ROZHOVOR (časť 1.): Ak potápač nenahradí ľudskú pýchu pokorou, prehrá a zaplatí. Vlastným životom
29.11.2021 | prof. MUDr. František Novomeský, PhD. | Naďa Trenčanská
"Najčastejšie pod vodou zlyháva človek sám ako biologický jedinec. V takomto prostredí sa stáva veľmi krehkou nádobou."
Len málokomu sa v živote podarí spojiť svoju najväčšiu vášeň alebo záľubu s povolaním, naviac v kombinácii, ktorá vôbec nie je bežná. My vám dnes prinášame rozhovor s jedným z takýchto ľudí. S prof. MUDr. Františkom Novomeským, PhD., ktorý pôsobí v Ústave súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Jesseniovej lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice v Martine. Medicíne potápania sa venuje nepretržite od ukončenia štúdia na Lekárskej fakulte UK v roku 1975.
V oblasti forenznej expertízy nehôd pri potápaní je zároveň jediným súdnym znalcom na Slovensku. Dlhé desaťročia je tiež aktívnym potápačom a medzinárodne certifikovaným inštruktorom potápania. Čo pre ňho znamená jeho práca, čím je zaujímavá, a prečo si vybral práve túto profesiu, sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.
Prečo ste sa rozhodli študovať medicínu, konkrétne odbor súdneho lekárstva?
Moji rodičia boli veľmi láskaví a podporovali ma vo všetkých mojich úletoch. Bol som vzorný žiak i študent, nebol dôvod ma v niečom obmedzovať...lebo škola. A tak som na 15-te narodeniny dostal od rodičov úžasný dar. Bol ním školský mikroskop, ktorý je našim rodinným striebrom. Dnes ho vlastní moja dcéra, excelentná potápačka s doktorátom i vedeckou hodnosťou z ekológie a hydrobiológie. A ten prístroj rozhodol. Objavil som čaro optiky a mikrosveta, toto mi vydržalo aj ako povolanie. Za mikroskopom som podvedome smeroval aj počas štúdií medicíny s logickým vyústením. Zvolil som si patológiu, veľmi ťažký chlebík v medicíne, ale s mikroskopom na pracovnom stole. A súdne lekárstvo už nasledovalo akosi prirodzene...vždy ma zaujímalo, neznášam krivdy a násilie.
Čo presne je náplňou práce súdneho experta v oblasti nehôd pri potápaní?
Nuž, toto je tienistá stránka potápania vo všetkých jeho rovinách. Pri závažných poruchách zdravotného stavu následkom pobytu pod vodou, alebo pri nehodách potápačov so smrteľným zakončením je nevyhnutné – rovnako ako pri nehodách dopravných, leteckých, priemyselných či iných – podrobne skúmať nielen telo potápača, ale aj použitú potápačskú techniku, spolu vo vzájomných súvislostiach. Problematike nehodovosti pri potápaní sa oficiálne, ako znalec, venujem od roku 1981 a veru, videl som už kadečo. Vždy je to o hľadaní pravdy, na závery expertízy čakajú pozostalí, orgány činné v trestnom konaní, poisťovne...no aj potápačskí priatelia či zamestnávateľské organizácie. Je to všetko veľmi zložitý, komplexný proces. Neraz som sám na sebe skúšal pod vodou funkčnú spôsobilosť niektorých súčastí potápačskej techniky, s ktorou niekto iný zahynul. Skúšobný potápač? Ak chcete, tak áno...
Spojením vašich dvoch vášní, teda potápania a medicíny, vzniklo pre vás zrejme povolanie snov. No možno sa mýlim a bolo to celé inak. V oblasti forenznej expertízy nehôd pri potápaní ste jediným súdnym znalcom na území Slovenska i Čiech. Ako je to s vašimi nasledovníkmi? Bude mať kto prevziať po vás toto špecifické „remeslo“?
S týmto som mal veľký problém. Znaleckú činnosť v odbore medicíny potápania nemôže vykonávať lekár, ktorý nemá nijaké osobné potápačské skúsenosti. Je to ako pri leteckých nehodách. Viete si predstaviť, že by tragickú leteckú nehodu mal posudzovať človek, ktorý nikdy nesedel v pilotnej kabíne, ktorý nikdy nepocítil vo vlastnej hlave účinky zrýchlenia či podtlaku? Rovnako je to s potápaním. Nájsť lekára, ktorý by sa chcel venovať súdnemu lekárstvu a osobitne potápačským nehodám, ktoré by v tomto kontexte predstavovali obrovské problémy navyše, sa zdalo nemožné. Už som si chvíľami myslel, že moja kariéra skončí ako „one man show“. Vtedy na náš ústav prišla mladá doktorandka MUDr. Veronika Rybárová, aktívna, kvalifikovaná a zanietená potápačka. Jej výskumnou prácou sú nehody pri potápaní a verím, že po určitom čase a po dosiahnutí vedeckej hodnosti bude môcť naša mladá kolegyňa pevne uchopiť aj znaleckú činnosť v odbore medicíny potápania. Veľmi jej to želám, ona pre to robí maximum, prednáša, publikuje. No a ja mám konečne komu odovzdávať svoje dlhoročné poznatky a skúsenosti. Aj pod vodou.
S akým typom nehôd sa pri práci stretávate najčastejšie?
Po rokoch mojej odbornej kariéry musím konštatovať, že aj v profile nehôd potápačov sa veľa zmenilo. V čase Zväzarmu to boli časté zlyhania podomácky vyrobenej potápačskej výstroje. K nehodám dochádzalo v menších hĺbkach, výjazdy k moru bývali veľmi sporadické. Dnes sú potápači vybavení zväčša modernou zahraničnou technikou, často veľmi zložitou, dýchacie prístroje s tzv. uzatvoreným okruhom cirkulácie dýchaného plynu sú riadené elektronicky. Znie to ako sci-fi, ale takto vyzbrojených potápačov môžete bežne stretnúť cez víkend v Senci. Realitou je, že aj takéto sofistikované technické zariadenia môžu zlyhať, najmä ak ich užívateľ niečo opomenie či zanedbá. No jedno zostalo rovnaké. Najčastejšie pod vodou zlyháva človek sám, ako biologický jedinec. V prostredí pod vodou je veľmi krehkou nádobou. Doslova obnažený až na existenčnú podstatu, vystavený účinku zákerného tlaku a chladu vody. Musí dýchať neprirodzené plynové zmesi, pričom môže mať zdravotné problémy, o ktorých často ani sám nevie. Toto všetko vytvára obsiahly komplex problémov, zvaných potápačská nehoda, a ktoré je potrebné znalecký porozplietať a uviesť do vzájomných súvislostí.
Okrem iných úspechov na poli vysokoškolskej pedagogiky a vedy ste tiež autorom viacerých úspešných publikácií. Jedna z nich dokonca získala prestížne ocenenie „Cenu literárneho fondu SR“. Prezraďte nám o tomto knižnom diele čosi viac.
Myšlienka napísať ucelenú monografiu - učebnicu medicíny potápania, vo mne zrela po celé tie roky, čo sa touto problematikou zaoberám. A dozrela s príchodom zahraničných študentov na našu Jesseniovu lekársku fakultu UK v Martine. Keďže sa súdne lekárstvo zaoberá aj medicínskou problematikou potápania, osobitne potápačských nehôd, študenti JLF (naši aj zahraniční) začali do mňa domŕzať. Pýtali sa, prečo neexistuje ucelená učebnica medicínskej problematiky potápania, s odôvodnením, že zahraničné knihy o „diving medicine“ sú príliš zložité, vedecké... Takže po 7 rokoch odbornej prípravy, zberu literatúry, štúdia, výjazdov do zahraničia, prednášok, či skúmania nehôd potápačov som si sadol a začal ukladať myšlienky na papier. Výsledkom bola monografia „Potápačská medicína“, ktorá vyšla v dvoch slovenských vydaniach (2013, 2014) a v českom preklade (2013). V tom čase to bol "bestseller", aj spomínaná cena bola viazaná na túto knihu. No po čase sa ukázala potreba jej anglickej jazykovej mutácie a tak znovu k PC. Tentoraz so spoluautorom, priateľom, potápačom a vynikajúcim odborníkom prof. Dr. Akinom Savas Toklu, prednostom Inštitútu potápačskej medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity v Istanbule. Do textu mi Akin pridal svoje cenné klinické skúsenosti s liečbou špecifických chorôb potápačov. A tak v roku 2021 uzrela svetlo sveta nová učebnica, tentoraz v anglickom jazyku, s názvom „Fundamentals of Diving Medicine“. Vydavateľstvo Osveta v Martine vyrobilo technicky špičkové knižné dielo, kriedový papier, perfektné reprodukcie grafické či obrazové, som im za to veľmi vďačný. A tak sme posunuli Slovensko, štát bez mora, no s extenzívnou potápačskou činnosťou rekreačnou i profesionálnou, do skupiny krajín s vlastným vedecko-pedagogickým učebnicovým fondom. V medicínskej problematike prežívania človeka pod vodou.
Čo by ste odporučili kolegom - potápačom, ktorým zatiaľ chýbajú dostatočné poznatky? Čoho sa vyvarovať, a na čo si dať pozor?
Ako som už naznačil, každý potápač musí počas pobytu pod vodou čeliť zvýšenému tlaku vody, zmenám objemov aj tlakov plynov, ktoré dýcha, i tým vo vlastnom tele, musí kontrolovať nasycovanie vlastného tela inertnými plynmi (dusíkom, ak dýcha stlačený vzduch), musí čeliť podchladeniu, musí... Ale poviem to inak. Ak chce prežiť, musí čeliť niečomu celkom ľudskému a osobnému. Vlastnej človečenskej pýche. Pocitu, že pod vodou "na to mám", že vodný živel možno "pokoriť". Niekedy nás zložitý dýchací prístroj na chrbte vybaví pocitmi kyborga a nadobudneme presvedčenie, že pod vodou môžeme všetko. Sancta simplicitas, svätá jednoduchosť. Pod vodou človek nemá čo robiť, na planéte azda niet hostílnejšieho prostredia, ktoré s vami do niekoľkých minút skoncuje. Ak potápač nenahradí ľudskú pýchu pokorou, priznaním si vlastnej nedokonalosti, priznaním si závislosti na technike, vedomostiach či pravidlách bezpečného potápania sa, prehrá a zaplatí. Životom. Dnes sa slovo pokora interpretuje ako osobná slabosť. Nesúhlasím. Pre mňa pokora znamená múdrosť a osobnú vyzretosť. Nehanbime sa za toto slovo a nosme si ho v duchu so sebou. Aj pod vodou...