ROZHOVOR s poprednou slovenskou umelkyňou: "Reštaurovaním objavujem krásu diel."

Táto charizmatická, trpezlivá a obdivuhodná žena dáva vzácnym starým obrazom a ikonám druhý život. Je jednou z popredných slovenských reštaurátoriek a zároveň tiež akademickou maliarkou. Okrem toho sa venuje aj fotografovaniu a maľovaniu obrazov.

Dnešný rozhovor bude s významnou umelkyňou ArtD. Máriou Bidelnicovou. Podpis na jej obrazoch je vám však možno známejší ako MURO – keďže tvorí pod týmto pseudonymom.

K umeniu mala veľmi blízko už od útleho detstva a reštaurátorskú prácu si nesmierne zamilovala.

 

Vaši obaja rodičia boli fotografi. Dokonca Váš rakúsky predok Walter Schmögner je maliarom a grafikom. Bezpochyby máte umenie v krvi a začali ste sa mu venovať už v detstve.
Kedy u Vás nastal ten prvý zlom, že si možno Vaši rodičia alebo aj Vy sama povedali, že umeniu sa chcete naplno venovať a bude Vás živiť?

 

Vyrastala som v umeleckej rodine. Už od detstva ma zaujímala hra s farbičkami, modelovanie a pozorovanie prírody. Tento záujem neskôr prerástol do pocitu, že práve výtvarné umenie je cesta, po ktorej som sa chcela uberať a naplno venovať. Uvedomila som si to pri navštevovaní  Ľudovej školy umenia v Bratislave, keď mi vtedajší predseda poroty detskej výtvarnej súťaže - akademický maliar Ján Mudroch - odovzdal ocenenie za mnou namaľovaný obraz.

 

 

Študovali ste reštaurovanie na Slovensku aj v Ríme. V roku 1990 ste získali titul ArtD.
Ako by ste porovnali štúdium v oboch spomínaných krajinách?
Aké zážitky spojené s umením ste prežili počas štúdia v Ríme, na ktoré si dodnes rada spomínate?

Reštaurovanie je oblasť, ktorá prináša nové výzvy a riešenia. Je to profesia, v ktorej okrem tvorivého prístupu sa vyžaduje aj znalosť správnych postupov a technologických poznatkov pri záchrane umeleckých pamiatok. Vysokoškolské štúdium na Vysokej škole výtvarných umení som mala možnosť si rozšíriť aj na Instituto Centrale del Restauro v Ríme. Okrem nových poznatkov som sa tam stretla s unikátnymi dielami talianskeho umenia, hlavne renesancie a baroka. Bola to medzinárodná škola študentov z celého sveta a potešilo ma, keď ma môj profesor Sergio Lancioni označil za jednu z najlepších absolventov tejto školy. Mesto Rím je typické tým, že vcelku pôsobí ako jedno veľké múzeum, a to mi poskytovalo nevyčerpateľné zážitky.

 

 

Tvoríte pod pseudonymom MURO.
Má to nejaký hlbší význam, alebo ako Vám tento pseudonym „prischol“?

Jedným z mojich mimopracovných činností  je vzťah k zvieratám. V detstve to bola siamská mačka, neskôr jorkšírsky psík a v súčasnosti mi robí radosť čierno-bielo-hnedý teriér Luky. Možno aj tu niekde je pôvod môjho pseudonymu. Toto meno mi už dávnejšie „prischlo“ a zvyklo si naň moje blízke okolie. Je to značka, ktorou signujem svoje obrazy.

 

Reštaurátorská práca je veľmi precízna, dokonca by som povedala mravenčia práca, ktorá má ale vo výsledku vysokú hodnotu. Významným historickým dielam dávate druhý život a pre odbornú i širokú verejnosť je to vzácna pamiatka.
Prečo ste sa rozhodli študovať práve tento odbor a vykonávať toto povolanie?

Maľovať si môže hocikto, ale reštaurovať umelecké diela je určitá výsosť a zároveň aj veľká zodpovednosť. Práca pri obnove pamiatok okrem dobrých znalostí technológie a histórie si vyžaduje určitú dobu trpezlivosti, remeselné zručnosti a veľa skúseností pri rozhodovaní sa o správnom postupe. Uvedomila som si, že reštaurovaním môžem znovu objaviť veľakrát na prvý dojem nenávratnú krásu.

 

 

Medzi Vaše reštaurátorské práce patria napríklad ranorenesančný vlys od Simone Martinniho v Ríme, obrazy Ladislava Medňanského, gotický oltár kostolíka v Hervartove, veľkoplošná ikona zo zač. 15. stor. z Bardejova a iné.
Viete popísať čitateľom, ako dlho takáto reštaurátorská práca trvá?
Na čo všetko sa musí prihliadať, keď máte v rukách historicky významné dielo?

Pri mojich reštaurátorských prácach som mala možnosť sa stretnúť s dielami rôznych autorov z rôznych období a umeleckých štýlov. Každé jedno dielo, či to bola kresba alebo tabuľová maľba si vyžadovala maximálne sústredenie a zodpovedný prístup k jeho záchrane. Takže faktor času tu vôbec nehrá rolu. 

 

 

Tvoríte aj priznané kópie rôznych svetových maliarov.
Je toto Vaším hobby, ku ktorému sa rada vrátite, ak sa momentálne nevenujete reštaurovaniu?

V mojich začiatkoch som sa dostala k maľovaniu  kópií hlavne z dôvodu poznávania maliarskej techniky. Dôležitú úlohu okrem zachytenia rukopisu zohrávala pozorovacia schopnosť. Keďže sú diela, ktoré sú pre nás bežne nedostupné, vytvorenie kvalitnej kópie nám môže zachytiť posolstvo originálu danej doby. Medzi mojich obľúbených autorov okrem renesancie, kde patrí Sandro Botticelli, Leonardo da Vinci a iní... sú to hlavne impresionisti ako boli Vincent van Gogh, Paul Gauguin a najmä Claude Monet.

 

 

Čo by ste odkázali mladým umelcom, ktorí majú sen oddať sa reštaurovaniu?

 

Môžem im úprimne zablahoželať, že sa rozhodli pre túto krásnu profesiu, ale zároveň im želám veľa trpezlivosti a neustáleho sa vzdelávania histórie a reštaurátorských techník a postupov. Vtedy si môžu uvedomiť, že tento odbor aj do budúcna má svoj význam.

 

Kto je ArtD. Mária Bidelnicová?
Vyštudovala Strednú školu umeleckého priemyslu v Bratislave u prof. Rudolfa Filu, neskôr Katedru reštaurovania na VŠVU v Bratislave a svoje odborné a umelecké obzory si rozšírila štúdiom na Instituto Centrale del Restauro v Ríme.

Vo svojich začiatkoch pôsobila v Slovenskej národnej galérii v Bratislave a neskôr reštaurovala diela po celom Slovensku. K jej významným reštaurátorským prácam patria napríklad Svätá Katarína od Simona Voueta, ranorenesančný vlys od Simone Martinniho v Ríme, cyklus obrazov Ladislava Medňanského, gotický oltár kostolíka v Hervartove či veľkoplošná ikona zo začiatku 15. stor. z Bardejova.

Ako maliarka tvorí priznané kópie umelcov ako S. Botticelli, V. van Gogh, P. Gauguin či C. Monet.

Tvorí však aj vlastné obrazy, ktoré by sme mohli zaradiť do abstraktného expresionizmu. Mnohokrát používa len dve farby, avšak ťahy štetca akoby zvýrazňovali istý druh pohybu a svojskej energie.

Mária Bidelnicová absolvovala množstvo kolektívnych i samostatných výstav doma aj v zahraničí – vystavovala spoločne aj so svojím manželom - akad. maliarom D. Bidelnicom.

Za svoju prácu získala niekoľko ocenení, z ktorých spomeniem Cenu VŠVU v odbore reštaurovanie či Odmenu Slovenského fondu výtvarných umení za reštaurovanie umeleckých a historických pamiatok.

 

Hlavná fotografia a fotografie v článku: s povolením M. Bidelnicovej