Rekordy, nástrahy, náhrada škôd i dôležitá ochrana. Všetko, čo potrebujete vedieť o povodniach

V súčasnosti sa mnohé oblasti Slovenska potýkajú so živelnou katastrofou v podobe výdatných dažďov, ktorých dôsledkom sú povodne. Zvýšené množstvo zrážok spôsobilo, že hladina riek začala rýchlo stúpať a povodne si vyžiadali obrovské škody.

Voda ničí nielen majetky, ale aj úrodu. Napriek tomu sa neustále budujú domy v blízkosti riečnych korýt. Hoci sa vodné toky regulujú výstavbou priehrad či hrádzí, žiadna z nich neposkytuje úplne stopercentnú ochranu. Ak aj vy patríte k ľuďom, ktorých príbytok stojí neďaleko vodného toku, zbystrite pozornosť a prečítajte si, ako sa chrániť pred povodňami, prípadne čo robiť, ak vás už zasiahne.

Ako definujeme povodeň?

Povodňou označujeme katastrofický prírodný jav, keď stúpa hladina vody v toku, vylieva sa z koryta a zaplavuje priľahlé územia. Povodňové aktivity sa delia do troch stupňov. Čím je vyšší, tým väčšie nebezpečenstvo pochopiteľne hrozí. Vývoj hladiny riečnych tokov sleduje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), ktorý o nich pravidelne informuje na svojich webových stránkach. http://www.shmu.sk/sk/?page=1680

Okrem toho SHMÚ pravidelne poskytuje správy o aktuálnej hydrologickej situácii na území Slovenska, napríklad v znení: „Zrážky sa vyskytli na väčšine územia z dažďa, prehánok a ojedinelých búrok, väčšinou od 2 do 15 mm, max. úhrn 27 mm v Mužli. Výrazný vzostup na dolnom Hrone, vzostup na dolnom Váhu, Latorici a Bodrogu, mierny vzostup na dolnom úseku Dunaja a na Žitave a jej prítokoch, inde ustálenosť až pokles vodných hladín. (stav k 20.05.2021).“

Rekordy atmosférických zrážok na Slovensku

• Najvyšší priemerný ročný úhrn zrážok, najdaždivejšie miesto: 2130 mm za rok (1901-1950) – Zbojnícka chata.
• Najvyšší ročný úhrn zrážok: 2725 mm v roku 1938 – Zbojnícka chata vo Vysokých Tatrách.
• Najvyšší denný úhrn zrážok: 231,9 mm, Salka pri rieke Ipeľ, 12. až 13. júla 1957 (za 65 minút medzi 15.45 – 16.50 h spadlo 228.5 mm zrážok).
• Máj 2010 celoslovenský priemer 200mm (predtým 1939 165mm) Zverovka – júl 2001 575 mm.
• Najnižší priemerný ročný úhrn zrážok, najsuchšia oblasť: 483 mm zrážok v priemere za rok, západná časť okresu Galanta.
• Najnižší ročný úhrn zrážok, najsuchší rok: 262 mm zrážok, Malé Kosihy, rok 2011
• 750mm – zrážkový normál pre Slovensko.

Takto sa chrániť pred povodňami

Pokiaľ žijete v blízkosti vodného toku, určite sa oboznámte s povodňovými plánmi obce alebo mesta. V nich sa presne uvádza, ktoré stavby sú ohrozené a dozviete sa i postup záchranných prác. V dome blízko toku je dobré mať čerpadlo a vrecia s pieskom. Vozidlá môžete pred vodou ochrániť prostredníctvom špeciálnych, igelitových vakov. Ak stúpa hladina riek, upozornite na ňu obecný či mestský úrad. Samospráva totiž vyhlasuje povodňové stupne a určuje postup zabezpečovacích a záchranných prác. Pri plánovaní turistiky a splavovania riek si pozrite výstrahy SHMÚ. Akonáhle vášmu domu hrozí zaplavenie, odložte si najcennejšie veci na bezpečné miesto, kde nemôžu prísť do kontaktu s vodou. Ak by ste dom museli opustiť, vezmite si len najnevyhnutnejšie veci, čiže doklady, peňaženka, telefón, lieky, suché oblečenie a snažte sa dom čo najrýchlejšie opustiť. Mesto (obec) pre vás zabezpečí dočasné ubytovanie so stravovaním. V prípade prívalovej vlny volajte hasičov alebo tiesňovú linku 112. Rozhodne sa nesnažte vyparkovať auto z garáže, aby ste v ňom náhodou neuviazli.

Polícia Slovenskej republiky radí: Ak máte dostatok času, neváhajte postupovať podľa nasledujúcich odporúčaní:

• vypnite hlavné rozvody elektriny, vody, plynu,
• uzatvorte okná,
• pripravte si vozidlo pre prípad krízovej situácie,
• zabezpečte si lieky, dokumenty, potraviny a pitnú vodu na 2-3 dni,
• zoberte si nepremokavú obuv a odev,
• informujte susedov a ostatných obyvateľov,
• pripravte evakuáciu zvierat,
• dodržujte pokyny záchranných zložiek,
• pripravte si evakuačnú batožinu.

Náhrada škôd z poistného

Chcete znížiť finančné straty v prípade poškodenia vášho majetku, respektíve jeho úplného zničenia? Potom je dôležité zvážiť a uzatvoriť poistenie majetku proti povodniam a záplavám. Náhradu škody na majetku, ktorú spôsobia búrky a silné dažde, poisťovne vyplácajú klientom z poistenia nehnuteľnosti a domácnosti. Tie obvykle ponúkajú ako jeden balík, no nemusí to byť pravidlom. Pri uzatváraní poistiek si pozorne prečítajte znenie zmluvy, všeobecné poistné podmienky i rozsah poistného krytia. Starostlivo prekonzultujte všetky náležitosti a nechajte si ich vysvetliť od poisťovacieho agenta.

Pri kalkulácii poistného poisťovne používajú povodňové mapy. Niektoré odmietajú poistiť nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa priamo v rizikovej oblasti alebo si uplatnia prirážku a klient platí vyššie poistné. Takisto berú do úvahy fakt, či v danej oblasti za posledných desať rokov (ne)došlo k povodni / záplave.