ROZHOVOR: Naše srdce, okrem lásky, dokážu potrápiť aj oveľa vážnejšie problémy

...reč je o tých zdravotných, ktoré sa, žiaľ, nevyhýbajú ani tým najmenším. O detských pacientoch, detských kardiologických diagnózach, ale i o živote ako takom sme sa porozprávali s uznávanou pediatrickou kardiologičkou, MUDr. Vierou Vršanskou, CSc.

Dlhé roky ste pôsobili ako pediatrická kardiologička v Bratislave. Čo motivuje lekárov k výberu konkrétneho odboru medicíny? Čo bolo rozhodujúce vo vašom prípade?

Po nástupe do zamestnania som o detskej kardiológii veľa nevedela. Prednášky na lekárskej fakulte boli iba teoretické a študenti s kardiologickými pacientmi neprichádzali do styku. Prvýkrát som sa na fakulte s "modrým" dieťaťom stretla až v šiestom  ročníku. Detská kardiológia odvtedy pre mňa prestala byť iba teoretická kapitola v knihe, ale predstavovala deti s chorým srdiečkom, ktoré naozaj existujú. Prirodzene, že to vzbudilo môj záujem. Keď sa mi po nástupe do praxe naskytla príležitosť zakotviť práve v tomto odbore, nezaváhala som.

S odstupom času, môžete povedať, že ste si vybrali správne?

Rozhodne svoj výber neľutujem a som veľmi rada, že som sa takto rozhodla. Počas mojej praxe som zažila nevídaný rozmach poznatkov v tomto odbore. Týkajú sa nielen správnej diagnostiky, ale predovšetkým chirurgickej a  medikamentóznej liečby malých pacientov. Napríklad, rozvoj a následné zaradenie echokardiografického vyšetrenia do diagnostiky vrodených srdcových chýb. Ide o neinvazívnu vyšetrovaciu metódu, čo je u detí nesmierne dôležité. Poskytuje reálny obraz jednotlivých štruktúr srdca, ich anomálií a funkcií srdca ako takého.

Katetrizačné vyšetrenie, ktoré dominovalo v predchádzajúcom období pri konečnom stanovení diagnózy, sa dnes využíva viac-menej iba pri spojení vyšetrenia súčasne s výkonom, ktorý nahrádza operáciu na otvorenom srdci, alebo v zložitých prípadoch, keď je treba presne zistiť tlakové pomery v jednotlivých oddieloch srdca a ciev.

Echokardiografia má svoje nezastupiteľné miesto aj v prenatálnej diagnostike.  Väčšina aj komplexných vrodených chýb srdca sa dá rozpoznať už pred narodením, a to lekárom umožňuje, podľa závažnosti diagnózy, riadiť pôrod a ďalší postup po narodení dieťaťa. Často ide o život zachraňujúci čas.

Významne sa zmenila aj chirurgická liečba vrodených srdcových chýb. Tie sa dnes korigujú väčšinou už pri prvej operácii v najmladšej vekovej kategórii. Podstatne sa znížila kardiochirurgická mortalita a zlepšila sa i pooperačná starostlivosť. Slovensko sa dostalo na dobrú európsku úroveň.

Vašimi rukami prešlo množstvo detských pacientov. Utkvel vám v pamäti aj konkrétny prípad?

Počas mojej dlhoročnej praxe som sa stretávala s deťmi, ktoré mali najrôznejšie diagnózy.  Nielen ľahké, ale i veľmi závažné. Vždy som sa tešila spolu s rodičmi, keď sa mi podarilo pomôcť im a malých pacientov vrátiť do normálneho života. Boli to deti od najútlejšieho veku, dá sa povedať od narodenia, cez dospievajúcich až po dospelých. V začiatkoch sa o všetkých takýchto pacientov bez rozdielu starali detskí kardiológovia, pretože neexistovala komplexná starostlivosť o dospelých kardiakov. Aj to sa však v posledných rokoch zmenilo.  

V tejto súvislosti často myslím na jedného dospelého pacienta, ktorý mal ťažkú vrodenú vadu srdca. Bol cyanotický, nezvládal väčšiu záťaž. Napriek svojmu hendikepu vyštudoval vysokú školu, mal priateľku a prišiel na kontrolu s tým, že chce vedieť, čo môže do budúcnosti očakávať. Po sérii vyšetrení a kardiochirurgických konzíliách sa nám podarilo presadiť operačné riešenie vady. Operácia bola úspešná. Pacient získal ružovú farbu pokožky, výrazne sa mu zlepšila kvalita života. Oženil sa a má dve krásne, zdravé deti. Je šťastný a ja samozrejme s ním.

S akými diagnózami ste sa vo svojej praxi stretávali najčastejšie?

Vrodené srdcové vady predstavujú približne 30% všetkých vývojových anomálií u novonarodených detí. Je to pestrá paleta chýb od jednoduchých až po kombináciu rôznych anatomických anomálií jednotlivých štruktúr srdca a priľahlých ciev. Približne dve tretiny týchto detí potrebujú na záchranu života chirurgické riešenie. Dospelosti sa dožije 85-90% z nich.

Najčastejšie sa stretávame s jednoduchými chybami, ako sú defekty predsieňového a komorového septa, alebo otvorený arteriálny duktus. Nasledujú obštrukcie pľúcnej a aortálnej chlopne a koarktácia aorty. Cyanotické srdcové vady patria do skupiny komplikovanejších chýb. Charakteristické pre týchto pacientov je do modra sfarbená pokožka, preto sa o nich hovorí ako o „modrých deťoch“. Ak sa operácia uskutoční v správnom čase, väčšina z nich má dobrú prognózu a primeranú kvalitu života.  

Sú diagnózy, ktoré sa vyskytujú častejšie než iné. Čo je ich príčinou? Napríklad, medzi dospelými je infarkt jednou z najčastejších tzv. civilizačných chorôb a každoročne naň umiera stále viac a viac ľudí. Ako je to u detí?

U detí zatiaľ infarkt myokardu nie je častá diagnóza, aj keď sa veková hranica tohto ochorenia posúva nižšie. Vývoj aterosklerotického postihnutia koronárnych artérií trvá určitý čas. Začína už v detstve, ale klinické prejavy sa ukážu až v dospelosti. Súvisí to s životným štýlom, obezitou, sedavým spôsobom života a fajčením. Dnes zaznamenávame zvýšený počet obéznych detí, čo je dôsledok  sedavého spôsobu života, fajčenie je v puberte takmer bežné, často sa objavuje hypertenzia. Všetko sú to rizikové faktory vývoja aterosklerotických plátov v skorom veku. Preto je v tomto smere dôležitá prevencia. Tá spočíva hlavne v dodržiavaní zásad zdravého životného štýlu.

Infarkt myokardu sa môže vyskytnúť aj v detskom veku, najčastejšie ako dôsledok nepoznaného, alebo nie lege artis liečeného ochorenia - Kawasakiho choroby. Ta postihuje koronárne artérie zápalovým procesom a v niektorých prípadoch môže vyústiť až do infarktu myokardu alebo zlyhania srdca. Dnes je diagnostika tohto ochorenia už dobre známa a liečiteľná.

Existujú kardiologické diagnózy, z ktorých deti môžu vyrásť? Ako povedzme zo šelestu?

Asi tretina detí, ktoré prídu na kardiologické vyšetrenie pre zistený šelest na srdci, má tzv. funkčný šelest. Treba vedieť, že šelest nie je choroba, ale len zvuk, ktorý upozorňuje vyšetrujúceho lekára na to, že niekde v srdci vzniká turbulencia krvi. Tá však vo väčšine prípadov znamená "funkčný šelest", ktorý sa v priebehu sledovania dieťaťa stratí. Kedysi, pred érou echokardiografie, sa tieto deti sledovali, až kým šelest nevymizol. Dnes problém vyrieši echokardiografické vyšetrenie, pomocou ktorého vylúčime srdcovú chybu a dieťa nemusí byť ďalej sledované. 

Okrem toho sa vyskytujú vrodené vady srdca, ako napríklad malý otvor medzi predsieňami, čo je v prvých dňoch po narodení úplne normálny nález. V priebehu pár dní sa obyčajne spontánne uzavrie. Rovnako po narodení môže krátko pretrvávať otvorená spojka medzi aortou a pľúcnou artériou. Spojka je pred narodením vo fetálnej cirkulácii potrebná, ale s prvým nádychom dieťaťa  sa začne postupne uzatvárať.

Šelest zvyčajne spôsobuje aj malý defekt komorového septa, ktorý nie je hemodynamicky závažný a v priebehu sledovania sa sám spontánne uzavrie. O závažnosti vrodenej srdcovej chyby musí vždy rozhodnúť kardiológ. Hemodynamicky nevýznamné srdcové vady nevyžadujú obmedzenia v životospráve.

Stretli ste sa počas svojej praxe s prípadmi zle diagnostikovaných pacientov? V akých prípadoch k tomu dochádzalo? 

V minulosti sa to občas stávalo, no dnes je situácia úplne iná. Na Slovensku dobre funguje sieť detských kardiológov, ktorí sú kvalifikovaní, majú atestáciu z detskej kardiológie a pravidelne sa doškolujú. Dieťa, aj keď je z ďaleka, povedzme z východnej hranice republiky, sa v prípade potreby do Detského kardiocentra dostane veľmi rýchlo. Okrem toho, pri fungujúcej prenatálnej diagnostike by sa nemalo stať, že sa narodí dieťa s kritickou vrodenou srdcovou vadou, ktorá nebola vopred poznaná. V tomto prípade sa budúcej mamičke odporúča pôrod čo najbližšie k detskému kardiocentru, aby sa mohlo čo najskôr po narodení začať s potrebnou liečbou.

Momentálne si užívate zaslúžený dôchodok. Ako trávite voľný čas a čo vám robí radosť?

Som na dôchodku necelé tri roky. Nevedela som si predtým predstaviť, čo budem robiť bez práce, ktorá bola  nielen mojím zamestnaním, ale aj koníčkom. Do práce som sa vždy tešila, mala som rada svojich pacientov, ich rodičov, ale aj študentov medicíny a kolegov.

Je pravda, že mi toto všetko nejakú dobu chýbalo. S niektorými pacientmi si ešte i teraz telefonujeme. Informujú ma o svojom zdravotnom stave a o prípadných problémoch. Samozrejme, keď mi príde odborný časopis, rada si ho prečítam. Dnes sa starám o moje vnúčatá. Učia sa online, potom píšeme úlohy, skúšam ich násobilku a opakujeme si vybrané slová. Okrem toho trávim čas v záhrade alebo na chate v Nízkych Tatrách, tam je stále čo robiť. Zatiaľ sa nenudím.  

Aký je váš názor na súčasnú, pandemickú situáciu vo svete? Vidíte i riziká spojené s detskými pacientmi?

Pandémia zasiahla významne do nášho zaužívaného spôsobu života. Všetci sme doma, v mojom prípade máme našťastie záhradu, kde sa môžem ísť vyvetrať. Teraz v zime je to trochu horšie. Treba však dodržiavať ROR princíp - rúško, odstup, ruky, ktorý sa neoplatí ignorovať. Najväčšia nádej na zvládnutie pandémie je očkovanie. To jediné nás môže uchrániť pred ochorením a ďalším šírením vírusu. Na jeho prítomnosť si asi budeme musieť zvyknúť tak, ako sme si zvykli na iné vírusy. Deti zatiaľ, našťastie, ochorenie prekonávajú ľahšie. Dúfajme, že to tak aj ostane.