ROZHOVOR s PhDr. Blažejom Slabým, CSc. Všetko, čo potrebujete vedieť o otužovaní

Nedávno sme sa na stránkach nášho magazínu venovali aktuálnej téme, ktorá sa stala obrovským hitom tejto pandémie - otužovaniu. Keďže táto aktivita, i keď zdraviu mimoriadne prospešná, je v niektorých prípadoch viac módnou záležitosťou a jej pointa mnohým nováčikom uniká, rozhodli sme sa s našimi otázkami obrátiť na toho najpovolanejšieho.

O kontroverzných tvrdeniach, rôznych fámach, ale aj o otužovaní ako takom, sme sa porozprávali s predsedom občianskeho združenia Ľadové medvede Veľká Voda, PhDr. Blažejom Slabým, CSc.

Z toho čo viem sa už otužovaniu venuješ nejaký ten čas. Nás by ale zaujímalo, ako si sa k otužovaniu dostal, kde a kedy vznikla tá myšlienka.

Ja som vlastne otužovať začal trikrát. Prvý raz to bolo v roku 1983. To som bol ešte vysokoškolák. Bolo to presne 1. Januára 1983,  keď som sa vybral vyvenčiť našich dvoch bradáčov k Draždiaku. Staršia fenka sa na ľade asi 10 metrov od brehu preborila a nevedela sa dostať von. Ja som sa k nej nevedel dostať lebo ľad podo mnou praskal a tak chtiac – nechtiac som sa vyzliekol do slipov, palicou ľad rozbil a vošiel do vody. A to bol môj prvý nedobrovoľný kontakt z ľadovou vodou. 😊

Psa si zachránil?

Psa som samozrejme zachránil a nasledujúcich pár dní som stal jej obľúbencom a najlepším kamarátom.

Ako to pokračovalo, vrátil si sa v tom čase ešte do vody alebo to bol tvoj prvý a na dlho posledný pokus?

Ako som povedal, pes to v zdraví prežil, ja tiež, a tak som sa asi po týždni začal tou myšlienkou opätovne zaoberať. Povedal som si, že keď som to vydržal raz, určite to zvládnem zas. Šport mi nebol cudzí lebo v tom čase som bežkoval. I keď tento druh športu bol pre mňa úplne nový. Zostal som pri ňom niekoľko sezón. Tútu svoju počiatočnú otužileckú éru mám aj zdokumentovanú a dodnes mám odložené výstrižky z Večerníka, na ktorých som odfotografovaný, ako odsúvan rozbitý ľad, ktorý prekážal labutiam. Pomáhal som jednému pánovi,  ktorý ten ľad chodil rozbíjať aby labutiam vytvoril lepšie podmienky.

Ako dlho trvala táto počiatočná alebo prvá otužilecká fáza? A prečo si s tým prestal?

Trvalo to asi dva roky. No potom ma to takpovediac omrzelo, zovšednelo mi to. Chýbal mi kolektív, niekto s kým by som ten pocit a radosť zdieľal. Vtedy som sa s nikým nezdružoval a to bolo to, prečo som s tým na istý čas prestal.

Ako a kedy si sa k tomu vrátil a prečo?

Potom som bol viac ako  4 roky v Moskve, ako ašpirant Akadémie medicínskych vied. Tam som často chodieval do sauny. Som totiž saunový fanatik. V blízkosti sauny bolo jazero. A tam som sa stretol s Moskovskými otužilcami, bolo to také spontánne a s nimi som opať pobudol pri tejto aktivite asi dve sezóny.

Si predsedom klubu otužilcov - OZ Ľadové medvede Veľká voda. Aká bola cesta až sem?

Celkom prozaicky. Myšlienka na otužovanie ma opať prepadla v čase, keď som už býval v Dunajskej Lužnej, kúsok od našej „Veľkej vody“. Vtedy som často plával a tak som sa rozhodol,  že to potiahnem aj v zime. V roku 2013 som vstúpil do klubu Ľadové medvede Bratislava a v roku 2014 som mal už za sebou aj športového otužilca. Najskôr som bol sám, ale postupne začali pribúdať ľudia, s ktorými sme vytvorili takú neformálnu skupinu. Pomenovali sme sa Ľadové medvede Dunajská Lužná. No v posledných rokoch nám vo veľkom pribúdali členovia zo širokého okolia a názov už nebol aktuálny. A tak sme minulý rok založili OZ Ľadové medvede Veľká voda. Oficiálnych členov síce nemáme až tak veľa, ale na Facebooku sa k nám hlási zhruba 300 ľudí, čo je už slušný počet.

Ja by som sa ešte rada vrátila k tvojim začiatkom. Ten prvý, nedobrovoľný je jasný, no ako to bolo neskôr? Išiel si na to pomaly s prípravou alebo si prosto do vody jedného dňa skočil bez prípravy?

Ja som zástanca toho, že ak sa človek raz rozhodne pre otužovanie, nie je prečo robiť zbytočný nácvik. Samozrejme by predtým mal poznať svoj zdravotný stav a obmedzenia, ak si nie je istý, je na mieste poradiť sa s lekárom. Ak je všetko v poriadku a mám zdravú sebareflexiu, stačí ísť rovno do vody. Čo je ale dôležité, je nepochybne kolektív, s ktorým viem otužovanie robiť. A to z viacerých dôvodov. Práve kolektív môže rozhodnúť o tom, či vydržím alebo to bude pre mňa len jednosezónny výstrelok. Komunita je v tomto smere veľmi dôležitá.

Tá skupina alebo komunita je asi zo začiatku dôležitá aj z dôvodu bezpečnosti, keďže otužilci sú tiež rôzni. Jedni vo vode len čupia, iní sú schopní preplávať niekoľko stoviek metrov. V tej studenej vode sa však môže čokoľvek prihodiť, je to tak?

Áno, presne ako hovoríš. Inak tomu čupeniu pri brehu hovoríme „kačičkovanie“ 😊. Bezpečnosť je tiež jedným z dôležitých faktorov skupinového otužovania. Nemenej dôležité je aj odovzdanie osobnej skúsenosti a rád starších kolegov otužilcov.

Je  pravdou, že otužovaním si môžeme aj ublížiť?

Najväčším rizikom je ľudovo povedané precenenie vlastných síl. Ja nie som lekár. No otužovanie je vlastne istým spôsobom extrémna aktivita. Základom je, že poznám svoj zdravotný stav, svoje obmedzenia. Otužovanie nie je všeliek, hoci sa tak v poslednom čase prezentuje. Aj zdravý človek – otužilec musí svoj zdravotný stav sledovať priebežne.

 

Ako hodnotíš a vnímaš súčasný otužovací boom?

My sa každému novému členovi a parťákovi tešíme. No pravdou je, že málo nováčikov vydrží. V tejto ťažkej dobe poznačenej koronavírusom je otužovanie často prezentované ako zázračné riešenie. Ja súhlasím s tým, že je to lacná a dostupná aktivita s komplexným dosahom na zdravie. Ak je správna partia ľudí, je to dokonca zábava. Na Slovensku na ňu navyše máme vynikajúce prírodné podmienky.  Čo sa mi až tak nepáči je prehnaná komercializácia, kde sa z jednoduchého vstúpenia do studenej vody stáva aktivita s množstvom zbytočných úkonov.

Veľmi módnymi sú rôzne kurzy. Asi najznámejšími sú kurzy podľa metódy Wim Hof, ktoré sa zameriavajú na techniku dýchania a zvýšenie výkonnosti...

Mnohé kurzy, aj tie pod značkou Wim Hof, sa venujú racionálnej výžive, meditácii či nácviku dýchania a podobne. To predlžuje dĺžku kurzov a tým aj ich ceny. Môj osobný názor je, že to je viac marketing, ako efektívna metóda. Samotné otužovanie, ktoré má byť základom ide  bokom.  Nevidím zmysel v tom, aby som sa ponáral do mrazáku s priemyselným ľadom, keď stačí počkať na mráz a môžem mať ľad prírodný, v jazere s úplne iným pocitom a emóciou. Z pohľadu otužovania pokladám podobné kurzy za málo efektívne. Väčšina absolventov týchto kurzov pri otužovaní nezostane a tí, čo áno, sa aj tak prispôsobia skupine, s ktorou chodia plávať. Na to aby človek začal otužovať mu stačí málo. Stačí sa pridať k dobrému tímu a trochu zaťať zuby.  

Kedy je ideálne začať?

V podstate hocikedy. No jednoduchšie je to s prirodzeným prechodom z tepla do zimy.  Je to určite menej stresujúce a telo si postupne vznikne, bez veľkých šokov. Takže ak bežne v lete chodíte plávať, prosto v tom pokračujte a uvidíte.

Ako je to s pomôckymi, ktoré začínajúci otužilec potrebuje?

Zaleží od toho, v akom rozahu sa otužovaniu bude venovať.  Otužovanie nie je len o „kačičkovaní pri brehu“, ale aj o plávaní. Vo výbave každého otužilca sú určite: pohodlné plavky, plavecká čiapka, okuliare  a plavák, ktorý si plavec pripne okolo tela. Práve plavák je z titulu bezpečnosti dôležitou pomôckou. Uterák je úplná samozrejmosť. No a v zime je to čiapka, ktorá chráni pred únikom tepla, ale aj mokrými vlasmi.

A čo hovoríš na tak veľmi moderné neoprénové pomôcky? Mám na mysli rukavice a ponožky alebo topánky. Aký je tvoj názor na tieto, podľa niektorých dlhoročných otužilcov „barličky“?

Ja nie som veľkým zástancom neoprenových pomôcok na ruky a nohy. Teda z výnimkou toho ak som v neznámom prostredí prvý raz. Vtedy však neslúžia na ochranu pred zimou, ale pred zranením. Ruky aj nohy sú takým prirodzeným ukazovateľom toho,  koľko naše telo znesie. Ak ich oblečieme do neoprénu vydržíme vo vode dlhšie, no hlavne na začiatku si môžeme ublížiť. Umelé posúvanie hraníc, ktoré navyše nič neprinesie nemá žiaden zmysel.

Vybavenie už teda máme, ako na to?

Pri prvom vstupe do vody je dobré ísť čo najplynulejšie. Bez zastavenia vojsť a ponoriť telo až po bradu. Dôležité je dýchanie. Dýchame zhlboka. Ak začínam v zime, držím sa pri brehu, tak aby som pod nohami cítil dno - breh.  Nečupte ani nestojte len tak. Hýbte sa, ideálne sa pokúste plávať a komunikujte s okolím.  Kritická a najnepríjemnejšia je väčšinou prvá minúta. Následne však pocit intenzívneho až neznesiteľného chladu zoslabne. Neskôr sa môže dostaviť pocit tepla ako euforická reakcia na to, že ste to zvládli. Určite svoj prvý vstup do studenej vody neprežente. Na posúvanie hraníc máte čas!

Stáva sa, že sa to nováčikom po prvom ponore tak zápači, že nemajú mieru?

Veru stáva, aj u nás boli také prípady, kedy sme museli nováčika z vody vyháňať. A to napriek tomu, že to spočiatku vyzeralo, že nevydrží ani tú prvú minútu. Keď to najhoršie pominulo a telo si privyklo, mali pocit, že tam môžu drepieť aj pól dňa.

Nepreháňať, to sa ľahko povie. Aká je zdravá miera v samotných začiatkoch?

Všetko záleží od teploty vody. Aj v tomto ochotne poradia kolegovia, otužilci. Zo začiatku sa riaďte vlastným pocitom. No pri prvých vstupoch by to nemalo byť dlhšie, ako tri až päť minút. Postupne môžeme pridávať.  Desať minút je s postupom  času úplne postačujúci časový úsek. Pri otužovaní je doležitý aj samotný pohyb vo vode. Ak pri ďalších ponoroch zvladnete aj pár metrom odplávať ste na najlepšej ceste stať sa otužilcom. 

Človek je ale tvor súťaživý. Dokazujú to aj sociálne siete, ktoré sú plné časových údajov, ktoré hovoria o tom, kto – koľko vydržal, či ako často sa otužuje. Rovnako sa na nich stretneme s otázkami začiatočnikov, ktorí si evidentne myslia, že platí čím dlhšie – tým lepšie. Ako sa v tom orientovať?

Múdre statusy odporúčam ignorovať. Je pravdou, že v poslednom čase sa s nimi roztrhlo vrece. Nič netreba preháňať. Veď aj na oficiálnych stretnutiach otužilcov sa snažia ľudí dostať z vody najneskôr po dvadsiatich minútach.  Na získanie všetkých výhod, ktoré otužovanie prináša úplne postačuje pár minút. Zbytočné posúvanie času vám nič nepriniesie. Ale je to individuálne. Aj ja som raz robil frajera a pri jedenapolstupňovej vode. Vydržal som  dvadsaťsedem minút, v neoprénových rukaviciach. No potom som sa triasol ako osika. Myslím, že pobyt v ľadovej vode nad desať minút je už skôr otázkou zaťatosti a možno aj nezdravej súťaživosti.  Okrem toho otužovanie je skôr beh na dlhé trate. Nejde o to či sa na začiatku vyhecujete a budete lámať časové rekordy, ale či vydržíte. Zdravotný efekt je závislý od toho či to robíte pravidelne. Otužovanie je súčasťou komplexného balíka. Patrí do neho aj pohyb na čerstvom vzduchu. Otužovanie je skôr istý životný štýl a hovorí o vzťahu k vode či plávaniu ako pohybovej aktivite, bez ohľadu na počasie.

Aj podujatie športový otužilec vychádza z týchto princípov... Ak sa chcete zaradiť medzi športových otužilcov mali by ste byť schopní preplávať 500 metrov vo vode pod 3 či 4 stupne, do 20 minút, bez ochrany rúk a nôh. Čo sa deje s naším organizmom ak svoje limity prekračujeme?

Pri nízkych teplotach sa telo prepína do šetriaceho režimu. Mozog zahlási: prštek sem, prštek tam, bez obličiek či pečene to nedám. A vtedy začne optimalizovať. Stiahne teda krv „zvonka“ a viac zásobuje vnútorné orgány.

Poďme si to teda zhrnúť. O čom je otužovanie?  Je to životný štýl, filozofia, zdraviu prospešná činnosť?  A v čom ťa zmenilo?

Asi z každého rožka - troška 😊. Pre mňa je to kombinácia viacerých faktorov. Cítím sa viac v súlade s prírodou, venujem sa sám sebe a svojmu zdraviu. Mení vám to život a prístup k sebe samému. Okrem toho je tam ten pocit, že robím niečo pre seba. Keďže veľmi rád jem, práve plávanie mi nastavuje zrkadlo. Okrem toho extrémne podmienky aj zážitky otužilcov ľudsky zbližujú. Stávajú sa empatickejší, čo má silný ľudský rozmer a pridanú hodnotu.  Medzi sebou sa nehodnotíme, nemáme predsudky, pomáhame si a rešpektujeme sa. Toto je veľmi vzácne a cenné. Otužovanie nás učí disciplíne, pretože to otužilecký režim vyžaduje. Vďaka tomu všetkému každý z nás získava silnejší vzťah sám k sebe, k ostatným, k prírode a vode ako živlu. Odrazu inak vnímate striedanie ročných období a cudzie vám nie je ani životné prostredie, viac si ho všímate. Nie je nič krajšie, ako keď na Košariská prichádza leto. Vtedy si hovoríme „jej už tu máme medúzy“. Tešíme sa z rýb, ktoré s nami brázdia našu Veľkú vodu, spolu s labuťami či kačkami. Otužovanie je krásna aktivita, ktorá ľudí zbližuje a spája. Má naozaj veľa benefitov, ak sa k nemu staviame a pristupujem s úctou a pokorou.