Prof. PhDr. Eva Gajdošová, PhD.: "Dištančné vzdelávanie budeme pravdepodobne využívať častejšie."

Koronavírus vo výraznej miere negatívne ovplyvnil najmä fungovanie škôl. Od začiatku pandémie žiaci (s)trávili v triedach iba veľmi krátky čas a vyučovanie im nahrádzalo dištančné vzdelávanie. 

To však predstavuje veľkú záťaž pre pedagógov, no tiež pre rodiny so študujúcimi deťmi. Profesorka Eva Gajdošová z Fakulty psychológie na Paneurópskej vysokej škole nám prezradila, pre koho bude v budúcnosti dištančné vzdelávanie výhodou a ako môže ovplyvniť vašich potomkov. Pri vzdelávaní žiakov by sme tiež nemali zabúdať na slová z tohto motta, ktorým sa Eva Gajdošová riadi: „Dieťa nemáme učiť zvládať tento svet, máme mu pomôcť vyrásť do osobnosti, ktorá ho zmení.“

Už takmer rok sa deti vzdelávajú najmä prostredníctvom dištančného vzdelávania, čo nie je jednoduché pre pedagógov a ani pre žiakov. Aké atribúty by malo spĺňať takéto učenie, aby z neho deti získali dostatok vedomostí?

Dištančné vzdelávanie sa bude s veľkou pravdepodobnosťou využívať v blízkej budúcnosti čím ďalej tým viac. Overilo sa, že v našich školách funguje a že dištančnými formami vzdelávania, ktorých súčasťou je tiež on-line výučba, sa dajú odovzdať žiakom mnohé cenné informácie, vedomosti, poznatky, overiť ich v písomných testoch, v projektoch, v seminárnych prácach, v skúšaní. Účinnosť dištančného vzdelávania sa ukazuje byť prínosná, hlavne pri deťoch, ktoré sú oslobodené od povinnosti dochádzať do školy a učia sa doma, majú individuálny vzdelávací program, alebo pri ich dlhodobejšej chorobe či úraze.

Zatiaľ však nemáme overený jej vplyv na úroveň a kvalitu vedomostí a na osobnostný vývin žiakov. Väčšiu kvalitu vedomostí v rámci dištančného vzdelávania môžu učitelia zabezpečiť dôrazom na poznávanie súvislostí učebnej látky s inými poznatkami, so zapájaním viacerých zmyslov do učenia, rozvíjaním systému a pravidelného režimu. V dištančnom vzdelávaní by sa tiež mohlo viac sústrediť na konfrontáciu názorov, argumentáciu, kritické myslenie, diskusie.

Nesmieme však zabúdať na jeden veľmi dôležitý fakt - škola má nielen rozmer vedomostný, ale aj sociálno-emocionálny. A v rámci dištančného vzdelávania je veľmi ťažké venovať pozornosť takým témam, ako napr. kde sú moje silné stránky, moje potenciality a ako ich mám rozvíjať, ako formovať prosociálne zručnosti, ako budovať psychickú odolnosť, nie je veľký priestor na hľadanie zmyslu života, hodnôt, postojov, názorov. A bez týchto osobných predpokladov sa dnes v živote ani v práci nezaobídeme.

Má takéto vzdelávanie aj výhody oproti štandardnému učeniu v triedach?

Výhody dištančného vzdelávania vidia skôr samotní žiaci, a to v tom, že vyučovanie prebieha v domácom prostredí, žiaci sa takto cítia pohodlne, sú obklopení domácim pohodlím, jedlom, pitím, dokonca domácimi zvieratkami. Nemusia tak skoro vstávať, cestovať v autobusoch, v električkách, sú na online vzdelávaní pohodlne oblečení a dokonca nemajú problémy a ťažkosti z toho, keď sa na napr. na prvú vyučovaciu hodinu nepripoja resp. niekedy sa z online vzdelávania odpoja.

Pre pedagógov je táto forma vzdelávania v súčasnosti náročnejšia ako klasická prezenčná forma. Argumentujú zlyhávaním techniky u seba aj u žiakov, či slabou motiváciou a aktivizáciou žiakov.

Aj keď si plne uvedomujeme, že s dištančnou formou vzdelávania na základných, stredných či vysokých školách musíme v budúcnosti už reálne počítať, má táto forma stále viac nevýhod oproti klasickej prezenčnej forme vyučovania a vzdelávania.

Priamy kontakt so skúseným učiteľom, schopným odpovedať na akékoľvek otázky a prediskutovať problém, zrejme online vzdelávanie nikdy úplne nenahradí. Pri prezenčnom vyučovaní fyzická prítomnosť učiteľa a spolužiakov núti žiakov viac lepšie sa sústrediť na preberané učivo. Učenie je oveľa efektívnejšie, ak žiak priamo komunikuje s učiteľom, ktorý je odborníkom na preberané učivo a učebné témy. Pri precvičovaní nadobudnutých vedomostí tiež učiteľ opraví chyby, ktoré žiaci urobia a privedie ich na správnu cestu. Diskusiami s učiteľmi sa mnohí žiaci naučia viac ako čítaním učebných materiálov, ktoré dostanú v rámci dištančnej výučby.

Aj motivácia je v prezenčnej výučbe omnoho vyššia, keď sú žiaci v triede so spolužiakmi a využívajú nielen verbálne, ale aj neverbálne prvky komunikácie. Ale škola nie je len o vedomostiach, poznatkoch, informáciách, ale aj o socializácii a emocionalizácii, o stretávaní sa s rovesníkmi, o prehlbovaní kamarátstiev, o vymieňaní si názorov a postojov tvárou v tvár, o získavaní spätnej väzby od spolužiakov aj učiteľov, o pochopení, ako fungujem v triednom kolektíve, ako zvládam sociálne vzťahy, ktorí ľudia mi sedia, a ktorí nie, ako riešim hádky a konflikty, ako reagujem v kríze, ako sa staviam k šikanovaniu spolužiakov voči sebe alebo iným, v škole si žiak overuje, ako ho vidia iní, ako vidí sám seba, ako dokáže zvládnuť záťaž, ako prijíma pomoc a ako vie pomáhať iným, spolupracovať a koho si vyberá do tímu. Škola je tiež o pochopení, čo musí žiak na sebe zmeniť, aby ho spolužiaci brali, aby sa začlenil do triedneho kolektívu, aby sa vedel obrániť, aby si vedel obhájiť svoje práca a riešil veci asertívne. Sú to všetko schopnosti a zručnosti, ktoré život, práca, rodina, manželstvo, partnerstvo, rodičovstvo bude od mladých ľudí očakávať a rozvoj ktorých dištančné vzdelávanie neumožňuje.

Nemôže to nejakým spôsobom poznačiť ďalšie vzdelávanie? Budú si deti ťažko zvykať na to, že majú opäť pevný režim v školách?

Po otvorení škôl sa určite budú musieť deti istý čas adaptovať na pravidelný režim školy, na 45 minútové vyučovacie hodiny, krátke či dlhšie prestávky, poobedňajšie aktivity v školskom klube, ale aj ranné vstávanie a cestovanie. Väčšina detí dnešnej generácie je však schopná adaptovať sa veľmi rýchlo na zmeny a na nové situácie a opäť rýchlo naskočiť na klasický režim dňa a na klasický školský režim.

S čím treba však počítať je, že v tejto dlhodobej nezvyčajnej záťažovej a stresovej situácii, akou pandémia COVID-19 je, sa môžu u detí a mládeže častejšie objavovať psychické problémy a poruchy, že väčší počet mladých ľudí môže prežívať smútok, beznádej, strach, úzkosť, depresiu, agresiu, rezignáciu, či stratu zmyslu života, čo môže napokon viesť až k samovražedným myšlienkam alebo samovražedným pokusom.

Je táto forma učenia postačujúca? Nemali by žiaci najmä v dôležitých maturitných ročníkoch opakovať ročník?

Nie som zástanca opakovania maturitného ročníka, pretože stále nevieme, aká bude situácia pandémie budúci rok a či sa znovu nezopakujú podmienky z tohto roku. Skôr treba s budúcimi maturantmi rozprávať o tom, ako fungovať v zamestnaní, ako komunikovať so spolupracovníkmi, ako riešiť prípadné pracovné konflikty, akým spôsobom si dopĺňať vedomosti, ako správne študovať.

Akým spôsobom majú rodičia pomôcť deťom pri dištančnom vzdelávaní? Kde robia najväčšie chyby pri dištančnom vzdelávaní?

Rozumiem rodičom, že požadujú u svojich detí čo najlepší učebný výkon, kvalitné vedomosti a poznatky a že sú nervózni, keď tento očakávaný výkon deti nepodávajú, keď sú nesústredené, spomalené, málo aktívne, na online hodinách spia alebo robia niečo celkom iné. Mnohí rodičia sa počas dištančného vzdelávania cítia bezradní a bezmocní, často sa stáva, že sa nedokážu na tento problém pozrieť s nadhľadom, s odstupom a zmeniť svoje výchovné postupy a stratégie. Dieťa v tejto krízovej dobe potrebuje predovšetkým láskyplnú rodinu, podľa možnosti pokojnú bezkonfliktnú atmosféru, bez hádok, pevné pravidlá, požiadavky na ich dodržiavanie, ukázanie, že pri ňom napriek nesústredenosti a slabšiemu výkonu stojíme, zažívať vonkajšiu autorita otca a citovosť matky.

Dištančné vzdelávanie nie je problémom iba z hľadiska štúdia. Čo znamená pre deti strata kontaktu s rovesníkmi, keď sú zrazu vytrhnutí z kolektívu?

Človek je sociálnou bytosťou, pre dobrú kvalitu svojho života potrebuje byť v sociálnych vzťahoch, v sociálnych interakciách, v kontaktoch s inými ľuďmi, nielen so svojimi rodinnými príslušníkmi, ale aj so svojimi rovesníkmi, kamarátmi, spolužiakmi, učiteľmi, vychovávateľmi, trénermi, či ďalšími inými dospelými. V sociálnych interakciách, kontaktoch si deti rozvíjajú svoju emocionálnu a sociálnu inteligenciu. Jednoznačne sa potvrdilo, že deti s rozvinutou emocionálnou inteligenciou dokážu používať stratégie na regulovanie svojich emócií, napr. hnevu, zlosti, agresie, vedia si poradiť aj so silnými emóciami a vyjadrovať ich sociálne žiaducim spôsobom, majú zmysel pre pomoc iným, sú empatickejší a majú zníženú agresivitu, majú viac pozitívnych alebo neutrálnych vzťahov so spolužiakmi, vedia poskytnúť emocionálnu podporu a oporu iným. Emocionálna a sociálna inteligencia detí, ako potvrdili výskumy, sa dokonca odráža na lepšej školskej výkonnosti a úspešnosti detí.

Ako deťom nahradiť kontakt s kamarátmi?

Kontakt s kamarátmi sa v istom vývinovom období dieťaťa nedá ničím nahradiť. Deti bytostne sociálny kontakt potrebujú.

Čo to urobí s deťmi, ktoré majú sklon k introvertnosti? Neuzavrú sa ešte viac do seba? Ako by mali postupovať rodičia v takomto prípade?

Deti extroverti to majú aj v záťažových a krízových situáciách oveľa ľahšie než iní ich rovesníci. Majú širokú sociálnu sieť a oveľa viac kamarátov ako deti introverti. Extroverti sú bezstarostní, aktívni, optimistickí, hovorní, hluční, majú radi zábavu a zmenu, aj v krízach radi vyhľadávajú kontakty s inými ľuďmi, najmä s kamarátmi z partie alebo spolužiakmi, v čase lockdownu s nimi komunikujú cez sociálne siete, telefonujú si, posielajú maily, hrajú hry. Ich veľkou výhodou je, že sa dokážu rýchlo adaptovať aj na úplne nové, neznáme situácie.

Ťažie to majú žiaci introverti, ktorí všeobecne neradi nadväzujú veľa sociálnych vzťahov, stačí im jeden dobrý kamarát, s ktorým sa vedia porozprávať, sú zdržanliví, nezávislí, samotárski, málo priebojní, rezervovaní, nespoločenskí, majú radi, keď ich život je usporiadaný, a má poriadok. Introverti bývajú často plachí, neistí, premýšľaví, majú sklon k pesimizmu, ale ich vnútorný život je hlboký a intenzívny.

Aj keď to, či je dieťa extrovert alebo introvert je dedične podmienené, každé dieťa sa celé detstvo učí sociálne vzťahy nadväzovať, v nich fungovať, v nich existovať a v nich sa aj učiť sociálnym zručnostiam, empatii, tolerancii, akceptácii odlišností, tiež získavať zdravé sebavedomie, sebadôveru, sebapresadzovanie sa.

Je možné, že introvert sa bude debatám so spolužiakmi vyhýbať a správať sa akože odmietavo, no vo vnútri túži po vzťahoch, túži byť členom triednej alebo mimo triednej skupiny, ktorá sa spolu baví, mať tam isté postavenie, chce, aby ho iní brali. Vťahovanie do skupiny sa však musí diať pozvoľne, nenanútene, nie násilne. Je to možné v rámci počítačových hier, alebo práci v menšej skupine na učebnom projekte, do čoho môže vstúpiť na požiadanie rodiča aj učiteľ a skupinové projekty v rámci online vzdelávania zadávať častejšie, a tak istej miery podporovať sociálne vzťahy žiakov medzi sebou.

Rady rodičom:

Dnešné deti sú veľmi vnímavé, všetko sledujú, pozorujú, všímajú si prejavy správania a prežívania nás dospelých. Preto sa treba s deťmi často rozprávať o aktuálnej situácii spojenej s koronavírusom, ale aj o našom prežívaní, pravdaže primerane veku dieťaťa, skôr jednoducho, aby nás pochopilo. Rozhovor pomôže zistiť, čo deti vedia o covide a poprípade opraviť mylné informácie, ktoré môžu mať. Rozhovor treba končiť vyjadrením nádeje, že vírusy medzi nami vždy boli aj budú a my sa proti nim dokážeme chrániť. Ak deti dávajú otázku o smrti, treba s nimi túto tému otvoriť a pozhovárať sa s nimi o tom, čo si pod pojmom smrť predstavujú, a že naozaj život človeka končí smrťou, najmä v seniorskom veku.

Dôležitý je dôverný a úprimný vzťah rodiča s dieťaťom, aby sa deti zdôverili s tým, čo ich trápi, bolí, z čoho majú najväčší strach, s čím si nevedia rady. Deti treba vždy ubezpečiť, že ste tu pre ne, môžu vám dôverovať, nesklamete ich, a pokúsite sa ich starosti a problémy vyriešiť.

• Potreba bezpečia je jednou z najvýznamnejších potrieb každého človeka, ale najmä dieťaťa. Deti musia nadobudnúť istotu, že dospelí problémy riešia a že robia veľa preto, aby boli všetci v rodine v bezpečí a zdraví. Pre pocity bezpečia výrazne napomáha aj fyzický kontakt, objatie.
• Treba rátať aj s tým, že deti môžu byť v období lockdownu nepokojnejšie, podráždenejšie, úzkostnejšie, agresívnejšie, alebo navonok vytesniť celú situáciu, že ich vôbec nezaujíma. Jednoducho takto reagujú na novú záťažovú situáciu. Buďte preto trpezliví a zabezpečujte im častý osobný kontakt s vami a neprenášajte na ne svoju úzkosť, obavy, strach.
• Niektorí dospievajúci si z danej situácie vedia urobiť žarty. Je to v poriadku. Humor pomáha zvládnuť záťaž a vyrovnať sa s ňou.
• Niekedy je žiaduce aj obmedziť vystavenie detí vplyvu médií k téme pandémie poprípade zdôrazniť, že médiá môžu venovať situácii prehnanú pozornosť, neraz s cieľom zaujať, vyvolať senzáciu, postavenú niekedy aj na negatívnych informáciách a pocitoch.
• Vhodné je dodržiavať normálny režim dňa a pravidelné denné aktivity či rituály, najmä umývanie rúk, nosenie rúšok a znášanie obmedzení.
• Pre niektorých mladých ľudí môže byť veľmi zaujímavé diskutovať o spoločenských, politických a ekonomických dôsledkoch pandémie. Je dobré u nich povzbudzovať kritické myslenie o týchto, ale aj iných témach.