ROZHOVOR: Lívia Halman Smiešna: "Nevera bolí, je strašná, ale netrvá večne."

Autorka projektu Tlakový hrniec Lívia Halman Smiešna, organizuje na stredných školách besedy pre stredoškolákov na tému manželstvo, pornografia či neplánované tehotenstvo. 

Okrem toho spolupracovala aj na dokumentárnom filme „Manželstvá z tlakového hrnca“. Film opisuje príbehy párov, ktoré úspešne prekonali partnerskú krízu. S Líviou Halman sme sa rozprávali o tom, ako prekonať neveru, o vlastných  predstavách a názoroch na vzťah, aj o tom, ako správne komunikovať s partnerom.

V rámci projektu Tlakový hrniec ste spolupracovali na filme o manželstvách v kríze...

Áno, ten film sa volá „Manželstvá z tlakového hrnca“. Tlakový hrniec je metafora na bublanie pod pokrievkou. Je tam veľký tlak, varí sa tam, vzniká niečo dobré. Tým filmom sme chceli povedať, že ak manželstvá, ktoré prežívajú krízu, tento tlak vydržia a krízu prekonajú, dokážu sa pretransformovať do ešte lepšieho vzťahu. To nám dosvedčili aj účinkujúci z filmu, ktorí hovorili o svojich vlastných krízach. Presne to isté potvrdzujú aj psychológovia, s ktorými robievam rozhovory na tému manželstvo.

Dá sa kríza prekonať?

Pokiaľ ju pár vydrží, prekoná a je ochotný pracovať na svojom vzťahu, naučia sa rôzne zručnosti, ktoré predtým nevedeli. Žena sa napríklad naučí nevybuchnúť, nekričať na manžela, muž sa naučí povedať, ako sa cíti, čo plánuje, kam ide. Hoci to nejaký čas môže veľmi bolieť. Počas krízy sa partneri naučia veci, vďaka ktorým sa stane ich vzťah kvalitnejší. Tento poznatok nám vychádza aj z dotazníkov, ktoré sme robili približne s dvesto ľuďmi, žijúcimi v manželstve. S odstupom času hodnotila väčšina ich manželskú krízu pozitívne.

Čo býva najčastejším dôvodom manželských kríz?

To je skôr otázka na psychológov. Najčastejším dôvodom rozvodov - nielen manželských kríz - je udávaná nekompatibilita osobností vo vzťahu. Druhú priečku obsadila nevera.

Vo filme ste otvárali aj problematiku nevery?

Áno, tri páry ju spomenuli.

Neveru si prestavujem tak, že muž ťažko pracuje, prípadne žena sa stará doma o deti, a partner zatiaľ ide niekam do hotela. Ako to vlastne je?

Môžem reprodukovať iba to, čo mi manželskí poradcovia hovoria, keď sa ich pýtam na tento problém. Je to najmä vyvrcholenie dlhodobej nespokojnosti niektorého z partnerov vo vzťahu. Aj keď nie vždy to tak musí byť. Vo vzťahu zvykne byť jeden človek spokojný a druhý nespokojný. Ten, ktorý je spokojný, nemusí vôbec rozumieť partnerovi, ktorý je nespokojný. Ja si môžem namýšľať, aké je naše manželstvo úžasné a môj muž mi zas signalizuje, že spokojný nie je. No ja, ako spokojný partner, zametiem jeho výhrady pod koberec, niečo v zmysle: „Ale, prosím Ťa, s týmto sa vysporiadame. Nerob drámu.“

Ako sa vtedy nespokojný partner cíti?

Nepochopene. Po čase začne mať pocit, že aj keď hovorí o svojich pocitoch, ten druhý ho nepočúva, problémy bagatelizuje, prípadne sa hnevá. Partner postupne prestane rozprávať a uzavrie sa. V manželstve začne rásť múr a skôr či neskôr, keďže potrebujeme intimitu a blízkosť, ju začneme hľadať inde. Tým nechcem povedať, že to robíme zámerne, „aha, s týmto človekom sa vyspím“. Začneme hľadať priateľstvo, nejakého blízkeho človeka. A to je už krátka cesta, aby sa blízky kontakt prehupol do sexuálneho vzťahu. Takto popisujú bežný priebeh nevery aj psychológovia.

Potvrdil vám tento scenár aj film, ktorý ste pripravili?

Mali sme tam pár, kde sa jeden z partnerov zaľúbil a mal aféru už počas prvých rokov manželstva. Vtedy boli obaja ešte šťastní a spokojní. Neverný partner to dnes pokladá za skrat a nerozumie svojmu správaniu. Vysvetľuje si to tak, že sa vtedy nevedel dostatočne ovládať. Jednoducho sa mu zapáčilo iné dievča a nemal vyvinuté brzdy na to, aby si povedal, že má doma manželku. Bol vonku, stretol inú ženu a už to šlo.

Ako sa s neverou jeho manželstvo vyrovnalo?

Tuším, sedem rokov mali tichú domácnosť a skryte bojovali. Muž sa zaľúbil do inej ženy a vlastná manželka mu bola ako tŕň v oku. Ona to vedela, lebo sa jej priznal, takže sa úplne odcudzili. Ich spolužitie bolo také hrozné, že sa chceli rozviesť. Potom ale nastal zvrat.  Manželia svoj problém vyriešili a dnes sú spolu šťastní. Vo filme spomíname aj prípad obojstrannej nevery, kedy mali obaja partneri milostnú aféru a snažili sa to pred sebou utajiť. Napriek všetkému situáciu zvládli a dnes, už ako straší pár, žijú v harmonickom vzťahu. V súčasnosti poskytujú manželské poradenstvo iným párom.

Zvládne neveru vzťah skôr vtedy, keď sú tam deti?

Deti sú dvojstranný dôvod. Pár si môže sľúbiť: „Tak kvôli našim deťom sa nerozíďme a poďme to ešte skúsiť“. Alebo naopak, môžu si povedať: “Nechcem, aby moje deti vyrastali s takýmto vzorom muža. Otcom, ktorý príde domov, navrieska, drží peniaze, opije sa, je násilnícky.” Vtedy, ak nám na deťoch záleží odídeme, lebo sme presvedčené, že to je pre nich aj pre mňa najlepšie riešenie. Niekto situáciu, v ktorej figurujú deti, vyhodnotí ako “zostať spolu”, niekto ako „rozchod“.

Keď nevera praskne, čaká sa na dve veci: či neverný zostane, alebo odíde a či mu partner odpustí alebo neodpustí.

Manžel, ktorý chce odísť, by mal zvážiť, či bude mať lepší život bez svojho terajšieho partnera. Či momentálne nekoná z pocitu hnevu, pomsty a žiaľu. Na situáciu sa treba pozrieť s odstupom a predstaviť si perspektívu ďalšieho svojho života. Rovnako aj druhý partner. „Som momentálne naštvaná, ako mi to mohol urobiť, podviesť ma?“ V tej chvíli prežíva človek chaos, je zmätený. Ak v kríze vyhľadáme niekoho, kto sa na vzťah dokáže pozrieť s odstupom, napríklad manželský poradca, môže to podvedenému aj nevernému pomôcť usporiadať myšlienky.

Čomu pomôže odstup?

Hoci sme niečo pokazili, pozrieme sa, aký bol náš vzťah prvých päť, desať rokov. Či si inak rozumieme, či dokážeme preklenúť toto obdobie. Pre obidve strany, no predovšetkým pre podvádzaného partnera je dôležité vedieť, že vzťah nemusí zostať trvale poškodený. Môže byť zase dobrý. A to by si mal uvedomiť aj ten, kto bol neverný, ak svoje zlyhanie ľutuje. Najväčšia chyba je, ak si povieme, že nám to už nestojí za to. Týmto rozhodnutím trpia obaja. Aj od párov, s ktorými robím rozhovory viem, že pokiaľ obaja chcú zachrániť manželstvo, dá sa to. Môže to však trvať aj roky. No čo je to pár rokov oproti päťdesiatim?

Aká je šanca, že sa vzťah podarí zachrániť?

Napríklad spomínaný pár, kde bola obojstranná nevera. V manželstve boli vtedy šesť alebo sedem rokov. Teraz majú šesťdesiat a krútia hlavou, že sa v tom čase skoro rozišli. Vtedy mali dve malé deti a dnes sú vďační, že sú spolu a že to, čo prežili, je len dávna história. Majú vnúčatá, veľkú rodinu a sú šťastní, že ten čas ustáli. Nevera bolí, je strašná, ale netrvá večne.

Platí pri nevere predstava, že matka s malými deťmi doplatí na peknú kolegyňu? Inými slovami, že reálny partner sa nemôže rovnať romantickej predstave, akú si vytvoríme pri niekom novom?

Pri nevere je dôležité predovšetkým to, do akej miery máme naplnené potreby pri svojom partnerovi. Obzvlášť muži sú vizuálni. Ak sa v kancelárii objaví pekná kolegyňa a on má doma manželku s dvoma malými deťmi, ktorá je väčšinou oblečená do vyťahaných teplákov, tak si povie, že áno, je to pekná žena. Momentálne sa o seba stará lepšie ako moja manželka.

Ten prvý popud je úplne prirodzený a normálny. Otázka je, čo s tým ide robiť. Či citlivo nadhodí manželke: “Vieš čo, už si sa o seba dávno nepostarala. Vezmem deti a ty si choď na seba niečo kúpiť.” Nemusí jej hneď povedať, že je škaredá alebo neupravená. Na druhej strane sa môže stať, že sa jej bojí niečo také povedať, aby ju neurazil a začne vyvíjať ďalšiu iniciatívu smerom ku svojej kolegyni. Dosť záleží na jeho schopnosti brzdiť sa, na jeho zásadách.

Na prednáškach pre dospievajúcich sa venujete aj téme pornografie. Aký má vplyv opačná záľuba - veľa romantických filmov?

Dievčatá majú od malička romantické očakávania a predstavy. Moja šesťročná dcéra si už teraz kreslí domček, kde bude bývať. Je krásny, uprataný a sú v ňom kvety. V puberte si tam dokreslí nejakého princa. Tieto predstavy v nás živia aj filmy, ktoré končia happyendom a svadbou. Čo bude ďalej, nikto neukazuje. Aj manželskí poradcovia zdôrazňujú, že máme skreslené predstavy o tom, ako to funguje v manželstve.

Prečo?

Sú dva druhy romantických filmov. Buď sa dvaja zamilovaní blížia k svadbe, alebo ide o príbeh s aférkou - zlý manžel, iný muž, žena sa konečne rozhodne opustiť jedného a ide k druhému. Nikde neuvidíte romantický príbeh v kontexte manželstva. Možno ešte, ak je tam rozvod. Takých filmov by som narátala na prstoch jednej ruky.

Film, ktorý ste natočili, sa primárne venuje problémom v manželstve. Na čo si dávať pozor ešte pred svadbou?

Psychológ Ivan Valkovič, ktorý pracuje ako manželský poradca už niekoľko desiatok rokov hovorí, že keď začínal, najväčším problémom v manželstvách jeho klientov bol alkoholizmus. Ten síce za roky praxe dosť ustúpil, ale zvýšil sa počet prípadov, v ktorých sa rieši nevera. Ďalšou vážnou príčinou manželskej krízy sú, podľa neho, závislosti. Vystríha všetkých, aby si nikdy nebrali človeka, ktorý je na čomkoľvek závislý. Závislosť je nekompatibilná so zodpovednosťou a so vzťahom. Ak vidíte, že váš snúbenec popíja a vystrája, je hlúpe myslieť si, že kvôli vám prestane.

Vo filme Manželstvá z tlakového hrnca zaznie aj veta: “Je naivné myslieť si, že nás ten druhý urobí šťastným.”

V manželstve niekedy funguje niečo ako výmenný obchod. „Budem robiť veci, ktoré ťa tešia a nebudem robiť to, čo nemáš rád (rada). To všetko z lásky k tebe.“ A ten druhý sa bude rovnako správať ku mne. Ja som túto myšlienku pochopila tak, že nemôžeme od partnera očakávať, že naplní všetky naše potreby. Napríklad, môj manžel je tichý introvert. Ja sa ale rada stretávam s inými ľuďmi a rada s nimi komunikujem. Nemôžem čakať, že túto moju potrebu sociálneho kontaktu naplní práve môj muž, ktorý do spoločnosti príliš chodiť nechce. Takže v pohode chodím aj sama a on mi to zas toleruje.

Niekedy si páry v našej poradni vyčítajú: “Ty nedokážeš naplniť moje predstavy, nie som s tebou šťastná  alebo šťastný“. Dôležité je, začať od seba. Byť zodpovedný za svoje správanie, za to, ako dokážeme komunikovať svoje potreby partnerovi.

To hlavné, čo môžeme urobiť, je komunikovať s partnerom a zbaviť sa predstavy, že si čokoľvek domyslí?

Áno, to potvrdzujú všetci manželskí poradcovia. Svoje potreby musíme komunikovať. Nie raz, nie dvakrát, ale neustále. Záleží však i na spôsobe, ako ich komunikujeme.

Ako si zachovať zdravie vo vzťahu, do ktorého prídu malé deti?

Vzťah obohatia deti vtedy, ak sa muž zhostí otcovstva s chuťou. Matka príjme svoju úlohu prirodzene, mužovi to chvíľu trvá. Ak sa do úlohy otca ponoria, aj samotný vzťah bude kvalitnejší. No ak od otcovstva utekajú, držia sa vízie chlapa, ktorý si robí, čo chce, tak vlastné manželstvo sabotujú.