ROZHOVOR: "Thurzo nebol iba nejaká učebnicová postava..."

Slovensko je krajina plná histórie a zaujímavých osobností. Jednou z nich je bezpochyby i riaditeľka štátneho archívu v Bytči, PhDr. Jana Kurucárová, ktorá má pod palcom, okrem iného, aj tajomstvá palatína Thurza.

Vaša profesia je mimoriadne špecifická a zaujímavá. Väčšina ľudí, vrátane nás, si nevie predstaviť jej náplň. Mohli by ste nám ju trošku priblížiť a odhaliť jej tajomstvá?

Celý môj profesijný život je spojený so Štátnym archívom v Bytči. Vždy ma fascinovala história. A moje povolanie mi plne splnilo túžbu odkrývať dejiny. Neskromne by som mohla povedať, že v mojom prípade je archivár poslanie, nie povolanie. Jedna právna definícia tvrdí, že archív je odborné pracovisko, ktoré preberá, eviduje, ochraňuje a sprístupňuje archívne dokumenty. Toto je v podstate základ práce archivára. Možno sa to zdá jednoduché, ale archivár k svojej práci potrebuje poznať nielen históriu, ale aj pomocné vedy historické, aby vedel dokument identifikovať, prečítať, posúdiť, aby vedel určiť dátum, opísať pečať, správne previesť historické miery...

Predpokladám správne, že nevyhnutnosťou je i ovládanie cudzích jazykov, prípadne iných špecifických zručností?

Pracujeme s rukopismi v rôznych jazykoch. Archivár musí mať primerané znalosti  maďarčiny, latinčiny, nemčiny a pod. Je to práca náročná ale krásna. Archívne dokumenty v určitom okamihu ožívajú, poskytujú svedectvo svojej doby. Je v tom aj kus životnej tragiky. Užasné je, keď si človek uvedomí, že to, čo drží v ruke nie je kniha, scenár k filmu ani nič podobné, ale že to bol reálny život a osudy ľudí, ktorí tu boli pred nami. Tento pocit je o to intenzívnejší, keď si uvedomím, že  dokument vytvoril, resp. mal v rukách niekto, ako palatín Juraj Thurzo, kráľ Rudolf II. , Alžbeta Báthoryová alebo ľudia, ktorí žili v období prvej či druhej svetovej vojny a mnoho ďalších. Medzi základné činnosti, ktorým sa venujeme je sprístupňovanie archívnych dokumentov, aby boli k dispozícií pre odbornú i laickú verejnosť. Výsledkom tejto práce sú archívne pomôcky, ktoré uľahčujú záujemcom orientáciu v jednotlivých archívnych fondoch. Na túto prácu bezprostredne nadväzuje využívanie archívnych dokumentov, či už pre bádateľov, alebo v rámci správnej agendy. Archív je totiž na jednej strane odborné pracovisko, ale na druhej strane samozrejme funguje ako klasický úrad. To znamená vybavovanie rôznych žiadostí klientov, ktorým poskytujeme informácie, kópie, výpisy, potvrdenia,  rešerše a pod. z archívnych materiálov. Veľmi populárne, najmä medzi zahraničnými žiadateľmi sú napríklad genealogické rešerše. Počas svojej dlhoročnej praxe som prešla v archíve takmer všetkými druhmi práce. Už viac rokov pôsobím vo funkcii riaditeľky, tak je moja práca archivára rozšírená o každodenné riešenia rôznych záležitostí v súvislosti s odbornou prácou, ale i s fungovaním archívu ako takého, starostlivosťou o budovu i zamestnancov. Treba podotknúť, že územná oblasť nášho archívu je región bývalého Žilinského kraja (Orava, Liptov, Turiec a Horné Považie), kde v príslušných okresoch má archív svoje pracoviská.

Vašou srdcovou záležitosťou je osoba palatína Turza. Prečo práve on?

Prečo práve palatín Thurzo? To má viacero dôvodov. Náš archív má sídlo v jeho bývalej rezidencii, v zámku zo 16. storočia. A v archíve máme množstvo písomností, ktoré vznikli v jeho dobe, resp. ich napísal osobne. Okrem toho spádové územie nášho archívu čiastočne kopíruje jeho panstvá, Oravu a Lietavu. No a keď už máte Bytču, necítite sa tak trochu „dedičom“ aj tých zvyšných panstiev? Okrem toho Juraj Thurzo je nesporne zaujímavou osobnosťou. A opäť som pri archíve. Keby ste si mohli pozrieť napríklad jeho korešpondenciu s manželkou, tak by ste pochopili, že Thurzo nebol len nejaká učebnicová postava, palatín, radca panovníka, vojak a pod. Bol to muž, ktorý miloval svoju manželku a deti. Človek, ktorý mal rôzne choroby, radosti, starosti a v žil svoj každodenný život v danej dobe.

Napísali ste o ňom aj knihu. Čo vás k tejto myšlienke viedlo?

Knihu Palatín Juraj Thurzo a jeho doba som vydala spolu s pánom Dr. Jozefom Kočišom. Bol to môj bývalý pán riaditeľ, ktorý ma prijímal do služieb archívnictva. Práve on zo mňa vo veľkej miere vymodeloval to, čím som v súčasnosti. Myšlienka napísať uvedenú knihu bola vlastne jeho. Už predtým mu vyšli knihy o Bytčianskom zámku, Alžbete Báthoryovej, Jurajovi Jánošíkovi, či  považských hradoch. Práci o Thurzovi predchádzalo viacero jeho odborných štúdií. Neskromne môžem povedať, že ešte s jedným kolegom sme pána riaditeľa len niekoľko rokov nabádali, aby sa tejto knihe venoval. Napokon to dopadlo tak, že ma oslovil ako spoluautora. Bola to ohromná skúsenosť spolupracovať s takýmto odborníkom. Obaja sme to robili s presvedčením, že je  potrebné, aby sa Juraj Thurzo priblížil verejnosti, aby sa na takú významnú osobnosť nezabudlo.

Váš pracovný život je nabitý množstvom historických informácií. Pri čom rada relaxujete vo voľnom čase? Aké sú vaše záľuby?

Ľudia, ktorí ma poznajú sa často smejú, že na záľuby už nemám čas, lebo všetok venujem archívu. Ale ak už si nejaký čas „ušetrím“, rada ho trávim v prírode alebo v mojej mini záhradke. Prechádzky v lese mi asi najviac „dobíjajú baterky“. Podobne je to aj s hudbou a cestovaním. V poslednom období pripravujem manžela a syna, že až príde čas, opäť nám do rodiny pribudne psík 😊.

            prečítajte si tiež: https://instacks.sk/pohlad-do-historie-juraj-thurzo-aky-v-skutocnosti-bol-a-cim-nas-moze-inspirovat