Remeslo s pozoruhodnou históriou. Už ste počuli o brtníctve?

Slovo med pochádza z hebrejčiny a dá sa preložiť slovami "očariť, nadchnúť". Presne tieto pocity vo vás pravdepodobne vzbudí aj jeden z najstarších spôsobov obživy človeka, brtníctvo.

Med patrí medzi základné suroviny získavané z prírody už od nepamäti. Početné archeologické nálezy dokazujú, že včela sa na našej planéte vyskytovala už pred 15 miliónmi rokov. Nasvedčujú tomu nielen staré indické a egyptské písomné pamiatky, ale tiež zmienky v texte biblického Starého zákona. Najstarším dokladom o existencii včiel je zrejme prehistorická skalná kresba v španielskej jaskyni Aran. Vyobrazuje človeka na pletenom rebríku, vyberajúceho z dutiny v kmeni med. Jaskynné maľby sú tak dôkazom, že ľudia v období praveku získavali med od divých včiel. A práve niekde tu treba hľadať počiatky jedného z najstarších povolaní človeka, brtníctva. Brtníctvo patrí k špecializovaným a náročným spôsobom obživy. Jaskynní lovci poznali sladkú chuť medu dokonca oveľa skôr, než slanú chuť soli.

Pod kameňmi i v dutinách stromov

V dávnych časoch sa divé včely schovávali v dierach pod kameňmi, v zemi a neskôr hlavne v dutinách stromov. Tu zakladali svoje včelie spoločenstvá. Ľudia ich fascinovane sledovali a nechali sa pracovitými včelami v mnohom inšpirovať. Aby získali viac včelích rodín, a vďaka tomu aj neustály prísun cennej a zdravej potravy, vyskúšali veľa pozoruhodných spôsobov. Sledovaním včiel už zakrátko zistili, že počas neskorej jari sa roja a hľadajú nový príbytok. Aby nové hniezdo ostalo nablízku, brtníci začali vysekávať do vhodných vedľajších stromov brty, ktoré vyrojené včely rady obsadzovali.

Odvážni brtníci

Ako prirodzené obydlia včiel slúžili včelám vo voľnej prírode po tisícročia duté stromy, nazývané brty. Duté kmene stromov, v ktorých si včely stavali svoje hniezda- "brty", sú podstatou brtníctva. Samotné brtníctvo dodnes zaváňa históriu a nepochybne ide o jedno z najzaujímavejších starých remesiel. Brty sa hľadali a cielene dlabali do stromov hlboko v lesoch. Keďže včelie hniezda v dutinách stromov bývali od seba vzdialené hoc niekoľko kilometrov, ich obchôdzka mohla trvať aj deväť hodín. Najvhodnejšími stromami pre vydlabanie nových brtov boli borovica a dub, o čosi menej javor, buk, lipa, jedľa, jaseň a brest.

Obdivuhodný bol i spôsob, akým sa brtníci dostávali k medu lesných včiel. Do malej drevenej misky pridali pár kvapiek medu. Keď ho včely zbadali a začali naň sadať, všímali si smer ich letu. Vďaka tomu ľahko objavovali ich hniezda. Roj vylietavajúci z kmeňa stromu sa najskôr snažili nalákať do diery vydlabanej do iného stromu. Až potom ľudia začali stromy spiľovať a premiestňovať do blízkosti vlastných obydlí. Netrvalo dlho a z pomerne nebezpečnej aktivity sa stalo samostatné povolanie. Na území dnešného Slovenska sa písomné zmienky brtníctva datujú do obdobia 5. storočia.

Ochrana včiel pred zimou

Pri tomto spôsobe včelárenia je dôležité odhadnúť, koľko medu môže brtník včelám odobrať a ponechať im tak dostatok aj pre vlastnú potrebu. Medobranie totiž treba robiť s citom a nesmierne opatrne. Najbezpečnejšie je brať med v čase hojnosti - od mája do slnovratu. Úlohou brtníkov bola aj ochrana brtov a včelstva. S nástupom chladnejších dní včelstvá v dutinách stromov zapchaním otvoru zazimovali a ochránili ich pred zamrznutím.

V spoločnosti uznávaní

Brtníctvo sa dedilo z otca na syna, dedičným povolaní bolo až do 19. storočia. Patrilo k základným spôsobom využitia prírodného bohatstva. Najstarší lesní včelári hospodárili slobodne a neskôr, keď lesy prechádzali do súkromných rúk feudálnych pánov, meštianstva a urbariátu, stal sa tento typ včelárenia vedľajšou aktivitou ich vlastníkov. Brtníci boli v spoločnosti vážení a uznávaní. Výsledkom ich práce bol brtnícky med a brtnícky vosk. Keďže neexistovala elektrina a všade sa svietilo sviečkami vyrábanými z včelieho vosku, ich nebezpečnej práci sa prikladal obrovský význam.

Mali svojho starostu

Brtníci sa združovali do spoločenstiev, na ich čele stál starosta. Ten zastupoval brtníkov pred vrchnosťou a staral sa o to, aby sa dodržiavali artikuly s ich právami a povinnosťami. Nezhody medzi sebou riešili aj pomocou takých dokumentov, akými boli Žilinské rojové právo (1378) alebo Dolnorakúsky traktát (1678). Brtníci zakladali i cechy, kde si volili cechmajstra. V lesoch mávali dokonca vlastné revíre.

Z brtníctva včelárstvo

Postupom času si včelári preniesli kmene stromov so včelami k domu, dlabali kláty z hrubých kmeňov stromov a robili úle z hrubých dosák. Plietli koše z prútia i slamy, čím začali písať počiatky včelárstva. Brtníctvo ako remeslo teda nezaniklo, iba sa plynulo menilo na včelárstvo. V súčasnosti prežilo brtníctvo v nezmenenej podobe v Európe iba na južnom Urale v Baškirsku. Brtníctvo sa ale pomaly vracia aj do poľských lesov. Práve baškirskí včelári boli v roku 2007 pozvaní poľskými včelármi na pomoc pri realizovaní projektu navrátenia brtníctva do poľských borovicových lesov. Jeho cieľom je vrátiť včelu do pôvodného prirodzeného prostredia a s pomocou ľudí udržať jej život aj osožnú prácu v lesnom prostredí.