ROZHOVOR s Máriou Šlahorovou: "Hlavne sa zbavte stresu z perfektnej angličtiny."

Na svojich kurzoch, v duchu Helen Doron, sa venuje malým predškolákom, no neraz sa spolu s nimi učia aj ich rodičia. Kde robíme pri štúdiu angličtiny najviac chýb?

A ako sa vrátiť k jazyku v dospelosti? Aj o tom sme hovorili s mladou lektorkou angličtiny.

Kde ste získali jazykové vzdelanie?

Vyštudovala som anglický jazyk a kultúru a ruský jazyk a kultúru v odbore prekladateľstvo na UMB v Banskej Bystrici. Už ako študentka som mala brigádu - učila som pár hodín angličtinu pre Helen Doron.

Helen Doron ponúka aj vlastné samostatné školenia, tie sa však musia dopĺňať po vlastnej línii. Vysokú školu som síce mala zameranú na jazyk, ale pedagogické vzdelanie som získavala priamo učením.

Venujete sa aj ruskému jazyku?

Chvíľu som robila preklady a venovala sa i ruštine, ale už je to pre mňa zabudnutá reč. Pravdou je, že keď sa jazyk nepoužíva, zabudne sa.

Nie je prekladateľstvo lukratívnejšie zamestnanie ako učenie? Prečo napokon vyhrali deti?

Pretože ma ta práca baví. Je tam viac interakcie, práca je živšia, mám priamy kontakt s deťmi. Pri preklade je komunikácia postavená na emailoch a telefonátoch. Chýba práve živý kontakt. Pri učení ste celý čas s deťmi, máte okamžitý feedback, komunikácia je skutočná. Učenie je zážitkové, a to mi vyhovuje oveľa viac, pretože hneď vidíte odozvu. Keď spravíte zlý preklad, trvá istý čas, kým vám dá zamestnávateľ reklamáciu. Keď sa niečo nepáči deťom, keď sa nudia alebo aktivita neúčinkuje, spätnú väzbu máte hneď.

Akým spôsobom sa vzdeláva v duchu Helen Doron?

Učíme pozitívnou spätnou väzbou, snažíme sa neporovnávať výsledky detí. Tieto zásady platia pre celú metódu. Kurzy sú rozdelené podľa náročnosti a veku, podľa toho, čo deti v danom čase dokážu urobiť. Máme študentov už od trojmesačných bábätiek, ktoré chodia s maminkami. To je kurz 2v1 - aj pre maminky, aj pre deti. Takýmto spôsobom máme odstupňované kurzy až do 19 rokov, pre maturantov na úrovni B1.

Čím sa od seba jednotlivé kurzy líšia?

V jednej skupine by nemal byť vekový rozdiel väčší ako dva roky. Kurzy sú navrhnuté tak, aby mali vždy inú slovnú zásobu. S pribúdajúcim vekom sa rozširuje slovná zásoba, ktorú učíme. Takisto sa mení práca s deťmi. Maličké deti samozrejme ešte nepíšu, školáci už áno. Čím sú deti staršie, tým viac sa pracuje s knihou. Pribúdajú cvičenia z učebníc, aby deti pracovali s gramatikou, hláskovaním a podobne.

A konkrétne metóda, ktorou vyučujete, od ostatných jazykových kurzov?

Zásadný rozdiel je v tom, že pri učení detí neprekladáme, používame metódu materinského jazyka. Tak ako sa deti učia slovenčinu v škôlke prostredníctvom básničiek a pesničiek, tak sa učí aj v duchu Helen Doron. Neprekladáme slovíčko za slovíčkom, nejdeme do slovenčiny. Snažíme sa, aby deti vnímali, ako by bola angličtina ich druhý materinský jazyk. Do slovenčiny prechádzame, len keď je nejaký problém v disciplíne. Na iných kurzoch sa častokrát vyučuje s prekladom do slovenčiny.

Okrem toho učíme deti v malých skupinkách, na rozdiel od iných jazykových škôl, kde sa učí vo veľkých skupinách, alebo majú študenti individuálnu výučbu. V našich kurzoch sú 4 až 8 detí, takže je zachovaná možnosť individuálneho prístupu, ale zároveň zostáva interakcia s inými deťmi.

Prečo je pri učení lepšie neprekladať do materinského jazyka?

Do šiestich rokov sa u detí objavuje tzv. „okno otvorených možností“, keď majú myseľ ako špongiu a informácie nasávajú absorpčne. Je teda zbytočné prekladať. Dieťa je schopné vnímať jazyk ako samostatný systém, samostatnú skupinu zvukov, a preto funguje prirodzene aj bez prekladu. Keby sme používali slovenčinu a angličtinu spolu, deti si budú miešať zákonitosti jazyka podvedome.

Spoločne s deťmi spievame, recitujeme a ony reagujú na povely ako napr. “skáčte”, čím sa naučia veľa nových slov. Keby sme jazyk miešali so slovenčinou, stane sa to, čo jednej mamičke z nášho kurzu. Keď dieťaťu prekladala do slovenčiny, začalo prechyľovať slová slovenských spôsobom - podaj mi ketu, vidím doga. Tomuto sa snažíme vyhnúť.

Ako zachovať pri učení hru, aby sa dieťa na hodine bavilo?

Dôležité je, aby sa cítili dobre od začiatku, hneď ako vojdú do triedy. Prostredie by nemalo byť rušivé - iba stolík, stoličky, vankúše na zemi, ale všetky hračky sú odložené bokom. Dieťa sa sústredí na lektorku a na hračky, ktoré mu ona ponúka. Vystupujem ako ich kamarátka, nie autoritatívne. Tykáme si, hovoria mi krstným menom. Nie som na hodine ako pani učiteľka, aby necítili nervozitu.

Je dôležité deti chváliť?

Motivácia a uznanie je dôležitá, aby deti učenie bavilo. Keby sme ich karhali za nevydarenú výslovnosť, za každú chybu, ktorú urobia, získajú rýchlo odpor. Keď vidím, že dieťa zareaguje na povel v angličtine, napríklad poviem “zatlieskaj”, a ono zatlieska, vidím, že pracuje s jazykom. Už to je pokrok, ktorý treba chváliť. Čím majú deti viac spätnej väzby, tým ich to viac baví.

Na čo ďalšie dbať pri učení sa nového jazyka?

Snažíme sa deti neporovnávať. Ako učiteľ vidím, že niečo ide jednému dieťaťu lepšie ako inému. Toto dieťa sa hrá s knižkou, toto si zapamätá každé slovíčko. Hoci rozdiely ako učiteľ vnímam, deťom to nepredostieram. Deti majú byť kamaráti, na hodinu sme sa prišli zahrať.

Ako prebieha hodina s deťmi, ktoré ešte nechodia do školy?

Mám pripravené hračky na zaujatie pozornosti. Aktivity sa striedajú rýchlo, každá má dve až päť minút, nikdy dlhšie. Deti majú rady, keď je učenie dynamické, hravé, vtedy mám ich pozornosť.

Mnohým rodičom sa zdá, že postačí, ak sa ich dieťa začne učiť angličtinu pred nástupom do školy.

Vráťme sa k „oknu otvorených príležitostí“. Je vedecky dokázané, že do šiestich rokov sa deti učia najrýchlejšie. Učia sa bez toho, aby si to uvedomovali. Mozog nasáva, čo sa mu ponúkne, rýchlo prijíma stimuly. Po šiestom roku sa táto schopnosť spomaľuje. Dieťa sa môže začať učiť angličtinu až v školskom veku. No čím skôr začne, tým prirodzenejšie ju vníma.

Nemusím sa báť, že pre dieťa bude angličtina iba zhluk cudzích slov?

Deti si vedia veci priradiť. Keď majú pesničku o prstoch a ukazuje sa ukazováčik, vedia, o čom spievajú. Verím, že deti sú chápavé a prirodzene zvedavé a čo chcú poznať, si zistia. Preto sa snažím mať pripravené hračky, hry, puzzle, aby som sa uistila, že vedia, o čom na hodine hovoria a spievajú.

Navštevovať krúžok angličtiny však zrejme nestačí...

Deti, ktoré chodia ku mne na krúžok, nemajú angličtinu len raz do týždňa. Počúvajú doma nahrávky, pozerajú rozprávky, sú s ňou v kontakte každý deň. Je dôležité, aby ju mali aspoň raz denne, aby s ňou mali čo najviac kontaktu. Takto deti vnímajú jazyk, hoci nerozumejú všetkým slovíčkam. Na začiatku je to zhluk neznámych slov a práve na lekcii sa pomocou obrázkov, hier a pantomímy učia porozumieť im. Je dôležité, aby rodičia spolupracovali aspoň v tom, že im tieto nahrávky pustia.

Ako mám pracovať s dieťaťom na jeho angličtine, ak sama ovládam jazyk len priemerne?

Dôležité je zbaviť sa stresu z perfektnej angličtiny. Nebojte sa, že viete jazyk priemerne a že robíte chyby. V dnešnom svete sa treba pripraviť na to, že deti budú komunikovať s ľuďmi, ktorých rodná reč nie je angličtina. Deti budú komunikovať po anglicky s Nemcami, s Francúzmi a nikto z nich nemá angličtinu ako rodnú reč. Vždy tam budú nedokonalosti. Keď pracujeme s deťmi, treba sa prepnúť na angličtinu a hovoriť čo najviac po anglicky. Niekedy stačia aj základné vety: “Čo je toto? Čo vidíš?”

Čo ak sa rodič prirodzene hanbí?

Dieťa po rodičoch prirodzene imituje. Ak mamička povie, že sa hanbí, začne sa hanbiť aj dieťa, pretože sa od rodiča učí takýto postoj a emócie. Keď sa niečo nepodarí vysloviť, zasmejeme sa, opravíme a ideme ďalej. Ak nevieme, ako sa slovíčko povie, pozrieme si ho spoločne. Keď má rodič prístup: “Neviem to, vykašlem sa na to!”, rovnaký prístup bude mať aj dieťa, lebo preňho ste najväčší vzor. Dokonalosť je zvláštne slovo, treba ísť po motivácii.

Koľko času denne treba venovať angličtine, aby sme videli u detí výsledky?

Treba vychytať chvíľu, keď dieťa samo začne hovoriť po anglicky a vy sa na to chytíte. Ak si nájdete 30 minút denne, aj to je niečo. Treba rátať s tým, že dospelý človek sa vie plne sústrediť 20 minút, u dieťaťa je táto doba ešte kratšia. Na druhej strane, netreba ho pri angličtine držať nasilu.

Ako zabrániť tomu, aby získalo odpor?

Musíme ich viesť k tomu, že angličtina je niečo zábavné, milé, čo sa nám zíde. Nejdeme sa učiť, ale pohrať sa, zabaviť. Dieťa vám samé dá signál: teraz mám náladu, alebo už dosť. Ako rodič však môžete aktivitu ovplyvniť a povedať mu: “Poď, ideme si aspoň pozrieť obrázky.” Ideálne je, ak vám dieťa dá vedieť, že má chuť sa učiť. Napríklad, keď začne samé hovoriť po anglicky. Vtedy sa môžete pripojiť a prejsť do rozhovoru.

Je dobré pomáhať deťom pri učení angličtiny appkami a tabletom?

Najlepší je živý kontakt, lebo je to simulácia reálnej situácie. Komunikovať budú deti vždy s ľuďmi. Aplikácie a hry sú len čerešnička na torte. Deti ich môžu využívať, keď sú samé, chcú sa zahrať, keď im chce rodič ponúknuť inú formu učenia sa jazyka.

Ako vedia po anglicky dnešní rodičia?

Niektorí vôbec. Môj kurz je ich prvý kontakt s angličtinou a sú nadšení, keď sa na nich lepia slovíčka. Niektorí rodičia vedia po anglicky a tí mi na hodine pomáhajú, snažia sa s deťmi komunikovať, spýtať sa doplňujúce otázky. Je to rôzne.

Ak by sme prešli k starším deťom - ako je možné, že sa toľko študentov učí roky angličtinu, no v praxi sa nedohovoria?

Príčin je viac. Môže to byť napríklad aj typom osobnosti. Ak sa človek, ktorý má určitú skúsenosť s jazykom vystresuje, nepovie nič. Naopak, ak je v pohode, komunikatívny, dohovorí sa rukami - nohami. Školskú angličtinu treba vnímať takú, aká je. Treba si predstaviť jednu učiteľku na tridsať rôznych detí. Hodina je limitovaná osnovami a časom, preto neprináša výsledky, aké by rodič chcel. Mala som to isté s francúzskym jazykom. Učila som sa ho šesť rokov, ale nemohla by som ísť do Francúzska a dohovoriť sa.

Myslíte si, že učenie jazyka súvisí s prirodzeným nadaním?

Áno. Ja som mala len školskú angličtinu, ale bavila ma, bol to môj najobľúbenejší predmet. Veľmi som sa tešila, mali sme super učiteľky, zmaturovala som na jednotku s minimálnou prípravou. Druhým faktorom je motivácia. Je pre mňa jazyk len ďalší predmet? Alebo viem, že ho budem potrebovať? Baví ma?

Ako spoznám, že moje dieťa má talent na jazyky?

Bez minimálnej námahy sa chytá, vie zopakovať slovíčka, zapamätá si frázy. Berie ho ako prirodzenú vec. Ak dieťa zavoláte učiť sa, no ono sa neteší, buď mu chýba motivácia, alebo nebude mať talent na jazyky. Netreba si z toho robiť ťažkú hlavu. Možno bude mať talent  niečo iné. Toto ale dieťaťu nehovoríme.

Učenie dvoch jazykov naraz - áno, či nie?

Koľko stimulov, napríklad jazykov, dieťaťu ponúknete, toľko ich dokáže absorbovať. Poznám rodinu, kde bola mamička Slovenka, ocko Poliak, žili v Anglicku a dieťa začalo neskôr rozprávať, ale hneď hovorilo tromi jazykmi. Detský mozog toho zvládne veľa. Nie je pravda, že dieťa je hlúpe - najprv nech sa poriadne naučí toto, až potom skúsi niečo iné. Deti sú prirodzene múdre a zvedavé. Dva cudzie jazyky sú úplne normálne, nebojte sa ich ani na školách.

Majú bilingválne deti výhodu?

Výučba jazyka nie je len o vedomostiach. Čím viac jazykov sa dieťa učí, tým viac prepojení v mozgu pribúda a pribúdajú aj ďalšie zručnosti. Učenie sa jazyka je spojené napríklad s výučbou hudby. Hovorí sa, že hudobníci sú najlepší tlmočníci, pretože pri hudbe sú zapájané obe hemisféry. To isté potrebujeme aj pri učení sa jazyka.

Akým spôsobom motivovať staršieho školáka, ktorému nejde angličtina?

Nájsť to, čo ho baví a hľadať prepojenie. Aj rôzne koníčky môžete spojiť s angličtinou. Ak má šiestak rád matematiku, môžu sa ho spýtať: “Mal by si záujem študovať v budúcnosti na zahraničnej škole? Pretože tam budeš potrebovať angličtinu.” Treba hľadať prepojenie, na čo sa mu jazyk v reálnom živote zíde.

Dokážem sa vrátiť k angličtine a nadviazať na znalosti z minulých rokov v dospelosti?

V prvom rade je treba zistiť, aký typ výučby vám vyhovuje. Napríklad ak angličtinu potrebujete v práci, vyskúšajte kurz, ktorý ponúka zamestnávateľ. Ja som takto učila v jednej firme a zamestnanci tam chodili radi, lebo vedeli, že sa im to zíde. Častokrát doniesli aj praktické príklady, keď sa nevedeli dohovoriť, niečomu nerozumeli, a to sme potom na hodine riešili.

Niekto má rád individuálne hodiny, kde sa s lektorom dohodne, na čo sa idú zamerať. Iný je radšej v skupine, kde je interakcia. A najmä, položiť si otázku: Prečo sa chcem vrátiť k angličtine? Kvôli práci? Alebo som si dala novoročné predsavzatie? Možnosti sú otvorené, treba si vybrať, čo komu vyhovuje.

S čím musím rátať, pokiaľ sa do angličtiny púšťam po tridsiatke?

Proces bude pomalší, mozog je preťažený. Bude to chcieť viac opakovania, budeme si horšie pamätať. Na druhej strane, treba ho stimulovať a osvojovanie si jazykov je na to výborné. Treba mať však so sebou trpezlivosť.

Pri učení angličtiny vraj treba čítať knihy. Ako mám správne pracovať s textom, keď mu úplne nerozumiem?

Detské knihy si treba spájať s ilustráciami. Pri knihách pre dospelých pracujte so slovníkmi, s internetom. Overte si význam, výslovnosť slova. Jazyk treba vnímať na úrovni celého textu, nie prechádzať slovíčko po slovíčku. Je nesmierne dôležité uchopiť význam textu.