Rozhovor s pneumológom: „Tabak je drogou chudobných a osôb závislých na rôznych omamných látkach."

...tvrdí MUDr. Daniel Paulovič, PhD., pneumológ a odborník na závislosť na nikotíne, ktorý viac ako desať rokov pomáha fajčiarom skoncovať s ich zlozvykom.

Už viac než štyri desaťročia pôsobíte ako lekár internista a pneumológ. Každý lekár má však svoju srdcovú záležitosť, oblasť, ktorá je mu bližšia, než ostatné. Čo je to u vás?

Áno, pracujem ako lekár internista a pneumológ už 45 rokov. Posledných 32 rokov v pľúcnej ambulancii, okrem toho aj na internej JIS-ke, infekčnej klinike, hemodialýze a urgentnom príjme. Vďaka tomuto širokému záberu som získal dobrý prehľad hneď v niekoľkých medicínskych odboroch. Už od začiatku praxe v pľúcnej ambulancii ma zarazila vysoká chorobnosť a úmrtnosť fajčiarov. Či už to bola rakovina pľúc, alebo aj iných orgánov, srdcovocievne ochorenia, náhle mozgové príhody. To bol dôvod, prečo som začal bojovať proti fajčeniu. Odprednášal som desiatky prednášok na školách, univerzitách aj na odborných lekárskych podujatiach. Napísal som množstvo článkov do novín a časopisov, vystupoval v rozhlase i televízii. Posledných 10 rokov sa v spolupráci s Ministerstvom dopravy SR a Slovenskou televíziou podieľam na organizácii tzv. Vlaku pľúcneho zdravia, ktorým si každý rok - 31. mája, pripomíname „Svetový deň bez tabaku“.

Dúfam, že všetky tieto aktivity prispievajú k poklesu počtu fajčiarov na Slovensku a spolu s ďalšími lekármi a ostatnými zdravotníkmi sme odhodlaní v tomto boji pokračovať. Je potrebné neustále, a to pri každej návšteve ambulancie, pacientov poúčať o škodlivosti fajčenia, pretože ročne u nás na následky daného zlozvyku zbytočne zomiera okolo 11.000 pacientov, v Európskej únii je to niečo vyše 650.000 fajčiarov. Podľa WHO je fajčenie druhou najčastejšou príčinou úmrtí na svete – 7,1 miliónov, hneď za vysokým krvným tlakom – 10,4 miliónov a pred cukrovkou – 6,5 miliónov. Výskumy potvrdzujú, že fajčenie skracuje život človeka o päť až dvadsaťpäť rokov.

Vaša práca, to nie je "len" boj proti fajčeniu. Vy aj aktívne pomáhate ľuďom, ktorí chcú prestať fajčiť. Viete nám priblížiť metódy, s ktorými ste sa počas svojej praxe stretli?

Za 40 rokov môjho profesionálneho záujmu o fajčenie som sa stretol s rôznymi metódami odvykania od fajčenia. Spomeniem napríklad metódu rýchleho fajčenia, keď sa pacient doslova prefajčí, čo mu má cigarety znechutiť. Alebo výplachy a kloktanie hrdla roztokom dusičnanu strieborného, skupinové sedenia s psychológom, akupunktúru či hypnózu.      

Aká metóda je v súčasnosti najúspešnejšia?

Účinnosť všetkých, vyššie menovaných metód, bola na úrovni placebo efektu, teda max. do 20%. Posledné roky sa používajú nikotínové náhrady a Vareniklín. Ich kombinácia je najúčinnejšia aj podľa Bielej knihy pneumológie /ERS/. Túto metódu používam v mojej protifajčiarskej poradni aj ja a úspešnosť liečby sa pohybuje na úrovni  60 - 75 %. Bohužial, posledný rok nás zabrzdil Covid a moja dlhodobá PN. Nevyhnutným predpokladom úspešnej liečby je dobrovoľnosť. Pacienti prichádzajú najčastejšie vtedy, keď už majú ťažkosti. Slabé výsledky dosahujeme u pacientov, ktorých nasilu priviedol niektorý člen rodiny. Mal som napríklad 10 ročného chlapca, ktorého matka priviedla s tým, že fajčí 20 cigariet denne.

Hneď ako začneme s liečbou závislosti, pacient musí odstrániť všetky cigarety a popolníky vo svojom okolí, nesmie chodiť tam, kde sa fajčí, musí všade, doma, v práci... hovoriť, že už nefajčí, musí úplne vynechať alkohol, pretože ten odstraňuje zábrany a zvyšuje chuť na cigaretu, a rovnako znížiť dávky kofeínu.                     

Vraví sa, že problém nie je prestať fajčiť, ale skôr opäť nezačať. Je to naozaj tak?                      

Prestať fajčiť je veľký problém. Základom je motivácia. Niekedy sú to zdravotné ťažkosti, inokedy príchod dieťaťa do rodiny alebo gravidita manželky, zmena zamestnania a s tým spojený príchod do nefajčiarskeho prostredia, nezriedka i finančné problémy. Vždy je treba poradiť sa s odborníkom, pretože 100% recept, ako sa odnaučiť fajčiť, neexistuje. Každý pacient potrebuje individuálny prístup. Najsilnejším motívom pre skoncovanie s fajčením je predĺženie života o niekoľko rokov a zníženie rizika vzniku rakoviny, infarktu myokardu, mozgovej porážky a cievnych porúch, ako aj chronického zápalu priedušiek. Recidíva fajčenia je pomerne častá a vyskytuje sa hlavne u pacientov, ktorí holdujú alkoholu, alebo iným návykovým látkam, a u tých, ktorí počas odvykacej liečby nechodia na pravidelné kontroly. Pacient si musí uvedomiť, že neexistuje zázračná tabletka, no ak dodrží naše podmienky a bude pravidelne dochádzať na kontroly, má 60 – 70% šancu, že jeho liečba bude úspešná. Dobrým doplnkom terapie býva pravidelný pohyb, pretože po fyzickej záťaži sa uvoľňujú v mozgu totožné endorfíny – hormóny šťastia – ako po vyfajčení cigarety.

MUDr. Daniel Paulovič, PhD.

Povedali ste, že základom úspešnej liečby je dobrovoľnosť, slobodné rozhodnutie pacienta.  Aká je vaša skúsenosť s pacientmi, u ktorých nešlo o ich iniciatívu, ale prišli k vám pod nátlakom okolia a rodiny?

Úspešnosť liečby pod nátlakom je určite menšia než dobrovoľná liečba. Podľa doterajších skúseností má na znižovanie počtu fajčiarov pozitívny vplyv zvyšovanie cien cigariet a na druhom mieste je to príklad rodičov, učiteľov, lekárov a sestier, hercov alebo športovcov, pretože to sú pre mládež vzory.                                                                                       

Myslíte si, že metóda, s ktorou pracujete, by fungovala aj u silného fajčiara, ktorý si svoj zlozvyk doslova užíva a vôbec nevidí dôvod na to, aby s tým prestal? Dokonca sa neobáva ani zdravotných problémov?

Liečba účinkuje aj na silných fajčiarov, ktorí nepociťujú potrebu skoncovať s fajčením. Treba im však venovať viac času a trpezlivo im vysvetľovať význam liečby, samozrejme vyzdvihovať benefity, pokiaľ s fajčením prestanú. Niekedy pomôžu aj príklady z praxe alebo ich okolia.                 

Štatistiky hovoria, že oproti minulým rokom fajčiarov výrazne ubúda. Čo je hlavnou príčinou?

Počet fajčiarov klesá iba v Európskej únii, USA, Kanade a ďalších rozvinutých krajinách. V súčasnosti vo svete fajčí 1,2 miliardy osôb. Tabak je drogou chudobných a osôb závislých na rôznych omamných látkach. Na Slovensku fajčí okolo 26% ľudí.                                                   

Má samotná prevencia svoje medzery? Aké kroky by mali kompetentní podniknúť, aby sa počet fajčiarov naďalej znižoval?

V prvom rade treba povedať, že najúčinnejším prostriedkom na zníženie chorobnosti a úmrtnosti je primárna prevencia. Ak by ľudia prestali fajčiť, znížilo by to chorobnosť a úmrtnosť viac, než všetky ostatné preventívne a liečebné metódy modernej medicíny dohromady. K cieľu dosiahnuť nefajčiarsku spoločnosť vedie dlhá a tŕnistá cesta. Príkladom, najmä pre mládež, by mali byť zdravotníci, učitelia, športovci, herci i politici. Musí sa podstatne zlepšiť dodržiavanie Zákona o ochrane nefajčiarov a zvýšiť finančné krytie primárnej prevencie. Taktiež je potrebné zamerať sa na dôraznejšie ovplyvňovanie verejnej mienky prostredníctvom televízie, filmu, rozhlasu či tlače a venovať sa účinnejšej ochrane mládeže. Jednou z možností, ako znižovať počet fajčiarov, je zvyšovanie cien tabaku. Zvýšenie ceny cigariet o 10% môže znížiť počet fajčiarov o 3 – 4 %.

Fajčenie nie je jediný problém, ktorému sa vo svojej praxi venujete. Aké sú ďalšie oblasti vášho záujmu? Čo je z vášho pohľadu potrebné riešiť v súvislosti so zdravím obyvateľstva?

V ostatnom čase sa intenzívne venujem marihuane a hlavne kanabinoidom. Vo svete sú bežne využívané pri liečbe mnohých chorôb a sú legálne v celej Európskej únii, okrem Slovenska. Naše telo riadi mozog, hormóny, enzýmy a tzv. endokanabinoidný systém. Tento systém reguluje mnohé jeho funkcie. V tele máme CB1 a CB2 receptory, na ktoré sa viažu kanabinoidy, produkované organizmom. Kanabinoidný systém udržuje rovnováhu vnútorného prostredia. Len jedna rastlina produkuje podobné látky, tzv. kanabinoidy, a to je práve konope /cannabis/.

Posledné desaťročie sa vo svete menia názory na rastlinu konope a látky v nej obsiahnuté. Tento rok v marci mala Národná rada SR dekriminalizovať jeden z kanabinoidov, k čomu však pre známe problémy vo vládnej koalícii nedošlo. Ostávame tak naďalej jedinou krajinou v Európskej únii, kde sa kanabinoidy nemôžu legálne používať na liečbu závažných ochorení, akými sú: rakovina, stavy po chemoterapii, drogové závislosti, Alzheimerova choroba, epilepsia, sklerosis multiplex a mnoho iných.