ROZHOVOR: Kubánska spoločnosť je silne mačistická. Muž má veľkú moc a žiadnu zodpovednosť

Michal Vrták z Nedožier-Brezian vyštudoval žurnalistiku, no neskôr vypočul Božie volanie a stal sa členom rehole verbistov. Po dvojročnej misijnej skúsenosti v Mexiku doštudoval teológiu v Bratislave.

Prv sa však dozvedel, že jeho misijným určením sa stala Kuba, do ktorej sa dostal na sklonku roka 2017. Odvtedy pôsobil na východe ostrova, neskôr v Havane a v súčasnosti sa dostal na nové miesto s ďalšou náročnou výzvou – viesť a dobudovať diecézne biblické centrum. Splnil život na Kube jeho predstavy? Aká je skutočná realita, ktorú turisti nevidia? Nielen to nám Michal prezradil v našom rozhovore.

Aké to je, keď ti Boh splní tvoje tajné priania a dostaneš misijné určenie presne podľa vlastných predstáv?

Je to zvláštny pocit, ako keď vám niekto dá dar, o ktorom ste sa v náznakoch zmieňovali, niečo čo ste si mysleli, že je pre vás ako stvorené a potom, keď ten dar odbalíte, zistíte, že je ešte lepší než ste očakávali. Neľutujem ani svoj výber krajín, ktoré som ponúkol generálnemu predstavenému ohľadom môjho misijného pôsobenia a ani nič iné v spojitosti s miestom. Šiel som na Kubu s tým, že som sa rozhodol vnímať Božiu vôľu skrz rozhodnutia predstavených a Boh si asi povedal, že si ma preskúša či je to ozaj tak. :-)

Po príchode ma predstavený poslal do provincie Granma (najteplejšia provincia na východe Kuby), kde som bol len tri mesiace a potom ma poslali zastupovať do Havany na opačnom konci ostrova. Po dvoch mesiacoch v hlavnom meste som sa vrátil do Granmy a pripravoval mladých na stretnutie mládeže so Svätým otcom v Paname. Po návrate zo Svetových dní mládeže (SDM) som už vedel, že budem opäť preložený a to za farára do Havany. Nebyť toho, že SDM mali v auguste ešte aj diecézne dozvuky, bol by som už od marca 2019 v Havane.

Popíš nám tvoje poslanie v metropole Kuby...

Oficiálne som tam prevzal dve farnosti, ktoré spravujú misionári verbisti. Kým som sa tam stihol porozhliadať, prišli najskôr problémy s pohonnými látkami, ktoré trvali do decembra a v marci 2020 začal na Kube lockdown pre covid. Kým pandemické opatrenia pominuli, bol som opäť preložený a predstavený ma požiadal prevziať správu diecézneho biblického centra v Holguíne (severovýchodná provincia Kuby).

Takže som mal čas skúmať sám v sebe, nakoľko vážne som myslel tú dôveru v Božiu vôľu skrz rozhodnutia predstavených pri toľkých presunoch v relatívne krátkom čase. Musím sa priznať, že na tom ešte musím popracovať. Hoci som fyzicky vždy zmenil pôsobisko, myseľ i duch sa prispôsobovali o čosi pomalšie. No stále verím, že je to najlepší spôsob, ako zistiť, kde ma Boh chce mať. On to potom aj zariadi, že nájdem v sebe potrebné milosti, o ktorých som ani nevedel, aby som mne zverenú úlohu zvládol. Alebo aj nezvládol, veď niekedy treba veci aj pohnojiť, aby z toho niečo bolo.

Akým spôsobom prebieha vaša misia na Kube? V akých oblastiach tam pôsobia verbisti, čo je ich hlavnou úlohou?

Spoločnosť Božieho Slova, skrátene známa aj ako verbisti, pôsobí na Kube od roku 1988. Momentálne tu pôsobíme traja Slováci, traja Poliaci, dvaja Indonézania, jeden Filipínec a jeden Argentínčan. Prvým Slovákom misionárom na ostrove bol Radko Kottra z Levíc, ktorý je tu už takmer 15 rokov. Druhý bol Lukáš Mizerák z Lúčky z okresu Sabinov, ktorý tu pôsobí od roku 2011 a ja som prišiel v roku 2017.

Väčšina našej misijnej práce je „bežná“ pastorácia. Bežná pre Kubu, pretože so Slovenskom to veľmi porovnávať nemôžeme. Keďže Kuba má veľký nedostatok kňazov, no aj tých, ktorí tu pôsobia, je väčšina z cudziny. Všetci sme nejakým spôsobom v priamej farskej pastorácii. To znamená vysluhovanie sviatostí, katechézy, návštevy chorých a potom rôzne farské projekty, akými je náš „comedor“ - vývarovňa pre chudobných či balíčky sociálnej pomoci pre rodiny v extrémnej hmotnej núdzi.

Okrem toho začala naša rehoľa pred pár rokmi spoločný projekt s diecézou Holguín, ktorá je druhá najľudnatejšia po Havane, ktorým je Diecézne biblické centrum svätého Jozefa Freinademetza. Jeho úlohou je napomáhať prehĺbiť poznanie Svätého písma, tradícií a ponúkať nové spôsoby, ako prinášať ľuďom zvesť o tom, že Boh ich miluje.

Nie je žiadnym tajomstvom, že Kuba - tá, ktorú turisti zažívajú na dovolenkách, je celkom odlišná od reality. Klasický deň asi nie je iba o hudbe a tanci, rume, cigarách či krásnych plážach. Aká je teda realita bežného života?

Áno, pre viac ako polovicu Kubáncov je turizmus a jeho prínos iba akési všeobecné poznanie, o ktorom sa dočítajú v oficiálnych novinách, či počujú v rádiu a tí majetnejší to poznajú z televíznej obrazovky. Ide o viac ako polovicu obyvateľstva, ktorá žije ďaleko od pozlátka vytvoreného pre turistov. O prepitnom od turistov môžu iba snívať.

Bežný Kubánec musí každý deň vystáť dlhý rad na niečo, čo potrebuje. Neustále musí byť v pozore, kde sa čo objaví, a rýchlo sa tam dostať, aby sa mu z toho ušlo. Niektorí cudzinci, ktorí tu žijú dlhé roky hovoria, že takto ich vrchnosť núti dennodenne sa zapodievať drobnosťami a niet času, aby sa zamysleli a nedajbože chceli niečo zmeniť.

Ja som tu asi prikrátko, aby som si dovolil niečo také povedať. No je pravdou, že buď stoja v rade na niečo, alebo sa ponáhľajú, aby sa stihli do radu postaviť. Vznikajú tu i veľké majetkové rozdiely medzi jednotlivými Kubáncami. Najviac to vidno pri tých, ktorí sa živia tým, že veci z obchodov, ktoré sú za americké doláre, predávajú na ulici za 5-násobne vyššiu cenu v lokálnej mene. Nie všetci totiž majú niekoho, kto by im poslal cudziu menu, tú by si následne vložili na účet, aby mohli ísť do obchodu na doláre, kde je aspoň nejaký tovar. Preto sú odkázaní šetriť svoju domácu menu, aby si to potom kúpili na ulici niekoľkonásobne drahšie.

Mnoho obyvateľov tam žije vo veľkej chudobe. No opäť si v našich podmienkach možno nedokážeme predstaviť, čo toto slovko skutočne znamená. Ako vyzerá reálna chudoba v tejto krajine?

Väčšina riadne zamestnaných Kubáncov zarába okolo minimálnej mzdy, to znamená zhruba 100 dolárov na mesiac. Pritom ceny sú tu aj štyrikrát vyššie ako na Slovensku. Okrem energií, ktoré sú na Kube na slovenské pomery lacnejšie. Ale potraviny sú tu skutočne drahé. Či už je to ryža, ktorá stojí momentálne okolo štyroch až piatich dolárov za kilo, prípadne bravčové mäso, predávané aj s kosťou a kožou za približne 8 dolárov za kilogram.

A to sú výdavky, ktoré si musí každá rodina dobre rozmyslieť. Či si kúpia nejaké mäso za 8 dolárov, ak majú všetci dokopy 200 dolárov na mesiac, alebo radšej prežijú bez neho na fazuli, ryži a banánoch. Tu si nevyberie čo kúpiť. Buď niečo práve v obchode je a človek na to má peniaze, alebo na to nemá. Takmer na všetko treba mať známych, pretože aj legálne veci a ich predaj ide neraz po známosti.

Ďalšou vecou je nakúpiť väčšie množstvo. Napríklad, keď potrebujeme nakúpiť pre 50 rodín v rámci sociálneho projektu, potrebujem nájsť ďalších aspoň 10 ľudí, ktorí pôjdu so mnou, aby sme mohli kúpiť dostatočné množstvo. Každému prevediem peniaze na kubánsku platobnú kartu, ktorá je naviazaná na účet v MLC (pozn. skratka pre voľne obchodovateľnú menu, v španielčine). Napriek tomu, že banky papierové doláre neprijímajú, tento účet mení každú cudziu menu pri vklade na americký dolár. S týmito elektronickými peniazmi môžem povedzme kúpiť na jednu platobnú kartu 5 balíčkov cestovín alebo 4 mydlá, či jeden prací prášok. Keby som šiel sám, nemohol by som nakúpiť pomoc, ktorú neskôr ľuďom rozdáme. Takmer všetko je limitované. Momentálne je ale najväčší problém zohnať pohonné látky. Liter benzínu stojí 30 pesos (1USD = 25 pesos), no nikde ho nemajú, respektíve predaj je viazaný na povolenie od vlády. A to ako cirkev nemáme. Viackrát nám pomohlo aj naše veľvyslanectvo. Či už to bolo pri pomoci zabezpečiť jedlo pre naše vývarovne pre chudobných, alebo keď spolubratia mali problém cestovať v rámci Kuby. V iných krajinách je to možno zanedbateľná maličkosť, ale tu na Kube je každá pomoc malý zázrak z neba.

Kubánci vravia, že oni majú len jeden problém - vyriešiť, ako prežiť do zajtra. Všetko ostatné ide bokom. Tu to nefunguje ako na Slovensku, že problém vznikne ako dôsledok niečoho, čo musím vyriešiť. Tu je problém, ako prežiť jediný deň.

Napriek tomu sú ľudia družní a radi sa zabávajú, rodiny sa často spoločne stretávajú. Ako ťa prijali medzi seba ako cudzinca?

Rodiny sa spoločne stretávajú, lebo často celé rodiny a dokonca rôzne rodiny, bývajú v jedinom dome. Oni veľmi neriešia cudzincov ako takých, len kvôli ich pôvodu. Lebo ako sami o sebe hovoria, majú v sebe gény Európanov i Afričanov a kde tu aj nejakých pôvodných domorodých Kubáncov. Treba však povedať, že Kubánec, ktorý ma nepozná ako kňaza, ale vidí ma iba ako cudzinca, mi hneď chce niečo predať za premrštené ceny a vidia vo mne najmä zdroj príjmov. Ale z tohto omylu ich vždy rád vyvediem.

Zaujímavosťou je, že rodina na Kube nespĺňa úplne tie kritéria, ako sme zvyknutí na Slovensku. Skús nám to trošku priblížiť.

Typická kubánska rodina je mama, dieťa a babka. Občas sa v rodine vyskytuje aj muž, ale ten sa dosť často mení. Kubánska spoločnosť je silne mačistická. Muž má veľkú moc a žiadnu zodpovednosť. A tak neraz keď žena otehotnie, chlap odíde za inou. A ak dieťa neuzná za svoje, tak žena nemá nijaký právny nástroj, aby od neho získala aspoň výživné. Na to by ho musel muž úradne uznať, ale to tu takmer nik nerobí. Nie je tu možnosť DNA testov, ani nič podobné. Iba ak by sa bábätko narodilo v manželstve, má akú-takú ochranu zo zákona. No len málo Kubáncov uzavrie aspoň civilné manželstvo. Ženy sú tak neraz odkázané iba na seba a celá starostlivosť o rodinu býva na ich pleciach. Je bežné stretnúť muža, ktorý vám povie, že má sedem detí so siedmimi rôznymi ženami. Bude od vás možno aj niečo pre tie deti pýtať, keďže sa tvári ako starostlivý otec. No ak by ste sa spýtali daných matiek, najčastejšou odpoveďou by zrejme bolo, že ho približne od pôrodu nevideli. Ženy vyrastajú v tomto systéme už niekoľko generácií. A nemajú poznanie, ako to zmeniť. Rady cudzinca v tomto ohľade nie sú príliš vítané.

Blížia sa Vianoce. Ako ich oslavujú na Kube? Je to pre nich taktiež silný kresťanský a rodinný sviatok?

Krátka odpoveď je nie. Dlhšia odpoveď je, že je to komplikované. Čo sa týka liturgie a toho, ako to prežívajú kresťania, nenájdeme medzi jednotlivými farnosťami na Kube nejaké veľké rozdiely. Advent je pre kubánskych katolíkov radostné očakávanie Ježiša. U iných kresťanov nebadať navonok nijakú špeciálnu prípravu a u väčšiny populácie si všimneme najmä to, že vôbec netušia, čo advent je.

Na Slovensku je advent prípravný čas a potom sa niekoľko dní slávia Vianoce, ale pre kubánskych kresťanov sú Vianoce iba jeden deň. A aj to ak nepadne 25. december na nedeľu, treba počítať s nižšou účasťou na slávnosti. Dve generácie Kubáncov Vianoce neslávili, pretože až do návštevy pápeža Jána Pavla II. v roku 1998 boli tabuizované a najmä pracovné. Aj keby nebolo veľa roboty, vládnuca strana vždy organizovala pracovné stretnutia a povinné brigády práve v tento deň. V súčasnosti sú už Vianoce dňom pracovného pokoja.

Ako sa to oficiálne traduje, od triumfu revolúcie v januári 1959 bola Kuba od všetkých cirkevných sviatkov „očistená“. Pre cirkev to znamenalo dekády trvajúci útlak a profanizovanie. Úpadok povolaní zanechal mnoho kresťanských komunít bez kňaza a keď po dlhej dobe na ostrov začali prichádzať misionári z cudziny, neraz pretláčali svoje „domáce maniere“ miesto hľadania pôvodnej kubánskej religiozity.

Neprišlo v tomto smere uvoľnenie? Oslavujú ich aspoň mladší?

Dnes je teda zložité hovoriť pri sviatkoch ako sú Vianoce alebo dokonca Veľká noc o tom, čo je typické pre Kubu, lebo to už často nevedia ani samotní Kubánci. Tí najstarší, ktorí zažili nejaké tie roky pred revolúciou, si spomínajú na spoločné stolovanie na sviatky a typické jedlá, ktoré sú dnes pre bežného Kubánca nedosiahnuteľné. Pretože na to jednoducho nemá dostatočné prostriedky a členovia rodiny žijúci a pracujúci vo vzdialenejších mestách sa na Vianoce neschádzajú, pretože ďalšie dni musia byť opäť v práci, a tak sa to časovo ani finančne nevypláca. Tu majú tradíciu zísť sa spoločne na konci roka. Oficiálne je 1. január dňom víťazstva revolúcie, čiže Silvester a Nový rok je iba súčasť dôležitejších osláv výročia revolúcie.

Čím si ťa najviac získali Kubánci? Prečo ti tak prirástli k srdcu?

Asi svojou jednoduchosťou. Ale pre mňa je podstatné to, že v nich vidím moju rodinu, ktorú mi Boh zveril. A je ľahké mať rád svoju rodinu, aspoň pre mňa, aj keď nesúhlasím so všetkým čo jednotliví členovia rodiny robia alebo hovoria. Stali sa mi rodinou a snažím sa ich prijímať takých, akí sú a súčasne im ukázať, že vždy je tu niečo viac, pre čo sa oplatí žiť a obetovať.

Pristihneš sa niekedy pri porovnávaní Kuby so Slovenskom?

Na Slovensku ma občas zaskočí, ako niektorí ľudia prestávajú byť vďační za to, čo majú, a sústreďujú sa iba na to, čo im podľa nich chýba Asi aj to je cena za pokrok. Neviem si predstaviť, že by sa nejaká mladá dievčina potešila, ak by jej niekto zhromaždil prázdne rolky z toaletného papiera a ona si bude môcť natočiť vlasy. To by na Slovensku pôsobilo až absurdne.

A na aké ich zvyky a vlastnosti si dodnes zvykáš najťažšie?

Asi na to, že lož tu akože nie je lož, ale iba inak myslená pravda a krádež nie je krádež, iba inak vyriešený problém. Napríklad od samotných Kubáncov človek počúva rôzne príbehy o krádežiach a podvodoch a keď príde na pretras polícia tak sa len smejú lebo tí vraj nikdy nič nevyriešia, veď to majú vraj aj v názve. (pozn. skratka polície na Kube je PNR (Policia Nacional Revolucionaria), čo mnohí označujú za skratku od slov „Pues Nada Resuelven“ – „nuž, nič nevyriešia“).

Prezraď nám pútavé tipy na výlety, ktoré by mali turisti vidieť na Kube okrem dobre známych pláží, centra Havany a fariem na výrobu cigár či rumu.

To nie je veľmi jednoduché, lebo keď sem príde turista, nemôže ísť kam chce. Môže ísť iba tam, kde je to povolené. No pokiaľ má rád krásnu prírodu, určite by som mu odporučil východnú časť Kuby. Najlepšie je priletieť priamo na východ do mesta Holguín alebo do Santiago de Cuba a spoznať skutočne krásne miesta na karibskom pobreží takmer 1000 kilometrov od Havany.

V septembri prebehla v slovenských kostoloch celoslovenská zbierka na pomoc pre núdznych na Kube. Aké boli tvoje pocity, keď si sa o tom prvýkrát dozvedel? Kto ti prezradil túto informáciu?

Veľmi ma to potešilo a aj som trochu pochyboval. Oznámil mi to náš bývalý spolužiak Michal Lipiak, ktorý pracuje v TK KBS. Ale uveril som, až keď mi poslal link na článok, ktorý práve uverejnili o vyhlásení zbierky. Je to skutočne taký malý, veľký zázrak, pretože za posledný rok či dva sa situácia na Kube zhoršila a tých, ktorí potrebujú pomoc aspoň so základnými potravinami, je dvakrát viac než pred pandémiou. Vychádzam pri tom z reality našich farností. Možno existujú miesta, kde je to menej ľudí alebo naopak viac, avšak opisujem realitu, ktorá ma obklopuje. Pochopiteľne, nemusí sa dotýkať všetkých, ktorí žijú na Kube.

Máš už prvé informácie, či bola zbierka úspešná? Môžu ešte stále teraz ľudia prispieť na pomoc pre Kubu? Ako bude prebiehať samotná pomoc?

Viem, koľko sa vyzbieralo vo farnosti, z ktorej pochádzam a podľa mňa je úspešná už teraz aj bez toho, aby som vedel koľko sa vyzbieralo. A stále sa dá prispieť na túto konkrétnu zbierku, ktorá by mala zabezpečiť materiálnu a potravinovú pomoc pre Kubu.

Čiže vyzbierané peniaze by sa mali použiť na nákup potravín, liekov, hygienických pomôcok a vecí, ktoré tu jednoducho nedostať a dopraviť to v kontajneroch na Kubu. Potom by sa to malo prerozdeliť skrze miestnu biskupskú konferenciu do jednotlivých diecéz, odtiaľ do farností a tam ku konkrétnym ľuďom. Ak by niekto chcel prispieť na tento konkrétny projekt vyhlásený slovenskými biskupmi môže tak spraviť na účet vo VÚB -  SK31 0200 0000 0044 9834 3155. Ide o účet neziskovej organizácie KANET, ktorej zriaďovateľom je Konferencia biskupov Slovenska. Určený je iba pre potreby tejto zbierky, preto netreba upresňovať variabilný symbol, ani nič ďalšie.

Taktiež, ak by niekto mal záujem, dá sa prispieť aj priamo na naše projekty, či už pre chudobných, na biblické centrum, či stavbu kostolov, ktoré tu na Kube máme ako verbisti. Môžete tak urobiť kedykoľvek cez naše misijné oddelenie v Nitre na číslo účtu v Slovenskej sporiteľni - SK9509000000005029115971. V poznámke pre prijímateľa uveďte, či ide o dar „na Kubu” všeobecne alebo napíšte Kuba-chudobní (zahŕňa sociálne projekty a vývarovne); Kuba-kostol (aktuálne stavajú verbisti na Kube dva kostoly a dve kaplnky sú v štádiu rozpracovania); Kuba-biblické centrum (na podporu chodu centra, pomôcok a aktivít).

Za vašu podporu misií vám ďakujeme.

Viac informácií o misijnom živote na Kube sa dozviete tu:

https://www.verbisti.sk/podporte-misie/