ROZHOVOR s mladým karatistom, ktorý robil ochranku aj Jasonovi Stathamovi

„Každý si myslí, že práca osobnej ochrany spočíva v tom, že chodíme klientovi za zadkom, no prípravy na akciu trvajú neraz dlhšie než samotná akcia. Príprava býva náročná, niekedy pracujeme aj 20 hodín denne," hovorí sympatický Paľo, rodák zo Senca, ktorý v karate dosiahol množstvo úspechov.

O tom, ako sa zo športovca stane osobný strážca, a aká bola jeho cesta za splneným snom sa dočítate v dnešnom inšpiratívnom rozhovore.

Ako vyzerali tvoje začiatky s karate, a kto ťa k tomuto športu priviedol?

Ku karate som sa dostal ako päťročný, keď moji rodičia nevedeli, čo so mnou. Ako dieťa som bol totiž plný energie 😊. Prihlásili ma na karate na ZŠ J.G. Tajovského v Senci, kde som trénoval do svojich dvanástich rokov. Keďže moji rodičia chceli, aby som sa dostal na vyššiu úroveň, prestúpil som do klubu Slov šport Trnava. Bol to môj vysnívaný klub predovšetkým preto, že v ňom ako hlavný tréner pôsobil Boris Zvolenský. Ten trénoval top reprezentantov Slovenska v karate. Po roku jeho vedenia som sa dostal do slovenskej reprezentácie, kde sa odštartovala moja karate kariéra. 

Aké úspechy si v tomto športe dosiahol?

Môžem sa pochváliť viacerými umiesteniami doma i v zahraničí. Napríklad na Majstrovstvách Slovenska a Majstrovstvách Európy, a taktiež vo svetových pohároch po celom svete. 

Prečo si svoju športovú kariéru napokon zavesil na klinec?

Karate som sa venoval 15 rokov, z toho 7 rokov v štátnej reprezentácii. Skončil som, pretože som sa už “nezmestil” do reprezentačného výberu. 

Tu niekde sa začal odvíjať príbeh tvojej profesijnej dráhy. Opíš nám, kedy si sa dostal k osobnej ochrane? 

Keď som zistil, že moje výkony v reprezentácii sú už nedostatočné a stratil som sponzorov, musel som premýšľať, kde hľadať nový spôsob zárobku. Zveril som sa s tým môjmu trénerovi, ktorý bol, zhodou okolností, nielen mojím trénerom, ale aj šéfom ochranky pre arabskú kráľovskú rodinu, ktorá bola v tom čase na Slovensku. Tým, že sme toho spolu veľa prežili a vnímam ho takmer ako môjho druhého otca, veril som mu a aj on veril mne. Vďaka nemu som sa dostal do tímu ochranky kráľovskej rodiny. Zo začiatku som mal v tíme celkom nepodstatnú rolu. Takú, kde som nemal čo pokaziť. Po dvoch týždňoch práce som skončil, dostal zaplatené a na to celé som zabudol.

Po ďalších dvoch týždňoch ma kontaktoval môj tréner, že si mňa a ďalších dvoch kolegov vybrala kráľovská rodina, aby som s nimi pokračoval v ceste po Európe. Bol som v šoku, že si vybrali práve mňa, keďže som nemal s osobnou ochranou veľa skúseností. Vedel som iba to, čo mi povedal môj tréner, keďže sa pohyboval v tejto oblasti dlhé roky. S kráľovskou rodinou som strávil približne dva mesiace, počas ktorých sme precestovali Rakúsko, Maďarsko, Švajčiarsko, Taliansko aj Veľkú Britániu. V Londýne, kde naša cesta končila, som sa zblížil s anglickou ochrankou. Práve od nich som získal informácie, ako sa dostať do prostredia osobnej ochrany, ochotne mi všetko vysvetlili a ja som postupoval podľa ich návodu.

Ako vyzeral štart na ceste za splnením sna?

Na pár týždňov som sa vrátil domov. Zobral som si pôžičku v banke, pretože som potreboval peniaze na získanie licencií a výcviky, ktoré boli finančne veľmi náročné. Vrátil som sa do Anglicka a začal pracovať ako vyhadzovač v rôznych podnikoch, pretože som potreboval peniaze. Doslova som bral všetko, čo prišlo. Popri tom som chodil po celom svete, absolvoval výcviky a získaval licencie, ktoré som potreboval, aby som si splnil môj sen. Po pár mesiacoch som dospel k záveru, že práca vyhadzovača nie je nič pre mňa. Poslal som životopis do jedného hotela, kde ma zaujala práca hotelovej ochranky. Čo bolo síce bezpečnejšie, ale aj rovnako platené, takže som sa neposunul. Po pár mesiacoch práce v hoteli som mal už hotové všetky výcviky a licencie. Snažil som sa kontaktovať kamarátov z anglickej ochranky, s ktorými som predtým pracoval pre kráľovskú rodinu, ale nepomohli mi, pretože som ešte nemal dostatočné skúsenosti. Celé dni, týždne i mesiace som strávil posielaním životopisov. Už som prestával veriť, že sa mi to podarí. Bol som mladý a nemal žiadne skúsenosti. Štandardné požiadavky zneli: minimálne tridsať rokov a päť rokov profesionálnych skúsenosti. Odcestoval som teda na dva týždne domov. O to viac ma prekvapilo, keď som hneď na druhý deň ráno prostredníctvom telefónu dostal ponuku z Anglicka. Vybrali si ma spomedzi uchádzačov o osobnú ochranu Lewisa Hamiltona z F1. Vtedy som ani nevedel, kto to je. 😊 Opýtali sa ma, či by som vedel byť o tri hodiny v Rakúsku na pracovnom pohovore. Váhal som, myslel som si, že si niekto zo mňa robí srandu. Nakoniec som sa ale rozhodol. Požičal som si peniaze, za ktoré som si kúpil oblek a s malou dušičkou a kúskom nádeje som sa vybral na pracovný pohovor do Rakúska, kde som hneď podpísal zmluvu na šesť mesiacov. Zdalo sa mi to ako sen, stále som nemohol uveriť, že to je realita. Takto sa začala moja kariéra osobnej ochrany. 

Kus cesty v oblasti osobnej ochrany si už prešiel. Môžeš nám prezradiť, ktorým známym ľuďom si doposiaľ robil osobnú ochranu?

Robil som ochranku pre Lewisa Hamiltona, Fahd Haririho, Jessie Lingard, Jasona Stathama, Harryho Kanena, anglickú i argentínsku futbalovú reprezentáciu, Theresu May a rodinu Al Nahyan.  

Aké mená sú to v súčasnosti? :-)

Žiaľ, mená osôb, ktoré sú momentálne mojimi klientmi, nemôžem zverejniť. Som viazaný zmluvou o mlčanlivosti.