ROZHOVOR: „Akokoľvek modernizované budovy nemocníc budú zbytočné, ak v nich nebude mať kto liečiť.“
16.06.2021 | JUDr. Zuzana Dolinková | Redakcia
O reforme zdravotníctva sa toho narozprávalo už veľa. Každý z nás aj vie, že je potrebná a nevyhnutná. Ako ju však zrealizovať, odkiaľ začať, a ktorý z problémov je takpovediac na spadnutie?
O tom, ako situáciu vnímajú slovenskí poskytovatelia ambulantnej zdravotnej starostlivosti, sme sa porozprávali s prezidentkou Zväzu ambulantných poskytovateľov, JUDr. Zuzanou Dolinkovou.
26. mája 2021 bol na pôde Ministerstva zdravotníctva, aj za účasti zástupcov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, predstavený návrh optimalizácie siete nemocníc /OSN/. Môžete nám v skratke priblížiť základné body tohto návrhu?
Predložený návrh Ministerstva zdravotníctva k optimalizácii siete nemocníc predpokladá rozdelenie nemocníc na niekoľko typov v závislosti od toho, aká zdravotná starostlivosť sa v nich bude poskytovať. Zväz ambulantných poskytovateľov nikdy netvrdil, že stratifikácia - alebo po novom optimalizácia siete nemocníc, nie je dôležitá a potrebná. Naopak, tento projekt bude nepochybne prínosom pre pacienta, zdravotníkov a celý systém. No to až vtedy, keď bude postavený na pevných základoch, ktoré predstavuje zastabilizovaný ambulantný sektor a taktiež vtedy, ak v nej budú zapracované a obsiahnuté podstatné praktické problémy, kvôli ktorým sa stala zdravotná starostlivosť pre pacienta nedostupná a nespravodlivá.
Aké body, či kroky sa týkajú priamo poskytovateľov ambulantnej starostlivosti?
Súčasťou odprezentovaného materiálu k OSN je aj návrh reformy primárnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Táto bolo ZAP-u predstavená zo strany Ministerstva zdravotníctva 14. júna 2021. Za ZAP sme sa opakovane vyjadrili, že reformu primárnej ambulantnej starostlivosti vítame. Súčasná sieť ambulancií je deravá a najmä často neefektívne nastavená. Ak však má byť daná reforma prínosom pre pacienta, musí ísť reforma všeobecnej ambulantnej starostlivosti ruka v ruke aj s reformu špecializovanej ambulantnej starostlivosti. Ak reforma nemá byť len vytrhnutá z kontextu a chceme, aby bola naozaj úspešná, je nevyhnutné zanalyzovať celý ambulantný sektor a rovnakým metrom pristupovať ku všetkým ambulanciám, ich kompetenciám a potrebám. Rozdielny prístup k rôznym typom ambulancií a zdravotníckych zariadení zbytočne polarizuje už aj tak dosť napäté vzťahy medzi zdravotníkmi. Ak jednotlivé súčasti poskytovania zdravotnej starostlivosti a cesta pacienta po nich nebudú do seba zapadať ako puzzle, komplexný obraz, ktorý predstavuje dostupná, kvalitná a efektívna liečba a vyliečenie pacienta, z nich nevytvoríme. ZAP preto v prvom rade podporuje systematické zmeny budované na pevných základoch, ktoré v zdravotníctve predstavujú práve naše ambulancie.
„Ak máme zanedbané a prehnité základy, ktoré v ponímaní zdravotnej starostlivosti predstavuje prednemocničná, teda ambulantná zdravotná starostlivosť, samotná optimalizácia siete nemocníc nemôže pre pacienta priniesť požadovaný efekt“.
Aký je váš názor na predkladaný návrh a v čom sa líši od pôvodného návrhu stratifikácie?
Nielen z môjho pohľadu, resp. pohľadu ZAP-u, ale aj z vyjadrení ostatných stakeholderov v zdravotníctve i zástupcov odbornej verejnosti, ktorým bol návrh predstavený, je zrejmé, že ide o návrh, vytiahnutý zo „šuflíka“ reformného tímu exministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej a takmer identicky kopíruje jej návrh stratifikácie nemocníc z roku 2019. Tak, ako bolo zo strany Ministerstva zdravotníctva prezentované, v návrhu OSN sú aktualizované niektoré dáta, no filozofia a podstata návrhu ostáva nezmenená.
Je niečo, čo vám v predkladanom návrhu vyslovene chýba, a je nevyhnutné doň doplniť?
Môj názor je rovnaký ako pred dvoma rokmi, keď takmer rovnaký návrh (pod názvom stratifikácia nemocníc) predkladala, obhajovala a snažila sa presadiť exministerka Kalavská. Už vtedy som tvrdila, že tak ako nemožno začať dom stavať od strechy, je nereálne reformovať slovenské zdravotníctvo od hora, teda od reformy siete nemocníc, ktoré sú vrcholovým stupňom poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ak máme zanedbané a prehnité základy, ktoré v ponímaní zdravotnej starostlivosti predstavuje prednemocničná, teda ambulantná zdravotná starostlivosť, samotná optimalizácia siete nemocníc nemôže pre pacienta priniesť požadovaný efekt.
Je potrebné reformovať súčasne primárnu všeobecnú aj špecializovanú ambulantnú starostlivosť. Iba tak je možné vybudovať pevné základy, na ktorých následne môžeme optimalizovať sieť nemocníc či reformovať dlhodobú, sociálno-zdravotnú starostlivosť o seniorov a zraniteľných ľudí.
Bolo to prvé a úvodné stretnutie k tejto téme a zúčastnili sa ho takmer všetci kompetentní. Aké sú ďalšie kroky, čo bude nasledovať ?
Podľa vyjadrení kompetentných zástupcov Ministerstva zdravotníctva by mal tento návrh prejsť detailnejšou diskusiou v užších skupinách zástupcov za jednotlivé oblasti pôsobiace v zdravotníctve. Teda za zdravotné poisťovne, vyššie územné celky, nemocnice – štátne a súkromné, ambulantných poskytovateľov, záchranárov, stavovské lekárske a sesterské organizácie, odbory či pacientske organizácie. Po diskusii by sa mal pripraviť legislatívny návrh, ktorý pôjde do medzirezortného pripomienkového konania.
Bol poskytovateľom ambulantnej starostlivosti poskytnutý dostatočný priestor a čas na ich návrhy?
Zväz ambulantných poskytovateľov bol zatiaľ pozvaný a účastný len prvého stretnutia, konaného na pôde Ministerstva zdravotníctva k predstaveniu návrhu OSN. Na ďalšie pracovné rokovanie k bližšej diskusii v užšej skupine k návrhu OSN ZAP zatiaľ nebol pozvaný. Zo strany Ministerstva zdravotníctva nám však dňa 14. júna 2021 bol predstavený návrh reformy primárnej (všeobecnej) ambulantnej starostlivosti.
„To, čo dnes prioritne slovenskému zdravotníctvu chýba, je predovšetkým zdravotnícky personál. Pacienti potrebujú dostupnú, kvalitnú, spravodlivú a solidárnu zdravotnú starostlivosť.
Dlhé roky sa na Slovensku hovorí o akútnom nedostatku zdravotníckeho personálu, lekárov, sestier, ale tiež o obrovskom podfinancovaní zdravotníctva a neodvrátiteľnom kolapse celej sféry v prípade, že sa nezačne urýchlene konať. Ako to vidíte vy?
Čas je to, čo dnes v zdravotníctve nemáme. To, čo okrem času prioritne nášmu zdravotníctvu chýba, je predovšetkým zdravotnícky personál. Ľudské zdroje, ich udržateľnosť, navrátenie do rezortu a nastavenie motivácie zdravotníkov zostať v systéme, bolo neskoro začať riešiť už včera. Tento problém i nedostatok však nijako nerieši ani predložený návrh optimalizácie siete nemocníc. Akokoľvek modernizované a rekonštruované budovy nemocníc budú zbytočné, ak v nich nebude mať kto liečiť. Pacienti potrebujú dostupnú, kvalitnú, spravodlivú a solidárnu zdravotnú starostlivosť. Bez zdravotníkov, bez toho, aby sme konečne zreálnili výšku výdavkov na zdravotníctvo na úroveň priemeru krajín Európskej únie a bez toho, aby sme jasne zadefinovali nárok pacienta, to však nepôjde.
Odkiaľ je potrebné, podľa vás, začať?
Tak, ako som uviedla už vyššie, bez lekárov a sestier zdravotníctvo nemôže fungovať. Preto potrebujeme v prvom rade sanovať ľudské zdroje v zdravotníctve. S tým kráča ruka v ruke financovanie, ktoré súvisí nielen s ekonomickou motiváciou zdravotníkov, ale aj so zlepšením ich pracovných podmienok, materiálno-technickým vybavením zdravotníckych zariadení, inováciami, elektronizáciou, vedou a výskumom. Naši pacienti i zdravotníci si zaslúžia, aby boli súčasťou systému modernej a inovatívnej medicíny a súčasne kvalitnej a dostupnej zdravotnej starostlivosti na úrovni 21. storočia.
Ako sa vám zatiaľ komunikuje s novým ministrom zdravotníctva, zlepšila sa komunikácia s rezortom zdravotníctva?
Zatiaľ, musím konštatovať, že do dnešného dňa ZAP nebol pozvaný na osobné stretnutie s pánom ministrom. A to napriek tomu, že ako najväčšia organizácia poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti sme požiadali pána ministra o osobné stretnutie hneď po jeho vymenovaní do funkcie. Čo sa však týka komunikácie s MZ vo všeobecnosti, od začiatku roka 2021 sú zástupcovia ZAP častejšie prizývaní na rokovania jednotlivých pracovných skupín. Či už k očkovacej stratégii na ambulanciách, novej legislatíve, k zavedeniu elektronickej práceneschopnosti, návrhu OSN, reformy primárnej starostlivosti, či programového rozpočtovania pre ambulantný sektor na rok 2022.
„Bez zdravotníkov, bez toho, aby sme konečne zreálnili výšku výdavkov na zdravotníctvo na úroveň priemeru krajín Európskej únie a bez toho, aby sme jasne zadefinovali nárok pacienta, to však nepôjde.“
Ak by ste mali definovať najväčšie problémy vašich členov, teda ambulantných lekárov, ktoré by to boli?
Problémy ambulantného sektora sa zákonite odvíjajú od problémov sektora ako takéto. A to počnúc nedostatkom lekárov a sestier na ambulanciách, až po dlhodobé podfinancovanie ambulancií. Chýba riadne fungujúca elektronizácia zdravotníctva. Čo ja osobne veľmi citlivo vnímam, sú „pošramotené“ vzťahy medzi zdravotníkmi v rôznych oblastiach poskytovania zdravotnej starostlivosti, ako i naštrbené vzťahy medzi lekármi a pacientmi. Slovenský zdravotný systém si vyžaduje zmenu, jasné pravidlá a vedenie, ktoré vie, čo rezort trápi, počúva odborníkov, komunikuje s nimi, a kde stredobodom všetkých realizovaných opatrení bude vždy pacient. Pretože pacientom je každý jeden z nás.