ROZHOVOR: Nevyspytateľné civilizačné ochorenia...Infarkt myokardu

Prečo je infarkt myokardu moderným strašiakom medzi civilizačnými ochoreniami, čo ho spôsobuje a ako mu predísť? Aj na tieto otázky nám odpovedal kardiológ, MUDr. Štefan Paulov.

Čo je infarkt myokardu a aké sú jeho príznaky?

Je to súhrn symptómov, ktoré spôsobujú akútnu nedokrvenosť srdcového svalu v dôsledku aterotrombózy. Aterotrombóza postihuje vencovité tepny. Lekári používajú názov, pochádzajúci z latinčiny - koronárne tepny. Preto aj súčasný vedecký názov infarktu je akútny koronárny syndróm. Srdce predstavuje iba 1% hmotnosti tela, ale z energie, ktorú náš organizmus potrebuje k životu, spotrebúva až 25%. Na dodávku kyslíka a energie je to veľmi náročný orgán. Preto má upchávanie ciev, ktoré privádzajú krv do srdcového svalu, dramatické dôsledky.

Ako to vyzerá zo štatistického pohľadu, sú rizikovejšie ženy alebo muži?

Podľa registra Európskej kardiologickej spoločnosti dve tretiny chorých s akútnym koronárnym syndrómom tvoria muži a jednu tretinu ženy. Priemerný vek európskeho muža s týmto ochorením je 62 rokov, u žien 70 rokov. Čiže, európska žena môže dostať infarkt približne o 8 rokov neskôr než muž.

Prečo sa o infarkte myokardu hovorí, ako o civilizačnom ochorení?

Možno vás to prekvapí, ale aj chorobnosť závisí od civilizačného rozvoja. V staroveku boli najčastejšou príčinou smrti úrazy a zranenia. Rozrastanie sa miest a najmä prístavných v stredoveku, ovplyvnilo rozvoj lodnej dopravy. V tom čase sa stali najčastejšou príčinou smrti infekčné choroby. Niektoré epidémie boli také zničujúce, že im podľahla viac ako polovica obyvateľov Európy. Budovanie kanalizácie v mestách a likvidácia hlodavcov v ľudských obydliach potlačili tieto hrozné epidémie, ale infekčné choroby prestali byť na prvom mieste v úmrtnosti až po objavení antibiotík. Stanoviť diagnózu „infarkt myokardu“ bolo možné po vynáleze Ekg, v prvej polovici 20-teho storočia.

Aká je úmrtnosť na dané ochorenie?

Úmrtnosť na infarkt myokardu je okolo 30%. Ochorenie je častokrát také rýchle, že pacient zomrie skôr, než mu je poskytnutá odborná lekárska starostlivosť. Ak sa ale dostane do nemocnice včas, dnešné moderné a sofistikované spôsoby liečby dokážu znížiť úmrtnosť počas prvých tridsiatich dní zhruba na 5%. Preto je nesmierne dôležité, aby i laici poznali príznaky infarktu a včas zavolali k postihnutému lekársku pomoc.

Čo by sme určite mali o infarkte vedieť? Ako ho rozpoznať? Aké sú jeho prejavy?

Najviac prípadov akútneho koronárneho syndrómu sa vyskytuje v skorých ranných a dopoludňajších hodinách. Je to preto, že v tom čase sa vyplavuje do organizmu najviac adrenalínu. Nie je to záležitosť civilizácie. Je to milióny rokov starý biologický reflex. S východom slnka prichádza obdobie lovu a vtedy potrebujú veľa adrenalínu jednak šelmy, ktoré útočia, ale taktiež ich obete, ktoré sa snažia uniknúť. Tento reflex pretrváva v človeku dodnes. Akonáhle sa príznaky infarktu objavia v ranných alebo dopoludňajších hodinách, netreba vyčkávať.

Najvýraznejším príznakom ochorenia je bolesť na hrudi. Bolesť môže byť rôznej intenzity, od neurčitého tlaku až po krutú bolesť. No ak sa objaví bolesť, ktorú človek predtým nemával a trvá viac ako 10 minút, je lepšie zavolať rýchlu lekársku pomoc. Najmä pokiaľ sa jedná o muža po päťdesiatke. Postihnutý sa väčšinou potí, pociťuje silné búšenie srdca, je dýchavičný, trpí nedostatkom kyslíka, môže sa pridružiť pocit na zvracanie.

Ako vie bežný človek poskytnúť prvú pomoc, teda okrem zavolania rýchlej záchranej služby?

Veľmi dôležité je nehrať sa na hrdinu. Ak si myslíte, že situáciu zvládnete sami, ešte raz si pozrite percento pacientov, ktorí zomrú v prednemocničnej fáze! Nemyslite si, že bude rýchlejšie, ak postihnutého doveziete do nemocnice sami. Lekári môžu rozprávať množstvo príbehov o tom, ako príbuzní či priatelia posadili do auta človeka, ktorému nikdy nič nebolo, len sa ráno cítil zle. No kým prišli do nemocnice, zomrel im v aute na zadnom sedadle.

Laická prvá pomoc znamená, že postihnutého položíme hoci aj na zem, ak nie je v blízkosti lôžko. Prikryjeme ho, aby mu nebolo zima a ak je to možné, dáme mu rozhrýzť jednu tabletku Acylpyrínu. Zavoláme RZP a snažíme sa zachovať pokoj. Panika zhoršuje vyhliadky pacienta na uzdravenie. Zdá sa to jednoduché, ale ak sa v tomto stave nachádza niekto z vašich blízkych, prežívate veľký stres. Je to pochopiteľné. Ocitli ste sa v takejto situácii prvý raz a musíte ju na prvý raz aj zvládnuť. Je dôležité vedieť, ako si počínať, pretože druhý pokus mať nebudete...