ROZHOVOR so spoluautorkou výstavy o stredovekej dedine: "Pozícia richtára sa dedila v rodine."

Kysucké múzeum pripravilo pre návštevníkov dve nové zaujímavé výstavy. Jedna z nich vám predstaví život v stredovekej dedine a druhá sa venuje umeniu.

Obe môžete navštíviť v priestoroch krásneho kaštieľa Radoľa.

Život ovplyvnený zvykmi a poverami

Prvá a väčšia výstava je venovaná životu v stredovekých dedinách. Počas nej uvidíte nálezy zo zaniknutej stredovekej dediny v Nededzi, a tiež z ruiny stredovekého kostola v Radoli – Koscelisko a zaniknutej dediny v Štrbe, kde sa v minulosti rozprestierala obec Šoldov. Okrem toho sa dozviete všetky dôležité informácie o spôsobe života na vidieku v tejto ére. Dni našich predkov boli pomerne stereotypné. Venovali sa najmä gazdovstvu, ktoré bolo ich hlavným zdrojom obživy a rodine. Ich činnosti ovplyvňovalo množstvo zvykov a povier, ktoré tvorili základ vtedajšej kultúry. Popri tom sa ďalej vyvíjali remeslá, dôležité pre každodenné fungovanie – napríklad stolárstvo. Aj s týmito zaujímavosťami sa oboznámite v kaštieli Radoľa. Autormi projektu sú Mgr. Danka Majerčíková z Kysuckého múzea a PhDr. Peter Bednár, CSc. z Archeologického ústavu SAV v Nitre. Výstava Stredoveká dedina na severe Slovenska potrvá až do 9. januára 2022.

Výber z tvorby Stanislava Lúhového

Okrem stredovekej dediny si v kaštieli môžete pozrieť aj výstavu kysuckého výtvarníka Stanislava Lúhového. Svoju tvorbu bude prezentovať do 30. novembra 2021. Na jeho obrazoch dominuje motív kvetov, ovocia, krajiniek a nájdu sa aj odvážnejšie maľby aktov. Svoje diela robí špeciálnymi technikami, ktoré sa nazývajú alla prima a impasto. Maľuje najmä pomocou prstov a nanášaním farby priamo na plátno. Štetcom iba dolaďuje drobné detaily. Jeho fauvisticko-expresionistická výstava prináša unikátny umelecký zážitok, ktorý osloví široké vrstvy verejnosti. Keďže sú jeho práce čiastočne trojrozmerné, upútajú i malých návštevníkov.

Viac o výstave a fungovaní stredovekých dejín nám prezradila jej spoluautorka Mgr. Danka Majerčíková z Kysuckého múzea.

Ako vyzerali klasické stredoveké dediny? Čím sa líšili od tých súčasných?

Stredoveká dedina bola podobná súčasným. Aj dnes existuje viacero typov obcí s rôznym usporiadaním. Preskúmaná zaniknutá stredoveká dedina v Nededzi mala pravidelné usporiadanie popri ceste. Tvorilo ju 5 až 6 usadlostí radených za sebou. Súčasťou každej z nich bol dom s priľahlým dvorom a hospodárskym zázemím, ktoré tvorili stodoly, sýpky, zásobné jamy a podobne. Usadlosť číslo 1 sa od ostatných odlišovala. Situovaná bola pri križovatke ciest, preto bola väčšia ako ostatné a s väčším počtom hospodárskych stavieb. Táto usadlosť mohla patriť zakladateľovi dediny a jej veľkosť vyjadrovala jeho významné postavenie. Zaniknutá stredoveká dedina v Nededzi mala podobu, akú si obce udržali prakticky až do 19.storočia.

Máme konkrétne poznatky o tom, ako fungovala hierarchia v obciach? Mali už vtedy niekoho ako starostu?

V čele dediny už v stredoveku stál fojt alebo šoltýs, neskôr sa zaužívalo označenie richtár. Prvým fojtom sa stával spravidla zakladateľ dediny, a táto funkcia sa dedila v jeho rode. Vznikali tak fojtovské rody, z ktorých viaceré dosiahli aj povýšenie do šľachtického stavu. V priebehu novoveku dedičný úrad fojta zanikol a richtár bol volený obecnou radou spravidla na jeden rok.

Ktorým remeslám sa venovali predkovia Slovákov v období stredoveku?

Základným zdrojom obživy na dedine bolo poľnohospodárstvo, teda pestovanie plodín a chov dobytka. Doplnkom mohli byť aj remeselné činnosti, napríklad pletenie košíkov, výroba rôznych drevených predmetov a podobne, no vyslovene špecializované remeslá sa na dedine nevyvíjali.

Na výstave prezentujete i nálezy z dvoch archeologických oblastí - Šoldov a Koscelisko. Čo zaujímavé sa podarilo nájsť z vykopávok?

Na výstave je čiastočne prezentovaná aj zaniknutá stredoveká dedina Šoldov, v ktorej bol okrem roľníckych usadlostí preskúmaný stredoveký kostol s vežou. Pri jeho výskume bola nájdená aj kamenná krstiteľnica a kríž. Na Koscelisku pri Radoli boli preskúmané ruiny zaniknutého stredovekého kostola. Ten bol pomerne malý, na dĺžku meral len 15 m. Okolo neho sa rozprestieral cintorín, ďalšie hroby sme odkryli priamo v ňom. Podľa architektúry svätostánku historik Václav Mencl datoval jeho vznik približne do druhej polovice 13. storočia.

Zatiaľ sme nenašli také nálezy, ktoré by jeho vznik posunuli do staršieho obdobia. Ani jeho zánik nie je momentálne úplne objasnený. Predpokladáme, že k tomu došlo v priebehu 15.storočia, pravdepodobne v súvislosti s prechodom husitských či bratríckych vojakov cez Kysuce v rokoch 1429 alebo 1431. Kostol zanikol pri požiari, ako dokladá prepálená vrstva odkrytá v jeho interiéri, a k jeho vypáleniu mohlo dôjsť pri bojovej akcii. V prepálenej vrstve sme totiž našli hrot šípu. Kostol bol jednoloďový, so svätyňou a sakristiou, neskôr k nemu bola pristavaná kostnica, kde sa zhromažďovali kosti zo starších narušených hrobov.

Kostnica svedčí o intenzívnom pochovávaní pri kostole. Na západnej strane kostola bol profilovaný zdobený vstupný portál, steny boli pravdepodobne omietnuté na bielo, pričom okná a architektonické články mohli byť vymaľované červenou farbou. Pri staršom výskume v roku 1990 sa v ruinách našla drobná kostená plastika, ktorá podľa najnovších poznatkov tvorila rukoväť nožíka. Nôž s vyrezávanou kostenou rukoväťou bol pomerne luxusným predmetom, a je nejasné, ako sa dostal na faru v Radoli. Tá podľa súpisu pápežských desiatkov zo 14.storočia patrila k tým chudobnejším.

Pripravili ste si počas výstavy aj nejaké zaujímavé akcie pre deti?

K výstave sme pripravili tvorivé dielne, kde si deti môžu poskladať papierové chalúpky.