce najdôležitejšiu časť legendy v podobe výjavu delenia sa so žobrákom o plášť. Ďalšou sakrálnou stavbou je Katedrála svätého Martina v Spišskej Kapitule. Jeho život a činnosť tu znázorňujú vitráže v presbytériu. 

Pranostiky a porekadlá

V súvislosti s jedenástym novembrom sa spomína nástup zimy a príchod prvého snehu. Aj preto sa hospodárstva snažili do tohto dňa ukončiť poľnohospodárske a záhradné práce, vykopať zeleninu, uskladniť ju, aby nezamrzla, a taktiež pripraviť pôdu na zimný odpočinok. Podľa najznámejšej pranostiky Martin prichádza na bielom koni, pretože od tohto obdobia sa počítalo so snehovými prehánkami.

„Ak príde Martin na bielom koni, metelica metelicu honí.“

„Na Martina medveď líha.“

„Svätý Martin a Hromnice pradú z tej istej praslice.“

„Na svätého Martina, plače husia rodina.“